Preskočiť na obsah
  |  

Rusko poprelo správy o dopade rakiet v Poľsku

Ruské ministerstvo obrany v utorok poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku, pri ktorom prišli o život dve osoby.

Označilo ich za "úmyselnú provokáciu s cieľom vyhrotiť situáciu". TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

(tasr, min)

  |  

Česká Poslanecká snemovňa označila Putinov režim za teroristický

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR prijala v utorok uznesenie, v ktorom súčasný režim v Rusku označila za teroristický. Uviedla to predsedníčka Snemovne Markéta Pekarová Adamová na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Ruský režim je teroristický. Odhlasované v pléne Poslaneckej snemovne. Ďakujem všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí toto uznesenie podporili," napísala predsedníčka.

Príslušný návrh v pléne Snemovne predstavila podľa servera Novinky.cz poslankyňa hnutia STAN Barbora Urbanová. "Ruská federácia absolútne nerešpektuje základné práva osôb, útočí na kľúčovú infraštruktúru, civilné objekty a snaží sa tým zastrašiť ukrajinských občanov a narušiť zvrchovanosť štátu," vyhlásila poslankyňa. Dodala, že tento ruský postup zodpovedá teroristickým metódam.

Poslanci v prijatom uznesení odsúdili najmä útoky na civilistov a energetickú infraštruktúru. Odmietli aj výsledky takzvaných "referend" o pripojení štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku.

Uznesenie podporila aj časť opozičného hnutia ANO. "Sme svedkami zverstiev, ktoré sa na Ukrajine dejú a ktoré tam napáchala ruská armáda," povedal poslanec hnutia Jaroslav Bžoch s tým, že ide najmä o vraždy civilistov a znásilňovanie. "(Tieto) činy nemajú za cieľ nič iné, než zlomiť ukrajinského ducha," doplnil.

Za prijatie textu uznesenia hlasovalo 129 zo 156 prítomných poslancov. Proti bol opozičný klub hnutia SPD Tomia Okamuru a niekoľko poslancov naprieč politickým spektrom sa hlasovania zdržalo.

(tasr, min)

  |  

Prieskum: V režime, ktorý bol pred rokom 1989, by nechcelo žiť takmer 57 percent Slovákov

V režime, ktorý na Slovensku vládol pred rokom 1989, by nechcelo žiť 56,5 percenta ľudí. Naopak, chcelo by v ňom žiť 28,9 percenta. Ďalších 13 percent odpovedať nevedelo. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO zverejneného v relácii Analýzy Na hrane televízie JOJ 24.

V režime pred rokom 1989 nechce žiť 60 percent mužov a 53 percent žien. Naopak, žiť by v ňom podľa prieskumu chcelo viac žien (32 percent) ako mužov (26 percent).

Medzi respondentmi od 18 do 33 rokov by pred rokom 1989 nechcelo žiť 70 percent a chcelo 13 percent. Žitie v režime pred revolúciou by vo vekovej kategórii od 34 do 49 rokov preferovalo 23 percent a nepreferovalo 61 percent. Vo veku od 50 do 65 rokov by to nechcelo 48 percent a chcelo 42 percent. Život v minulom režime by si od 66 a viac rokov vybralo 43 percent ľudí a nevybralo 42 percent.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že ľudia s vysokou školou by nechceli žiť pred rokom 1989. Režim pred revolúciou by volilo 41 percent ľudí, ktorí vyštudovali základnú či učňovskú školu bez maturity. Naopak, 42 percent ho nechce. Minulý režim by preferovalo 26 percent ľudí so strednou školou s maturitou a nechcelo 59 percent.

Väčšina ľudí (79 percent) žijúcich v Bratislavskom kraji by nechcela žiť v režime pred rokom 1989. Nasleduje Prešovský kraj (64 percent) a Košický (56 percent). Možnosť žiť v minulom režime si najviac zvolili ľudia z Trenčianskeho kraja (37 percent), Banskobystrického (36 percent) a Nitrianskeho (34 percent).

V režime spred 33 rokov by výrazne nadpriemerne chceli žiť voliči Smeru-SD, SNS, Hlasu-SD, Republiky a mierne nadpriemerne voliči Sme rodina. Režim nepreferujú voliči strán Progresívne Slovensko, SaS, KDH a OĽaNO.

Zber dát pre prieskum sa realizoval od 8. do 11. novembra na vzorke tisíc ľudí.  

(tasr)

  |  

Hlasovanie o odvolávaní Mikulca pre neuznášaniaschopnosť pléna presunuli

Plénum Národnej rady (NR) SR nebolo v utorok ani po prestávke uznášaniaschopné pri hlasovaní o návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) preto prerušil schôdzu a hlasovanie presunul na 1. decembra.

Návrh na odvolanie Mikulca z funkcie podal opozičný Smer-SD. Vyčíta mu nezvládanie migračnej krízy, kritizuje ho aj za riadenie rezortu. Vláda návrh opozície odmietla. Mikulec hovorí o zavádzaní zo strany opozície. Slovensko podľa neho situáciu zvláda dobre, podčiarkol potrebu ochrany vonkajších hraníc Schengenu.

(tasr, min)

  |  

Neexistuje žiadny dôkaz, že vakcíny proti covidu fungujú, vyhlásil námestník ministra zdravotníctva Talianska

Námestník talianskeho ministra zdravotníctva Marcello Gemmato v utorok vyhlásil, že neexistuje žiadny dôkaz, že vakcíny proti koronavírusu naozaj fungujú. Toto vyjadrenie v Taliansku spustilo vlnu protichodných reakcií, uvádzajú agentúry AFP a ANSA.

V rozhovore pre taliansku televíziu RAI Gemmato uviedol, že sa nenechá nachytať, aby sa vyjadril za či proti vakcínam. Zároveň odsúdil "ideologický" prístup predchádzajúcej vlády pod vedením Maria Draghiho.

Gemmato je vyštudovaný farmaceut a člen koaličnej pravicovej strany Bratia Talianska. Skritizoval tiež talianske covidpasy – potvrdenia o očkovaní, ktorú sú potrebné na vstup do väčšiny verejných priestorov.

Gemmatove vyjadrenia odsúdili viacerí opoziční poslanci, ktorí zároveň vyzvali na jeho odstúpenie. Uviedli, že "námestník ministra zdravotníctva, ktorý sa nevie dištancovať od antivaxerov, asi nezastáva tú správnu funkciu".

Námestníkove vyjadrenia vyvolali kritiku aj od predsedu talianskej lekárskej komory Filippa Anelliho, podľa ktorého pomohlo očkovanie zabrániť 150-tisíc úmrtiam na covid.

Agentúra AFP pripomína, že Taliansko bolo prvou európskou krajinou, ktorú na začiatku roka 2020 zasiahla prvá vlna koronavírusu. Na covid tam odvtedy zomrelo približne 180-tisíc pacientov.

(tasr)

  |  

Súdna rada zvolila Steca za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ

Súdna rada SR v utorok zvolila Andreja Steca za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ. Jeho kandidatúru ešte musí odsúhlasiť vláda. Potom sa bude môcť postaviť pred poradný výbor Rady EÚ.

Od roku 2004 pôsobí Stec na Všeobecnom súde EÚ ako právny poradca. Okrem toho sa venuje aj prednáškovej a publikačnej činnosti. Za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ ho navrhla členka Súdnej rady Petra Príbelská. Súdna rada ho zvolila jednohlasne, všetkými 17 prítomnými členmi.

Súčasný mandát uplynul 26 národným sudcom Všeobecného súdu EÚ 31. augusta 2022. Slovensko druhé funkčné obdobie zastupoval Juraj Schwarcz, v rokoch 2004 až 2009 to bol Daniel Šváby. Všeobecný súd EÚ je súčasťou Súdneho dvora EÚ. Funkčné obdobie sudcov je šesť rokov. Rovnako ako Súdny dvor EÚ aj Všeobecný súd EÚ sídli v Luxemburgu.

Úlohou všeobecného súdu je poskytovať výklad právnych predpisov EÚ, aby sa zabezpečilo ich rovnaké uplatňovanie vo všetkých členských krajinách EÚ. Rozhoduje tiež právne spory medzi vládami členských štátov a inštitúciami EÚ. Obrátiť sa naň môžu i jednotlivci, spoločnosti alebo organizácie.

(tasr, min)