Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Finančná správa bude mať prístup k informáciám o cezhraničných platbách. Centralizovať sa budú na celoúnijnej úrovni

Poskytovatelia platobných služieb sa musia pripraviť na nové pravidlá, ktoré prijala Európska komisia (EK). Od 1. januára 2024 budú mať povinnosť monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a zasielať informácie finančnej správe, informovala v utorok hovorkyňa Finančnej správy (FS) SR Martina Rybanská.

"Poskytovatelia platobných služieb, pôsobiaci v krajinách EÚ, budú musieť monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a informovať finančnú správu o tých, ktorí prijímajú štvrťročne viac ako 25 platieb," priblížila Rybanská.

Tieto informácie sa budú centralizovať v európskej databáze, v takzvanom Centrálnom elektronickom systéme platobných informácií (CESOP – Central Electronic System of Payment information), kde sa budú uchovávať, agregovať a porovnávať s inými európskymi databázami.

Členské štáty EÚ tak budú mať ďalší nástroj na odhaľovanie možných podvodov s daňou z pridanej hodnoty (DPH) v elektronickom obchode, ktorého sa dopúšťajú predajcovia so sídlom v inom členskom štáte alebo mimo Únie. Taktiež budú môcť platby efektívnejšie sledovať.

V praxi by mal systém fungovať tak, že poskytovatelia platobných služieb budú uchovávať údaje a po prekonaní prahovej hodnoty 25 cezhraničných platieb a viac u jedného príjemcu za kalendárny štvrťrok predložia požadované údaje prostredníctvom vzorového elektronického formulára finančnej správe.

Lehota na odoslanie informácií bude najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ku ktorému sa informácie vzťahujú.

Opatrenie podľa hovorkyne rešpektuje pravidlá ochrany údajov. Finančná správa bude zhromažďovať len informácie o platbách, ktoré budú pravdepodobne spojené s hospodárskou činnosťou. Údaje o zákazníkoch a dôvodoch platby nebudú súčasťou prenosu.

(tasr)

Minúta  |  

Meloniová rokovala s Bidenom aj s Erdoganom

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v utorok s americkým prezidentom Joeom Bidenom rokovala o vzťahoch s Čínou a vojne na Ukrajine. S tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovorila o nezákonnej migrácii a terorizme. Informuje o tom agentúra ANSA.

Stretnutia s oboma prezidentmi sa uskutočnilo počas samitu krajín skupiny G20 v Indonézii.

Témou rozhovoru s Bidenom bolo posilnenie NATO a spolupráca s cieľom riešiť globálne výzvy od hospodárskeho rastu až po spoločnú bezpečnosť, píše ANSA s odvolaním sa na vyjadrenie premiérkinho úradu.

Meloniová a Biden potvrdili hlboké a pretrvávajúce väzby medzi oboma krajinami a pevný záujem naďalej posilňovať partnerstvo v oblastiach spoločného záujmu.

Meloniová a Erdogan počas rozhovoru zdôraznili potrebu spolupracovať pri boji proti nezákonnej migrácii a podporovať riešenie krízy v Líbyi. Takisto hovorili o boji proti terorizmu.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec tvrdí, že opozícia zavádza pri problematike nelegálnej migrácie

Opozícia zavádza vo svojich tvrdeniach v súvislosti s nelegálnou migráciou. Vyhlásil to minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) počas diskusie k návrhu na jeho odvolanie v Národnej rade (NR) SR. Pripomenul, že schengen nie je o ochrane vnútorných hraníc jednotlivých krajín, ale o ochrane tej vonkajšej.

V súvislosti s kontrolami na vnútorných hraniciach krajín schengenského priestoru pripomenul ustanovenia dohody, že ich obnova má byť mimoriadna a dočasná. Nelegálna migrácia a prekročenie vonkajších hraníc ľuďmi z tretích krajín by podľa jeho slov v zmysle schengenskej dohody nemali byť dôvodom na zavádzanie opätovných vnútorných kontrol. Zopakoval, že situáciu treba riešiť na vonkajších hraniciach celého schengenu.

Deklaroval tiež, že súčasná vláda odmieta povinné kvóty. "Odmietame povinné kvóty. Na druhú stranu sa snažíme v rámci Európskej únie a s jednotlivými štátmi riešiť nelegálnu migráciu, ktorá je niekoľkonásobne zvýšená," podotkol. Poukázal aj na problematiku grécko-tureckých hraníc.

"Nie sme vystavení žiadnej medzinárodnej hanbe, práve naopak," dodal Mikulec. Poukázal na iniciatívy SR na medzinárodnej úrovni, napríklad v otázke sprísnenia trestov pre prevádzačov. Zastal sa aj vedenia Policajného zboru a migračného úradu.

Zároveň odmietol, že by Slovensko zlyhalo na hranici s Maďarskom a zopakoval ustanovenia schengenskej dohody. Kontroly by podľa neho len skomplikovali situáciu v pohraničí obdobne, ako na českých hraniciach po obnovení kontrol zo strany ČR. Nepovažuje to za koncepčné riešenie v medziach schengenu a platných smerníc EÚ.

Minister vyhlásil, že opozícia sa snaží prekrývať svoje chyby a pripomenul viaceré kauzy Smeru-SD. Vyčítal im aj nedostatočné opatrenia pre ľudí. "Mali ste na starosti samých seba a vynášať tašky plné peňazí niekde do Dubaja," dodal.

Richard Takáč (Smer-SD) skonštatoval, že Mikulec s vládou opätovne potvrdili, že im nezáleží na občanoch SR. "Vystúpenie Mikulca potvrdilo, že z inej galaxie je celá vláda," poznamenal a poukázal na nárast nelegálnej migrácie a zhoršenie situácie. Odmieta, že by to súčasná vláda zvládala. Obdobne to vníma aj Ladislav Kamenický (Smer-SD). Z vyjadrenia ministra podľa jeho slov vyplýva, že sa vláda vykašlala na ochranu našich hraníc. Mikulca označil za hrozbu pre SR.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský prezident požiadal Čínu o aktívnejší prístup k provokáciám KĽDR

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol vyzval v utorok Čínu, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri kontrole jadrových a raketových provokácií Severnej Kórey. Vo vyhlásení to uviedla Jun Sok-jolova prezidentská kancelária po jeho rozhovore s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Obaja lídri absolvovali v rámci samitu skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali svoje vôbec prvé vzájomné osobné stretnutie. Ich rokovanie v súčasnom období zvýšeného napätia na Kórejskom polostrove trvalo 25 minút.

Juhokórejský prezident vyjadril počas stretnutia obavy, že KĽDR eskaluje napätie bezprecedentným tempom svojich jadrových a raketových provokácií, píše sa vo vyhlásení.

"Dúfam, že Čína bude ako náš sused a člen Bezpečnostnej rady OSN zohrávať aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu," povedal Jun svojmu čínskemu kolegovi.

Si Ťin-pching uviedol, že Peking a Soul zdieľajú v súvislosti s Kórejským polostrovom spoločné záujmy a dúfa, že Južná Kórea bude aktívne pracovať na zlepšení vzťahov s KĽDR, uviedla ďalej kancelária juhokórejského prezidenta.

Severná Kórea tento rok mimoriadne zintenzívnila skúšky zbraní. Skúšobne odpálila už viac než dve desiatky balistických rakiet, pričom jedna z nich preletela aj ponad Japonsko.

(tasr)

Minúta  |  

Lekárski odborári urobiť všetko preto, aby k dohode došlo tento týždeň, tvrdí Visolajský

Lekárski odborári sú pripravení dohodnúť sa a pomôcť nemocniciam. Chcú urobiť všetko preto, aby k dohode došlo ešte tento týždeň. Vyhlásil to šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po utorkom rokovaní na Úrade vlády SR.

"Na dohodu treba dve strany. Sme radi, že druhá strana je už ochotná sa baviť, že sme sa stretli a dohodu hľadáme. To naozaj vítame," skonštatoval. Rokovanie podľa jeho slov bolo konštruktívne a prebralo na ňom všetkých osem požiadaviek lekárskych odborárov.

Visolajský potvrdil, že rokovanie by malo pokračovať v stredu (16. 11.) poobede. "K niektorým bodom sme nedostali konkrétnu odpoveď, ale bolo nám sľúbené, že si ju vypočujeme v stredu," doplnil. Ak by došlo k dohode, štvrtkový protest (17. 11.) za záchranu zdravotníctva by sa mohol zrušiť.

Utorkové rokovanie na Úrade vlády SR zvolal premiér Eduard Heger (OĽaNO). O aktuálnej situácii v zdravotníctve v pondelok (14. 11.) rokovala aj koaličná rada. Zaoberať sa okrem iného mala čerpaním z plánu obnovy či memorandom s lekármi.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. V tejto súvislosti zvolali na štvrtok protestné zhromaždenie za záchranu zdravotníctva.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov považuje podmienky Ukrajiny na obnovenie mierových rokovaní za nereálne

Podmienky, ktoré kladie Ukrajina v súvislosti s obnovením mierových rokovaní s Ruskom, sú "nereálne", uviedol v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Povedal to v rámci samitu skupiny G20 na Indonézskom ostrove Bali.

"Všetky problémy sú na ukrajinskej strane, ktorá kategoricky odmieta rokovania a predkladá podmienky, ktoré sú zjavne nereálne," povedal Lavrov, ktorý na samit G20 odcestoval namiesto ruského prezidenta Vladimira Putina.

Dodal, že rovnaké stanovisko vyslovil aj počas stretnutia s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Postoj Ruska k rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine vysvetlil šéf ruskej diplomacie aj nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi.

Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začali už krátko po začiatku ruskej invázie z 24. februára. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom však boli na začiatku apríla pozastavené a obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že Kyjev nebude rokovať s Moskvou, pokiaľ bude prezidentom Vladimir Putin. Zelenskyj preto v októbri podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s Putinom za "nemožné".

"Krajiny tretieho sveta… si dobre uvedomujú, že tomuto procesu bráni Ukrajina, ktorá aj prostredníctvom zákonov, Zelenského dekrétu, zakazuje rokovania s Ruskou federáciou," povedal Lavrov. Dodal, že Kremeľ chce vidieť konkrétne dôkazy, že "Západ má vážny záujem poučiť Zelenského a vysvetliť mu, že to takto nemôže pokračovať a nie je to v záujme ukrajinského ľudu".

Ukrajinský prezident v utorkovom príhovore na samite G20 vyzval lídrov tohto zoskupenia, aby vyvinuli tlak na stiahnutie ruskej armády z ukrajinského územia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.