Poskytovatelia platobných služieb sa musia pripraviť na nové pravidlá, ktoré prijala Európska komisia (EK). Od 1. januára 2024 budú mať povinnosť monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a zasielať informácie finančnej správe, informovala v utorok hovorkyňa Finančnej správy (FS) SR Martina Rybanská.
"Poskytovatelia platobných služieb, pôsobiaci v krajinách EÚ, budú musieť monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a informovať finančnú správu o tých, ktorí prijímajú štvrťročne viac ako 25 platieb," priblížila Rybanská.
Tieto informácie sa budú centralizovať v európskej databáze, v takzvanom Centrálnom elektronickom systéme platobných informácií (CESOP – Central Electronic System of Payment information), kde sa budú uchovávať, agregovať a porovnávať s inými európskymi databázami.
Členské štáty EÚ tak budú mať ďalší nástroj na odhaľovanie možných podvodov s daňou z pridanej hodnoty (DPH) v elektronickom obchode, ktorého sa dopúšťajú predajcovia so sídlom v inom členskom štáte alebo mimo Únie. Taktiež budú môcť platby efektívnejšie sledovať.
V praxi by mal systém fungovať tak, že poskytovatelia platobných služieb budú uchovávať údaje a po prekonaní prahovej hodnoty 25 cezhraničných platieb a viac u jedného príjemcu za kalendárny štvrťrok predložia požadované údaje prostredníctvom vzorového elektronického formulára finančnej správe.
Lehota na odoslanie informácií bude najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ku ktorému sa informácie vzťahujú.
Opatrenie podľa hovorkyne rešpektuje pravidlá ochrany údajov. Finančná správa bude zhromažďovať len informácie o platbách, ktoré budú pravdepodobne spojené s hospodárskou činnosťou. Údaje o zákazníkoch a dôvodoch platby nebudú súčasťou prenosu.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v utorok s americkým prezidentom Joeom Bidenom rokovala o vzťahoch s Čínou a vojne na Ukrajine. S tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovorila o nezákonnej migrácii a terorizme. Informuje o tom agentúra ANSA.
Stretnutia s oboma prezidentmi sa uskutočnilo počas samitu krajín skupiny G20 v Indonézii.
Témou rozhovoru s Bidenom bolo posilnenie NATO a spolupráca s cieľom riešiť globálne výzvy od hospodárskeho rastu až po spoločnú bezpečnosť, píše ANSA s odvolaním sa na vyjadrenie premiérkinho úradu.
Meloniová a Biden potvrdili hlboké a pretrvávajúce väzby medzi oboma krajinami a pevný záujem naďalej posilňovať partnerstvo v oblastiach spoločného záujmu.
Meloniová a Erdogan počas rozhovoru zdôraznili potrebu spolupracovať pri boji proti nezákonnej migrácii a podporovať riešenie krízy v Líbyi. Takisto hovorili o boji proti terorizmu.
Opozícia zavádza vo svojich tvrdeniach v súvislosti s nelegálnou migráciou. Vyhlásil to minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) počas diskusie k návrhu na jeho odvolanie v Národnej rade (NR) SR. Pripomenul, že schengen nie je o ochrane vnútorných hraníc jednotlivých krajín, ale o ochrane tej vonkajšej.
V súvislosti s kontrolami na vnútorných hraniciach krajín schengenského priestoru pripomenul ustanovenia dohody, že ich obnova má byť mimoriadna a dočasná. Nelegálna migrácia a prekročenie vonkajších hraníc ľuďmi z tretích krajín by podľa jeho slov v zmysle schengenskej dohody nemali byť dôvodom na zavádzanie opätovných vnútorných kontrol. Zopakoval, že situáciu treba riešiť na vonkajších hraniciach celého schengenu.
Deklaroval tiež, že súčasná vláda odmieta povinné kvóty. "Odmietame povinné kvóty. Na druhú stranu sa snažíme v rámci Európskej únie a s jednotlivými štátmi riešiť nelegálnu migráciu, ktorá je niekoľkonásobne zvýšená," podotkol. Poukázal aj na problematiku grécko-tureckých hraníc.
"Nie sme vystavení žiadnej medzinárodnej hanbe, práve naopak," dodal Mikulec. Poukázal na iniciatívy SR na medzinárodnej úrovni, napríklad v otázke sprísnenia trestov pre prevádzačov. Zastal sa aj vedenia Policajného zboru a migračného úradu.
Zároveň odmietol, že by Slovensko zlyhalo na hranici s Maďarskom a zopakoval ustanovenia schengenskej dohody. Kontroly by podľa neho len skomplikovali situáciu v pohraničí obdobne, ako na českých hraniciach po obnovení kontrol zo strany ČR. Nepovažuje to za koncepčné riešenie v medziach schengenu a platných smerníc EÚ.
Minister vyhlásil, že opozícia sa snaží prekrývať svoje chyby a pripomenul viaceré kauzy Smeru-SD. Vyčítal im aj nedostatočné opatrenia pre ľudí. "Mali ste na starosti samých seba a vynášať tašky plné peňazí niekde do Dubaja," dodal.
Richard Takáč (Smer-SD) skonštatoval, že Mikulec s vládou opätovne potvrdili, že im nezáleží na občanoch SR. "Vystúpenie Mikulca potvrdilo, že z inej galaxie je celá vláda," poznamenal a poukázal na nárast nelegálnej migrácie a zhoršenie situácie. Odmieta, že by to súčasná vláda zvládala. Obdobne to vníma aj Ladislav Kamenický (Smer-SD). Z vyjadrenia ministra podľa jeho slov vyplýva, že sa vláda vykašlala na ochranu našich hraníc. Mikulca označil za hrozbu pre SR.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol vyzval v utorok Čínu, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri kontrole jadrových a raketových provokácií Severnej Kórey. Vo vyhlásení to uviedla Jun Sok-jolova prezidentská kancelária po jeho rozhovore s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Obaja lídri absolvovali v rámci samitu skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali svoje vôbec prvé vzájomné osobné stretnutie. Ich rokovanie v súčasnom období zvýšeného napätia na Kórejskom polostrove trvalo 25 minút.
Juhokórejský prezident vyjadril počas stretnutia obavy, že KĽDR eskaluje napätie bezprecedentným tempom svojich jadrových a raketových provokácií, píše sa vo vyhlásení.
"Dúfam, že Čína bude ako náš sused a člen Bezpečnostnej rady OSN zohrávať aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu," povedal Jun svojmu čínskemu kolegovi.
Si Ťin-pching uviedol, že Peking a Soul zdieľajú v súvislosti s Kórejským polostrovom spoločné záujmy a dúfa, že Južná Kórea bude aktívne pracovať na zlepšení vzťahov s KĽDR, uviedla ďalej kancelária juhokórejského prezidenta.
Severná Kórea tento rok mimoriadne zintenzívnila skúšky zbraní. Skúšobne odpálila už viac než dve desiatky balistických rakiet, pričom jedna z nich preletela aj ponad Japonsko.
Lekárski odborári sú pripravení dohodnúť sa a pomôcť nemocniciam. Chcú urobiť všetko preto, aby k dohode došlo ešte tento týždeň. Vyhlásil to šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po utorkom rokovaní na Úrade vlády SR.
"Na dohodu treba dve strany. Sme radi, že druhá strana je už ochotná sa baviť, že sme sa stretli a dohodu hľadáme. To naozaj vítame," skonštatoval. Rokovanie podľa jeho slov bolo konštruktívne a prebralo na ňom všetkých osem požiadaviek lekárskych odborárov.
Visolajský potvrdil, že rokovanie by malo pokračovať v stredu (16. 11.) poobede. "K niektorým bodom sme nedostali konkrétnu odpoveď, ale bolo nám sľúbené, že si ju vypočujeme v stredu," doplnil. Ak by došlo k dohode, štvrtkový protest (17. 11.) za záchranu zdravotníctva by sa mohol zrušiť.
Utorkové rokovanie na Úrade vlády SR zvolal premiér Eduard Heger (OĽaNO). O aktuálnej situácii v zdravotníctve v pondelok (14. 11.) rokovala aj koaličná rada. Zaoberať sa okrem iného mala čerpaním z plánu obnovy či memorandom s lekármi.
Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. V tejto súvislosti zvolali na štvrtok protestné zhromaždenie za záchranu zdravotníctva.
Podmienky, ktoré kladie Ukrajina v súvislosti s obnovením mierových rokovaní s Ruskom, sú "nereálne", uviedol v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Povedal to v rámci samitu skupiny G20 na Indonézskom ostrove Bali.
"Všetky problémy sú na ukrajinskej strane, ktorá kategoricky odmieta rokovania a predkladá podmienky, ktoré sú zjavne nereálne," povedal Lavrov, ktorý na samit G20 odcestoval namiesto ruského prezidenta Vladimira Putina.
Dodal, že rovnaké stanovisko vyslovil aj počas stretnutia s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Postoj Ruska k rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine vysvetlil šéf ruskej diplomacie aj nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi.
Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začali už krátko po začiatku ruskej invázie z 24. februára. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom však boli na začiatku apríla pozastavené a obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že Kyjev nebude rokovať s Moskvou, pokiaľ bude prezidentom Vladimir Putin. Zelenskyj preto v októbri podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s Putinom za "nemožné".
"Krajiny tretieho sveta… si dobre uvedomujú, že tomuto procesu bráni Ukrajina, ktorá aj prostredníctvom zákonov, Zelenského dekrétu, zakazuje rokovania s Ruskou federáciou," povedal Lavrov. Dodal, že Kremeľ chce vidieť konkrétne dôkazy, že "Západ má vážny záujem poučiť Zelenského a vysvetliť mu, že to takto nemôže pokračovať a nie je to v záujme ukrajinského ľudu".
Ukrajinský prezident v utorkovom príhovore na samite G20 vyzval lídrov tohto zoskupenia, aby vyvinuli tlak na stiahnutie ruskej armády z ukrajinského územia.
Rada EÚ pre zahraničné veci segment obrana v utorok v Bruseli oznámila, že spúšťa Asistenčnú misia EÚ Ukrajina (EUMAM). Jej cieľom je zaisťovať podporu Ukrajiny, ktorá čelí ruskej útočnej vojne.
EUMAM Ukrajina bola ustanovená 17. októbra, aby posilnila vojenskú spôsobilosť ukrajinských ozbrojených síl a zároveň chránila civilné obyvateľstvo. V jej rámci bude poskytovať výcvik pre 15-tisíc príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl na území členských štátov EÚ. Jej veliteľom bude riaditeľ Útvaru pre vojenské plánovanie a vedenie (MPCC), viceadmirál Hervé Bléjean.
MPCC je stálou štruktúrou velenia a riadenia na vojenskej strategickej úrovni. Od júna 2017 zodpovedá za plánovanie a vedenie nevojenských misií EÚ. Útvar bol vytvorený s cieľom zvýšiť efektívnosť štruktúry velenia a riadenia EÚ, aby sa predchádzalo zbytočnej duplicite s NATO.
Rada EÚ v utorok v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) odobrila 16 miliónov eur na podporu budovania kapacít ukrajinských ozbrojených síl misiou EUMAM Ukrajina. Zo zdrojov EÚ budú financovať nákup munície a vojenského vybavenia, prepravu, uskladnenie, údržbu a opravy zariadení potrebných pre výcvik
Finančná pomoc bude trvať 24 mesiacov a pridá sa k predošlým príspevkom EÚ pre Ukrajinu v rámci EPF, ktoré teraz predstavujú viac ako 3,1 miliardy eur.
Ministri členských krajín EÚ zodpovední za obranu pri tejto príležitosti opätovne vyjadrili svoju podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej legitímnemu právu brániť sa proti ruskej agresii.
Diaľničný tunel Čebrať pri Ružomberku sa v utorok podarilo preraziť. Oznámil to minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Po dostavbe bude tunel s dĺžkou viac ako 3 600 metrov súčasťou úseku liptovskej diaľnice D1 Ivachnová – Hubová. Motoristi by sa ním po prvý raz mali previezť do dvoch rokov.
"Ešte pred pol rokom sme mali krízovú situáciu, keď sme museli stavbu znovu naštartovať a vyriešiť isté problémy. O to radšej som, že kolegovia našli cestu k riešeniu, aby stavba mohla ďalej napredovať. Zhotoviteľ ma uistil, že s vysokou pravdepodobnosťou neočakávajú ďalšie komplikácie v stavebnej časti," uviedol v utorok na stavbe minister dopravy.
Doležal dodal, že definitívna suma za dostavbu ešte stále nie je známa, aktuálne o nej rokujú.
Tunel pri Ružomberku začali raziť na jeseň 2014, no pre nestabilné podložie práce v roku 2015 zastavili. Stavbu tunela následne preprojektovali. Namiesto pôvodných 2 026 metrov tak meria viac ako tri a pol kilometra. Raziace práce obnovili v roku 2018, aktuálne prerazili južnú rúru. V severnej tunelovej rúre sa razí z oboch strán, zostáva ešte 77 metrov. V tuneli by sa malo jazdiť rýchlosťou sto kilometrov za hodinu.
Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Vladimíra Jacka dielo nebudú odovzdávať po etapách, ale celé. "Chceme ho odovzdať celé, aby bolo prejazdné z bodu A do bodu B," podotkol. V tuneli po jeho dokončení podľa štúdií očakávajú dopravnú intenzitu na úrovni približne 20-tisíc áut denne. Pätinu z toho by mala tvoriť nákladná doprava.
Tunel Čebrať je súčasťou úseku diaľnice D1 Ivachnová – Hubová, ktorý je aktuálne vo výstavbe a bude mať dĺžku 14,92 kilometra. Dostavať by ho mali predbežne v druhej polovici roku 2024. Úsek vytvorí obchvat mesta Ružomberok a po dobudovaní sa napojí na diaľnicu do Košíc. Diaľnica pri Ružomberku ušetrí motoristom 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poukázal v utorok počas stretnutia so svojím čínskym náprotivkom Wang Im na summite G20 na rusko-čínsku spoluprácu. Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.
Rusko a Čína si udržiavajú "partnerstvo, ktoré zahŕňa všetky oblasti, a strategickú spoluprácu", uviedol Lavrov počas stretnutia na indonézskom ostrove Bali. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová zverejnila tiež fotografiu, ako si ministri podávajú ruky.
Šéf ruskej diplomacie počas samitu G20 čelí kritike za vojnu na Ukrajine. Rusko však vníma Čínu v konflikte zo Západom ako svojho spojenca. Lavrov, ktorý na samite zastupuje ruského prezidenta Vladimira Putina, sa nezúčastnil na oficiálnom obede lídrov jednotlivých krajín, predniesol však príhovor na druhom pracovnom zasadnutí samitu.
Ruský diplomat si v utorok ráno vypočul aj príhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý opäť vyzval na stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.
Vojnu na Ukrajine odsadzujú niektoré krajiny skupiny G20 aj v návrhu záverečnej deklarácie stretnutia najvyspelejších ekonomík sveta. Ekonomické dôsledky tejto vojny odsúdia v komuniké všetky zúčastnené krajiny vrátane Ruska, uvádza agentúra AFP, ktorá do jeho návrhu mohla nahliadnuť.
Podľa ruských médií sa Lavrov plánuje v utorok večer ešte pred koncom stretnutia na najvyššej úrovni vrátiť do Ruska.
ODVOLÁVANIE MINISTRA VNÚTRA ROMANA MIKULCA SLEDUJEME ONLINE
18:46 Hlasovanie o odvolávaní Mikulca pre neuznášaniaschopnosť pléna presunuli
Plénum Národnej rady SR nebolo v utorok ani po prestávke uznášaniaschopné pri hlasovaní o návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) preto prerušil schôdzu a hlasovanie presunul na 1. decembra.
18:09 Diskusia k návrhu na odvolanie Mikulca sa skončila, 18.30 h sa má hlasovať
V Národnej rade (NR) SR sa v utorok podvečer skončila diskusia k návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO). Návrh predniesol predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico, vyjadril sa aj v závere diskusie. Mikulcovi vyčítal nezvládanie migračnej krízy, kritizoval aj riadenie rezortu.
Stanovisko vlády, ktorá odmietla návrh Smeru-SD, odôvodnil minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Do diskusie sa zapojil aj Mikulec. Odmietol argumenty opozície, označil ich za zavádzanie verejnosti. Migračnú vlnu podľa neho Slovensko zvláda dobre. Zopakoval potrebu ochrany vonkajších hraníc Schengenu. Okrem 11 písomne prihlásených poslancov vystúpili podvečer aj traja ústne prihlásení. Diskusii dominovali vyjadrenia opozície.
Fico požiadal, aby sa hlasovanie o návrhu konalo až 29. novembra na ďalšej riadnej schôdzi. Spravodajca však oznámil termín na utorok 18.30 h.
17:17 Kollár chce nájsť spoločné riešenie migrácie, rokovať bude aj s opozíciou
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár chce v súvislosti s nelegálnou migráciou rokovať aj so zástupcami opozičných strán, nájsť chce spoločné riešenia. Následne dá stanovisko vláde. Dodal, že sa stretol aj s vedením polície, ministrami vnútra a zahraničných vecí. Cestu vidí v ochrane Schengenu. Odmieta vytĺkanie politického kapitálu z tejto krízy.
"Cestu vidím v chránení schengenského priestoru, hlavne schengenských hraníc. Na tomto poli musíme ešte veľa urobiť aj formou diplomacie v Bruseli, aby sme posilnili chránenie hraníc, či už jednotkami Frontexu alebo jednotkami miestnych štátov, ktoré sa dotýkajú hranicou iných štátov mimo Schengenu," povedal Kollár. Podčiarkol potrebu spoločného konsenzu naprieč politickým spektrom. Aj preto chce rokovať aj s opozíciou. Ozrejmil, že má na to mandát od koaličných partnerov. "Chcem to riešiť v prospech obyvateľov Slovenska, aby sa nám tu nepotulovali nezaregistrované hordy ľudí," povedal. Zdôraznil potrebu riešiť situáciu teraz a predísť ešte vážnejším problémom.
V súvislosti s odvolávaním ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) v NRSR pripomenul, že Sme rodina ako súčasť koalície nemôže hlasovať za odvolanie koaličného ministra, hoci má výhrady voči jeho práci. Ozrejmil, že koaliční partneri vedia o troch či štyroch poslancoch Sme rodina, ktorí majú osobné výhrady voči Mikulcovi a chceli by hlasovať za. Ak sa však nepodarí dohodnúť na riešení migračnej krízy, Kollár podľa vlastných slov nebude vedieť zaručiť, aby sa poslanci Sme rodina nevyslovili jednohlasne za ministrovo odvolanie. Šéf parlamentu zároveň avizoval, že očakáva obštrukcie pri hlasovaní o odvolávaní Mikulca na aktuálnej mimoriadnej schôdzi. Hlasovanie by podľa jeho slov mohlo byť už v utorok podvečer. Ak ale plénum nebude uznášaniaschopné, nevylučuje jeho preloženie až na nasledujúcu riadnu schôdzu. Tá by sa mala začať 29. novembra.
15:04 Šipoš: Beriem za slovo Kollára, že nebude hlasovať za odvolanie Mikulca
Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš berie za slovo predsedu Sme rodina a parlamentu Borisa Kollára, že nebude hlasovať za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca. Šipoš preto očakáva, že minister ostane vo funkcii. Jana Bittó Cigániková (SaS) kritizuje členov vlády, tvrdí, že by hlasovala za odvolanie Mikulca, ale aj iných.
"Beriem za slovo Borisa Kollára, ktorý povedal, že nebude hlasovať za odvolanie Romana Mikulca. My ho, samozrejme, podporíme, takže očakávam, že ostane vo funkcii," povedal Šipoš v utorok novinárom. Ak by niektorí poslanci Sme rodina hlasovali za jeho odvolanie, išlo by podľa neho o porušenie koaličnej zmluvy. Kollár už minulý týždeň avizoval, že poslanci za Sme rodina sa pri hlasovaní o odvolávaní ministra vnútra zdržia. Pripúšťa, že jeden alebo dvaja jeho poslanci môžu hlasovať za.
Jana Bittó Cigániková zopakovala postoj SaS, že jej poslanci sa nezúčastnia na hlasovaní, aby znížili kvórum. Ak sa pridá zvyšok opozície, nemusel by byť parlament uznášaniaschopný, a tak by hlasovanie mohlo byť 29. novembra, čo je prvý deň ďalšej riadnej schôdze. "Tam sa dohodneme, ako budeme postupovať," povedala. Bittó Cigániková si myslí, že v spoločnosti je každým dňom silnejšia nenávisť, a to najmä pre správanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a jeho kolegov, ktorí mu to tolerujú.
"Ja by som rada hlasovala za odvolanie nielen pána Mikulca, ale každého člena vlády, možno s výnimkou pána Lengvarského a pána Káčera, ktorí tam nie sú kvôli tejto vláde, ale napriek nej," dodala. Poslanec Martin Klus, ktorý odišiel z klubu SaS, novinárom povedal, že nebude hlasovať za odvolanie Mikulca.
Poslanec Za ľudí Juraj Šeliga nepodporí odvolanie Mikulca. Problém s nelegálnou migráciou je podľa neho na maďarsko-srbskej hranici. Očakával by od šéfa Smeru-SD Roberta Fica, že nebude politikárčiť. "Potrebujú spochybniť Mikulca, policajného prezidenta, a to len preto, aby bola neistota, čo sa týka vyšetrovaní," povedal.
Parlament v utorok rokuje o návrhu na odvolanie ministra vnútra. Rokovanie inicioval opozičný Smer-SD, Mikulcovi vyčíta nezvládanie migračnej krízy a kritizuje aj riadenie rezortu.
14:55 Saková: Mikulec sa nemôže pri kríze vyhovárať na nepredvídateľnú situáciu
Minister vnútra Roman Mikulec sa pri probléme nelegálnej migrácie nemôže vyhovárať na nepredvídateľnú medzinárodnú situáciu ani na predchádzajúce vlády. V diskusii v pléne Národnej rady SR k návrhu na jeho odvolanie to povedala poslankyňa a exministerka vnútra Denisa Saková.
"Stali sme sa obľúbeným koridorom nelegálnej migrácie do Nemecka a za toto treba prebrať zodpovednosť," vyhlásila Saková s tým, že nelegálna migrácia ďalej do Európy tu vždy bola bola, je a bude. "Záleží len na človeku, ministrovi vnútra a vláde, ako sa s ňou vysporiadame. Čím viac ju utlmíme, tým bude menšia," dodala.
To, čo sa dnes deje na Slovensku, sme podľa Sakovej nevideli za posledných 15 rokov od nášho vstupu do Schengenu. Ani v krízových rokoch 2015 a 2016 sme podľa nej neboli svedkami takejto migrácie. Tvrdí, že ministerstvo vnútra malo už v júli tohto roka informáciu, že nelegálna migrácia stúpla o 170 percent a v septembri to malo byť už o 290 percent.
"Ministerstvo vnútra bolo už v lete upozorňované zo strany Českej republiky i mimovládnych inštitúcií, že sa migračná vlna bude zväčšovať," pripomenula Saková s tým, že minister nekonal, nerobil opatrenia ani neapeloval na vládu, čím podľa nej opäť ukázal svoju nekompetentnosť a neschopnosť.
13:15 Do diskusie k odvolávaniu Mikulca sa prihlásilo 11 rečníkov písomne
Do diskusie k návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca sa v pléne NR SR prihlásilo 11 rečníkov písomne. V úvode schôdze prečítal odôvodnenie odvolávania ministra líder Smeru Robert Fico. Stanovisko vlády predniesol minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič, kabinet s návrhom opozície nesúhlasí. Vystúpil aj minister Mikulec.
Z písomne prihlásených rečníkov je jeden za poslanecký klub. Rečniť môže podľa rokovacieho poriadku 30 minút. Zvyšní písomne prihlásení môžu hovoriť najviac 20 minút. Poslanci môžu reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.
Kedykoľvek môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR. Predseda vlády a šéf parlamentu môžu rečniť bez obmedzenia, podpredsedovia parlamentu a členovia vlády najviac 20 minút. "V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády nie je obmedzená," píše sa v rokovacom poriadku NRSR.
Po písomne prihlásených poslancoch sa budú môcť zákonodarcovia do diskusie prihlásiť aj ústne.
13:12 Mikulec tvrdí, že opozícia zavádza pri problematike nelegálnej migrácie
Opozícia zavádza vo svojich tvrdeniach v súvislosti s nelegálnou migráciou. Vyhlásil to minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) počas diskusie k návrhu na jeho odvolanie v NR SR. Pripomenul, že schengen nie je o ochrane vnútorných hraníc jednotlivých krajín, ale o ochrane tej vonkajšej.
V súvislosti s kontrolami na vnútorných hraniciach krajín schengenského priestoru pripomenul ustanovenia dohody, že ich obnova má byť mimoriadna a dočasná. Migrácia a prekročenie vonkajších hraníc ľuďmi z tretích krajín by podľa jeho slov v zmysle schengenskej dohody nemali byť dôvodom na zavádzanie opätovných vnútorných kontrol. Zopakoval, že situáciu treba riešiť na vonkajších hraniciach celého schengenu.
Deklaroval tiež, že súčasná vláda odmieta povinné kvóty. "Odmietame povinné kvóty. Na druhú stranu sa snažíme v rámci Európskej únie a s jednotlivými štátmi riešiť nelegálnu migráciu, ktorá je niekoľkonásobne zvýšená," podotkol. Poukázal aj na problematiku grécko-tureckých hraníc.
Roman Mikulec. Foto: TASR/Martin Baumann
"Nie sme vystavení žiadnej medzinárodnej hanbe, práve naopak," dodal Mikulec. Poukázal na iniciatívy SR na medzinárodnej úrovni, napríklad v otázke sprísnenia trestov pre prevádzačov. Zastal sa aj vedenia Policajného zboru a migračného úradu. Zároveň odmietol, že by Slovensko zlyhalo na hranici s Maďarskom a zopakoval ustanovenia schengenskej dohody. Kontroly by podľa neho len skomplikovali situáciu v pohraničí obdobne, ako na českých hraniciach po obnovení kontrol zo strany ČR. Nepovažuje to za koncepčné riešenie v medziach schengenu a platných smerníc EÚ.
Mikulec tvrdí, že sa nezníži na úroveň predsedu strany Smer Fica, ktorý povedal veľa lží a neprávd. Dodal, že neskĺzne k obviňovaniu a bezbrehému manipulovaniu. „Rozumiem tomu, že využijete každú jednu možnosť, aby ste odvolali ministra vnútra práve preto, aby ste odpútali pozornosť od všetkých škandálov, ktoré vychádzajú na povrch ohľadom vašich ľudí a systému, ktorý ste tu vytvárali 12 rokov," tvrdí Mikulec. Podľa ministrových slov Fico tvrdí, že ministerstvo vnútra nie je schopné chrániť hranice s Maďarskom. „Schengen je o tom, že my nemáme chrániť vnútorné hranice medzi jednotlivými členskými štátmi," uviedol Mikulec.
Richard Takáč (Smer) skonštatoval, že Mikulec s vládou opätovne potvrdili, že im nezáleží na občanoch SR. "Vystúpenie Mikulca potvrdilo, že z inej galaxie je celá vláda," poznamenal a poukázal na nárast nelegálnej migrácie a zhoršenie situácie. Odmieta, že by to súčasná vláda zvládala. Obdobne to vníma aj Ladislav Kamenický (Smer). Z vyjadrenia ministra podľa jeho slov vyplýva, že sa vláda vykašlala na ochranu našich hraníc. Mikulca označil za hrozbu pre SR.
12:22 Matovič predniesol v pléne nesúhlas vlády s návrhom na odvolanie Mikulca
Vláda považuje návrh na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca za politicky motivovaný, podložený nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami so snahou o diskreditáciu ministra. Kabinet deklaruje, že minister vykonáva funkciu profesionálne. Nesúhlas vlády s návrhom na odvolanie predniesol v pléne Národnej rady (NR) SR minister financií Igor Matovič (OĽaNO).
Vláda odmietla tvrdenia Roberta Fica (Smer-SD) a ďalších opozičných poslancov, ktorí zneužili problematiku nelegálnej migrácie. "Rezort vnútra a rovnako tak minister vnútra od začiatku túto problematiku aktívne a kontinuálne vysvetľujú a zároveň sa starajú o základné potreby nelegálnych migrantov v našej krajine," vyhlásil Matovič.
Vláda vysvetľuje, že súčasná prítomnosť nelegálnych migrantov na Slovensku je priamym dôsledkom zavedenia hraničných kontrol Česka na spoločnej vnútornej hranici Schengenu. Česká strana to urobila protiprávne, v rozpore s európskymi právnymi rámcami a schengenským kódexom. "Urobila tak napriek svojmu sľubu a výslovnej dohode z predchádzajúcich rokovaní, že sa tak nestane, respektíve že to môže byť a bude až jej posledný krok," skonštatovala vláda. Zároveň deklaruje, že doterajšie kroky rezortu v oblasti migrácie podporuje a stojí za nimi.
Na snímke zľava minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, minister vnútra Roman Mikulec, minister financií Igor Matovič a premiér SR Eduard Heger poèas mimoriadnej schôdze parlamentu v Bratislave v utorok 15. novembra 2022. Foto: TASR/Martin Baumann
12:16 Fico vyčíta Mikulcovi absolútne zlyhanie pri migrácii
Líder Smeru-SD Robert Fico vyčíta ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi absolútne zlyhanie pri nelegálne migrácii. Situáciu podľa neho šéf rezortu nezvláda a musí byť odvolaný. "Mikulec spôsobil svojou neschopnosťou pri riešení migračnej krízy nielen medzinárodnú blamáž, ale aj bezpečnostné riziko pre Slovensko," vyhlásil Fico v úvode mimoriadnej schôdze, ktorú zvolala opozícia s cieľom odvolať Mikulca z funkcie.
Minister vnútra podľa neho nechal na Slovensko prísť ľudí, o ktorých nevieme, kto sú a čo je ich cieľom. Podľa slov Fica jeden z migrantov povedal, že naša hranica je „very, very open“ (veľmi, veľmi otvorená, pozn. SITA) a všetci prevádzači o tom vedia. „Možno by bolo dobre, keby sme odteraz volali ministra vnútra very, very open,“ vyhlásil Fico. Na Slovensko podľa neho chodia hlavne mladí muži, ktorí nemajú pasy, len mobil. „Namiesto toho, aby nelegálni migranti boli zadržaní, lebo sú nelegálni a nežiadajú o azyl, dáva sa im povolenie na takzvaný tolerovaný pobyt do odstránenia prekážok, pre ktoré nemôžu byť doma. To akože žartujeme?“ povedal Fico.
Robert Fico. Foto: TASR/Martin Baumann
Pripomenul, že bolo náročné splniť všetky podmienky a dostať sa do schengenského priestoru. Slovensku sa to podarilo v januári 2008, keď sa zrušili hraničné kontroly. Teraz ich opäť niektoré susedné štáty jednostranne obnovili, podľa Fica je to vizitkou Mikulca a policajného prezidenta Štefana Hamrana.
„Mňa prekvapilo a šokovalo vyhlásenie predsedu vlády Eduarda Hegera, že súčasná vláda zvláda migračnú krízu lepšie, ako sme ju my zvládali v roku 2015, keď sa denne presúvalo cez Európu viac ako 10-tisíc nelegálnych migrantov. Je to úsmevné, pretože Robert Kaliňák s jeho policajtmi nikoho cez maďarsko-slovenskú hranicu nepustil,“ tvrdil Fico.
Podľa jeho slov dnes nie sme vystavení takému náporu, aký tu bol počas vrcholu migračnej krízy v roku 2015, ale zato medzinárodnej habne. Ako ďalej dodal, Česká republika koná v súlade s medzinárodnými zmluvami, keď vracia nelegálnych migrantov naspäť na Slovensko. „Ak nepristúpime k dôslednej ochrane slovensko-maďarských hraníc, počet nelegálnych migrantov bude prudko stúpať a potom naozaj môžeme mať vážny problém,“ uzavrel šéf Smeru-SD.
Fico kritizoval aj vyjadrenia Mikulca a jeho nominantov v súvislosti s migráciou a Českou republikou. Poukázal aj na situáciu v českom pohraničí. Odmieta tiež, aby sa slovenské orgány vyhovárali na Maďarsko, že odmieta plnenie readmisných dohôd. Šéf Smeru okrem iného skonštatoval, že vláda SR nie je schopná plniť si povinnosti plynúce zo schengenských zmlúv a zabezpečovať vnútorné hranice SR s Maďarskom. Hovorí o potrebe výmeny vlády. Argumentuje hroziacim sa zhoršením situácie s nelegálnou migráciou. Obáva sa, že opätovne budú na stole povinné migračné kvóty a že súčasné vedenie štátu sa voči tomu nepostaví a odsúhlasí ich.
11:45 Poslanci otvorili schôdzu, na ktorej má Mikulec opäť čeliť odvolávaniu
Poslanci NR SR v utorok otvorili mimoriadnu schôdzu, na ktorej má opätovne čeliť odvolávaniu minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).
Rokovanie inicioval opozičný Smer-SD, Mikulcovi vyčíta nezvládanie migračnej krízy a kritizuje aj riadenie rezortu. Minister už uviedol, že je pripravený čeliť odvolávaniu. Hovorí o legitímnom práve opozície, ale aj o klamstvách jej predstaviteľov. Slovensko podľa Mikulca migračnú vlnu zvláda dobre. Vláda SR už návrh opozície na jeho odvolanie odmietla.
Americký prezident Joe Biden v utorok diskutoval so svojím tureckým kolegom Recepom Tayyipom Erdoganom o nedeľnom bombovom útoku v Istanbule a snahe predĺžiť dohodu o vývoze obilnín z Ukrajiny. Vo vyhlásení to uviedol Biely dom.
Stretnutie oboch lídrov sa uskutočnilo v rámci samitu skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali.
Biden vyjadril úprimnú sústrasť nad smrťou šiestich ľudí pri bombovom útoku v Istanbule a zdôraznil, že USA stoja pri svojom spojencovi z NATO, uviedol Biely dom. Ankara zo zodpovednosti za útok obviňuje kurdských militantov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK). Tí v pondelok obvinenia popreli.
Turecký minister vnútra Süleyman Soylu v pondelok odmietol prijať prejavy sústrasti zo strany USA v súvislosti s obeťami bombového útoku. Turecký prezident tiež v minulosti viackrát obvinil Washington z poskytovania zbraní kurdským bojovníkom v severnej Sýrii.
Biden diskutoval s Erdoganom aj o predĺžení dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov, ktorú v júli sprostredkovalo Turecko a OSN. Jej platnosť vyprší v sobotu 19. novembra.
"Obaja sa zhodli, že (táto dohoda) je rozhodujúca pre posilnenie svetovej potravinovej bezpečnosti počas ruskej vojny (na Ukrajine), a že táto iniciatíva musí pokračovať," napísal Biely dom.
