Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecké zásobníky plynu sú plné na sto percent

Nemecko má zásobníky plynu naplnené na sto percent, uviedol v utorok spolkový úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA).

Nemecko sa pripravuje na možnosť, že Rusko počas zimy úplne zastaví dodávky. Vláda sa preto snažila zabezpečiť, aby boli zásobníky plné pred príchodom chladného počasia.

"Celková úroveň naplnenosti zásobníkov v Nemecku predstavuje sto percent," uviedol BNetzA. Úrad dodal, že zásobníky dokážu uskladniť aj viac plynu, čo znamená, že ich plnenie "môže pokračovať, aj keď už sú plné na sto percent".

(tasr)

Minúta  |  

Vláda pomôže samosprávam v energokríze, musí však byť schválený štátny rozpočet

Vláda pomôže samosprávam zvládať energetickú krízu. Pomoc však podmienila schválením rozpočtu.

Po rokovaní so zástupcami samospráv to oznámil premiér Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že od 1. januára do 31. marca bude cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne bude zastropovaná na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne preplatí 80 percent z toho štát. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) podotkol, že pre naplnenie dohody musí byť schválený štátny rozpočet na budúci rok.

Schéma pomoci sa bude podľa premiéra týkať všetkých subjektov samosprávy. "Prišli sme s riešením, ktoré pomôže samosprávam zvládnuť najbližšiu vykurovaciu sezónu, tú najťažšiu časť," vyhlásil Heger.

Šéf združenia samosprávnych krajov SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič vyhlásil, že sa podarilo nájsť po rokovaniach zhodu. Zastropovanie cien energií bude podľa neho pre samosprávne kraje znamenať úsporu i stabilizáciu verejných zdrojov. "Rozpočty sa nám teda podarí zostaviť v atmosfére vyššej stability a predvídateľnosti," povedal. Ako podotkol, je tu možnosť predĺženia pomoci až do konca júna, záležať to však bude na vývoji cien energií.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger víta, že došlo k dohode so štátom a aj vďaka nej môžu byť rozpočty samospráv schválené načas. "To, čo sa dnes dohodlo, nám veľmi pomôže," vyhlásil prezident Únie miest Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček. Verí, že aj keď bude situácia ťažká, podarí sa ju vďaka pomoci zvládnuť.

Premiér avizuje, že vláda cez energetickú krízu prevedie aj domácnosti a zabezpečí, aby boli ceny energií počas budúceho roka zastropované.

(tasr)

Minúta  |  

Radikálni klimatickí aktivisti vo Viedni poliali čiernou tekutinou obraz Gustava Klimta

Zradikalizovaní klimatickí aktivisti v utorok poliali čiernou tekutinou obraz Smrť a Život rakúskeho maliara Gustava Klimta v múzeu Lepoldovcov vo Viedni. Pre agentúru AFP to povedal hovorca múzea Klaus Pokorny.

K činu sa na sociálnej sieti Twitter prihlásila kontroverzná nemecká klimatická skupina Posledná generácia. Na Twitteri zverejnila aj zábery, na ktorých dvaja muži lejú čiernu olejovitú tekutinu na svetoznámu Klimtovu maľbu. Radikálov krátko na to ich zadržal zamestnanec múzea.

"Zastavte fosílne ničenie. Smerujeme do klimatického pekla," kričal jeden zo samozvaných aktivistov. Podľa Pokorneho teraz reštaurátori zisťujú, či sa obraz chránený sklom nepoškodil. Vstup do viedenského múzea Leopoldovcov bol v utorok bezplatný v rámci sponzoringu rakúskeho ropného a plynárenského koncernu OMV.

Agentúra AFP pripomína, že podobné incidenty sa v uplynulom období odohrali už vo viacerých európskych múzeách. Terčom radikálnych aktivistov boli aj slávne diela maliarov Leonarda da Vinciho, Vincenta van Gogha, Clauda Moneta, Vermeera či Francisca Goyu v prestížnych galériách.

Minulý týždeň preto desiatky popredných svetových múzeí vydalo spoločné vyhlásenie, v ktorom uvádzajú, že zradikalizovaní klimatickí aktivisti pri útokoch na obrazy "vážne podceňujú" škody, ktoré by svojimi činmi mohli spôsobiť.

(tasr, krk)

Minúta  |  

Finančná správa bude mať prístup k informáciám o cezhraničných platbách. Centralizovať sa budú na celoúnijnej úrovni

Poskytovatelia platobných služieb sa musia pripraviť na nové pravidlá, ktoré prijala Európska komisia (EK). Od 1. januára 2024 budú mať povinnosť monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a zasielať informácie finančnej správe, informovala v utorok hovorkyňa Finančnej správy (FS) SR Martina Rybanská.

"Poskytovatelia platobných služieb, pôsobiaci v krajinách EÚ, budú musieť monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a informovať finančnú správu o tých, ktorí prijímajú štvrťročne viac ako 25 platieb," priblížila Rybanská.

Tieto informácie sa budú centralizovať v európskej databáze, v takzvanom Centrálnom elektronickom systéme platobných informácií (CESOP – Central Electronic System of Payment information), kde sa budú uchovávať, agregovať a porovnávať s inými európskymi databázami.

Členské štáty EÚ tak budú mať ďalší nástroj na odhaľovanie možných podvodov s daňou z pridanej hodnoty (DPH) v elektronickom obchode, ktorého sa dopúšťajú predajcovia so sídlom v inom členskom štáte alebo mimo Únie. Taktiež budú môcť platby efektívnejšie sledovať.

V praxi by mal systém fungovať tak, že poskytovatelia platobných služieb budú uchovávať údaje a po prekonaní prahovej hodnoty 25 cezhraničných platieb a viac u jedného príjemcu za kalendárny štvrťrok predložia požadované údaje prostredníctvom vzorového elektronického formulára finančnej správe.

Lehota na odoslanie informácií bude najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ku ktorému sa informácie vzťahujú.

Opatrenie podľa hovorkyne rešpektuje pravidlá ochrany údajov. Finančná správa bude zhromažďovať len informácie o platbách, ktoré budú pravdepodobne spojené s hospodárskou činnosťou. Údaje o zákazníkoch a dôvodoch platby nebudú súčasťou prenosu.

(tasr)

Minúta  |  

Meloniová rokovala s Bidenom aj s Erdoganom

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v utorok s americkým prezidentom Joeom Bidenom rokovala o vzťahoch s Čínou a vojne na Ukrajine. S tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovorila o nezákonnej migrácii a terorizme. Informuje o tom agentúra ANSA.

Stretnutia s oboma prezidentmi sa uskutočnilo počas samitu krajín skupiny G20 v Indonézii.

Témou rozhovoru s Bidenom bolo posilnenie NATO a spolupráca s cieľom riešiť globálne výzvy od hospodárskeho rastu až po spoločnú bezpečnosť, píše ANSA s odvolaním sa na vyjadrenie premiérkinho úradu.

Meloniová a Biden potvrdili hlboké a pretrvávajúce väzby medzi oboma krajinami a pevný záujem naďalej posilňovať partnerstvo v oblastiach spoločného záujmu.

Meloniová a Erdogan počas rozhovoru zdôraznili potrebu spolupracovať pri boji proti nezákonnej migrácii a podporovať riešenie krízy v Líbyi. Takisto hovorili o boji proti terorizmu.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec tvrdí, že opozícia zavádza pri problematike nelegálnej migrácie

Opozícia zavádza vo svojich tvrdeniach v súvislosti s nelegálnou migráciou. Vyhlásil to minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) počas diskusie k návrhu na jeho odvolanie v Národnej rade (NR) SR. Pripomenul, že schengen nie je o ochrane vnútorných hraníc jednotlivých krajín, ale o ochrane tej vonkajšej.

V súvislosti s kontrolami na vnútorných hraniciach krajín schengenského priestoru pripomenul ustanovenia dohody, že ich obnova má byť mimoriadna a dočasná. Nelegálna migrácia a prekročenie vonkajších hraníc ľuďmi z tretích krajín by podľa jeho slov v zmysle schengenskej dohody nemali byť dôvodom na zavádzanie opätovných vnútorných kontrol. Zopakoval, že situáciu treba riešiť na vonkajších hraniciach celého schengenu.

Deklaroval tiež, že súčasná vláda odmieta povinné kvóty. "Odmietame povinné kvóty. Na druhú stranu sa snažíme v rámci Európskej únie a s jednotlivými štátmi riešiť nelegálnu migráciu, ktorá je niekoľkonásobne zvýšená," podotkol. Poukázal aj na problematiku grécko-tureckých hraníc.

"Nie sme vystavení žiadnej medzinárodnej hanbe, práve naopak," dodal Mikulec. Poukázal na iniciatívy SR na medzinárodnej úrovni, napríklad v otázke sprísnenia trestov pre prevádzačov. Zastal sa aj vedenia Policajného zboru a migračného úradu.

Zároveň odmietol, že by Slovensko zlyhalo na hranici s Maďarskom a zopakoval ustanovenia schengenskej dohody. Kontroly by podľa neho len skomplikovali situáciu v pohraničí obdobne, ako na českých hraniciach po obnovení kontrol zo strany ČR. Nepovažuje to za koncepčné riešenie v medziach schengenu a platných smerníc EÚ.

Minister vyhlásil, že opozícia sa snaží prekrývať svoje chyby a pripomenul viaceré kauzy Smeru-SD. Vyčítal im aj nedostatočné opatrenia pre ľudí. "Mali ste na starosti samých seba a vynášať tašky plné peňazí niekde do Dubaja," dodal.

Richard Takáč (Smer-SD) skonštatoval, že Mikulec s vládou opätovne potvrdili, že im nezáleží na občanoch SR. "Vystúpenie Mikulca potvrdilo, že z inej galaxie je celá vláda," poznamenal a poukázal na nárast nelegálnej migrácie a zhoršenie situácie. Odmieta, že by to súčasná vláda zvládala. Obdobne to vníma aj Ladislav Kamenický (Smer-SD). Z vyjadrenia ministra podľa jeho slov vyplýva, že sa vláda vykašlala na ochranu našich hraníc. Mikulca označil za hrozbu pre SR.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.