Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump oznámil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2024

Bývalý americký prezident Donald Trump v stredu oficiálne oznámil, že v roku 2024 sa bude opäť uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov. Informovala o tom agentúra AP.

"Oznamujem svoju kandidatúru v prezidentských voľbách,“ povedal 76-ročný Trump za búrlivého potlesku aktivistov zhromaždených vo veľkej prijímacej sále svojej luxusnej rezidencie v Mar-a-Lago v štáte Florida.

Sľúbil tiež, že vo voľbách roku 2024 zabráni opätovnému zvoleniu Joea Bidena za prezidenta USA.

Avizoval, že Amerika "bude späť", pričom pripomenul, aká bola počas jeho funkčného obdobia: mierová, prosperujúca a medzinárodne rešpektovaná krajina.

Ako konštatovala AP, monitorovaná agentúrou TASR, Trump v príhovore ostro kritizoval svojho nástupcu, demokrata Joea Bidena, ktorý podľa neho dovolil, aby USA boli krajinou plnou násilia a zločinu, kde prudko stúpajúce ceny ničia americké domácnosti a kde "milióny" nelegálnych prisťahovalcov prekračujú hranice s Mexikom.

Krátko pred stretnutím so svojimi sympatizantmi Trump na príslušnom úrade oficiálne podal svoju kandidatúru na prezidentské voľby v roku 2024, čo bol de facto prvý oficiálny krok.

Táto nová kandidatúra je Trumpovou treťou do Bieleho domu. K moci sa dostal v novembri roku 2016, keď sa svojím víťazstvom v druhom kole prezidentských volieb postaral o vytvorenie "najväčšieho novodobého politického prekvapenia", ako napísala agentúra AFP.

Trumpovi sa pred dvomi rokmi nepodarilo dosiahnuť znovuzvolenie a bol donútený prenechať Biely dom demokratickému kandidátovi Joeovi Bidenovi. Trump však svoju porážku nikdy nepriznal a nikdy sa s ňou nezmieril - podobne ako časť jeho sympatizantov.

Momentálne je Trump jediným republikánskym kandidátom na úread prezidenta USA. Veľké šance sa však v súboji o Biely dom dávajú guvernérovi štátu Florida Ronovi DeSantisovi.

Úradujúci prezident Joe Biden tiež oznámil, že bude pravdepodobne kandidátom vo voľbách v roku 2024. V tom čase bude mať 81 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Biden: Raketa, ktorá dopadla na územie Poľska, zrejme nebola vypálená z Ruska

Raketa, ktorá v utorok dopadla na územie Poľska pri hraniciach s Ukrajinou, zrejme nebola vypálená z Ruska. Povedal to v stredu americký prezident Joe Biden, pričom sa odvolal na trajektóriu rakety.

Biden dodal, že spojenci podporia Poľsko pri vyšetrovaní okolností incidentu, ktorý si vyžiadal dve obete na životoch.

Lídri skupiny G7 a aliancie NATO sa zišli v stredu v dejisku summitu G20 na mimoriadnej schôdzke, aby prediskutovali incident, ktorý sa odohral v utorok popoludní v obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Podľa agentúry AP sa schôdzka konala v stredu ráno miestneho času v hoteli, kde je ubytovaná americká delegácia zúčastňujúca sa na vrcholnom summite skupiny G20.

Prezident USA tam hostil lídrov skupiny G7, ktorá zahŕňa Kanadu, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Európsku úniu, spolu s predsedom Európskej rady a premiérmi Španielska a Holandska - spojencov v rámci NATO.

https://standard.sk/277788/polsky-general-nikto-na-nas-nezautocil-ani-nam-nikto-nevypovedal-vojnu-pentagon-nemoze-potvrdit-ze-slo-o-ruske-strely/

Biden po schôdzke povedal, že svetoví lídri rozhodnú o ďalších krokoch, keď sa dozvedia, čo presne sa stalo v Przewodówe.

CNN: Lietadlo NATO monitorovalo pohyb rakety pred jej dopadom v Poľsku

Lietadlo aliancie NATO  letiace v utorok nad poľským vzdušným priestorom monitorovalo aj pohyb rakety, ktorá neskôr dopadla na poľské územie. Pre americkú spravodajskú televíziu CNN to v utorok povedal nemenovaný vojenský predstaviteľ aliancie.

Príslušné záznamy "boli poskytnuté NATO a Poľsku," dodal vojenský predstaviteľ NATO.

CNN pripomenula lietadlá aliancie od začiatku ruskej invázie vykonávajú pravidelný dozor okolo Ukrajiny. Lietadlo letiace v utorok nad Poľskom monitorovalo dianie na Ukrajine tiež. Predstaviteľ NATO nepovedal, kto odpálil raketu, ktorá bola sledovaná počas dopadu v Poľsku. Neuviedol ani, odkiaľ bola odpálená.

Poľsko: Je pravdepodobné, že bola ruskej výroby

Vo vyhlásení poľského ministerstva zahraničných vecí vydaného v utorok neskoro večer sa uvádza, že raketa, ktorá podľa medializovaných správ dopadla na poľské územie, bola ruskej výroby.

Poľský prezident Andrzej Duda bol však v súvislosti s jej pôvodom opatrnejší a povedal, že vyšetrovatelia ešte nevedia s istotou, kto ju vystrelil, ani kde bola vyrobená. Povedal, že je "s najväčšou pravdepodobnosťou" ruskej výroby, pričom však upozornil, že tento predpoklad sa stále preveruje.

Ak by sa tieto dohady potvrdili, bolo by to prvýkrát od invázie na Ukrajinu, čo by ruská raketa dopadla na územie členského štátu NATO.

Základom aliancie NATO je princíp, že útok proti jednému členovi je útokom na všetkých.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Zásah transformátora na severe Ukrajiny spôsobil pozastavenie dodávok cez ropovod Družba

Rusko v stredu pri masívnej vlne vzdušných útokov vypálilo strely a vyslalo drony na mestá a energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine, uviedli České noviny. Podľa Kyjeva išlo o najrozsiahlejšie útoky voči energetickej sieti od 24. februára, keď Moskva začala inváziu, energetická situácia v krajine je podľa ukrajinských úradov kritická.

Údery zasiahli 15 energetických zariadení, okolo sedem miliónov ukrajinských domácností je v dôsledku toho bez prúdu. Kvôli útokom boli pozastavené aj dodávky ropovodom Družba, ktorým prúdi ropa do Maďarska, Česka a na Slovensko.

Problémy s dodávkami ropy ohlásil ropovod Družba, ktorým ropa prúdi do Maďarska, Česka a na Slovensko. Zastavenie dodávok si vynútilo zasiahnutie transformátora na severe Ukrajiny pri bieloruských hraniciach, uviedla petrochemická spoločnosť MOL. Samotný ropovod poškodený nie je, uviedla maďarská verejnoprávna televízia M1.

Spoločnosť Mero, ktorá je vlastníkom a prevádzkovateľom českej časti ropovodu Družba, uviedla, že situáciu zatiaľ preveruje, zo Slovenska do Česka však podľa nej zatiaľ ropa prúdi.

Minúta  |  

Rusko poprelo správy o dopade rakiet v Poľsku

Ruské ministerstvo obrany v utorok poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku, pri ktorom prišli o život dve osoby.

Označilo ich za "úmyselnú provokáciu s cieľom vyhrotiť situáciu". TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

(tasr, min)

Minúta  |  

Česká Poslanecká snemovňa označila Putinov režim za teroristický

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR prijala v utorok uznesenie, v ktorom súčasný režim v Rusku označila za teroristický. Uviedla to predsedníčka Snemovne Markéta Pekarová Adamová na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Ruský režim je teroristický. Odhlasované v pléne Poslaneckej snemovne. Ďakujem všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí toto uznesenie podporili," napísala predsedníčka.

Príslušný návrh v pléne Snemovne predstavila podľa servera Novinky.cz poslankyňa hnutia STAN Barbora Urbanová. "Ruská federácia absolútne nerešpektuje základné práva osôb, útočí na kľúčovú infraštruktúru, civilné objekty a snaží sa tým zastrašiť ukrajinských občanov a narušiť zvrchovanosť štátu," vyhlásila poslankyňa. Dodala, že tento ruský postup zodpovedá teroristickým metódam.

Poslanci v prijatom uznesení odsúdili najmä útoky na civilistov a energetickú infraštruktúru. Odmietli aj výsledky takzvaných "referend" o pripojení štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku.

Uznesenie podporila aj časť opozičného hnutia ANO. "Sme svedkami zverstiev, ktoré sa na Ukrajine dejú a ktoré tam napáchala ruská armáda," povedal poslanec hnutia Jaroslav Bžoch s tým, že ide najmä o vraždy civilistov a znásilňovanie. "(Tieto) činy nemajú za cieľ nič iné, než zlomiť ukrajinského ducha," doplnil.

Za prijatie textu uznesenia hlasovalo 129 zo 156 prítomných poslancov. Proti bol opozičný klub hnutia SPD Tomia Okamuru a niekoľko poslancov naprieč politickým spektrom sa hlasovania zdržalo.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prieskum: V režime, ktorý bol pred rokom 1989, by nechcelo žiť takmer 57 percent Slovákov

V režime, ktorý na Slovensku vládol pred rokom 1989, by nechcelo žiť 56,5 percenta ľudí. Naopak, chcelo by v ňom žiť 28,9 percenta. Ďalších 13 percent odpovedať nevedelo. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO zverejneného v relácii Analýzy Na hrane televízie JOJ 24.

V režime pred rokom 1989 nechce žiť 60 percent mužov a 53 percent žien. Naopak, žiť by v ňom podľa prieskumu chcelo viac žien (32 percent) ako mužov (26 percent).

Medzi respondentmi od 18 do 33 rokov by pred rokom 1989 nechcelo žiť 70 percent a chcelo 13 percent. Žitie v režime pred revolúciou by vo vekovej kategórii od 34 do 49 rokov preferovalo 23 percent a nepreferovalo 61 percent. Vo veku od 50 do 65 rokov by to nechcelo 48 percent a chcelo 42 percent. Život v minulom režime by si od 66 a viac rokov vybralo 43 percent ľudí a nevybralo 42 percent.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že ľudia s vysokou školou by nechceli žiť pred rokom 1989. Režim pred revolúciou by volilo 41 percent ľudí, ktorí vyštudovali základnú či učňovskú školu bez maturity. Naopak, 42 percent ho nechce. Minulý režim by preferovalo 26 percent ľudí so strednou školou s maturitou a nechcelo 59 percent.

Väčšina ľudí (79 percent) žijúcich v Bratislavskom kraji by nechcela žiť v režime pred rokom 1989. Nasleduje Prešovský kraj (64 percent) a Košický (56 percent). Možnosť žiť v minulom režime si najviac zvolili ľudia z Trenčianskeho kraja (37 percent), Banskobystrického (36 percent) a Nitrianskeho (34 percent).

V režime spred 33 rokov by výrazne nadpriemerne chceli žiť voliči Smeru-SD, SNS, Hlasu-SD, Republiky a mierne nadpriemerne voliči Sme rodina. Režim nepreferujú voliči strán Progresívne Slovensko, SaS, KDH a OĽaNO.

Zber dát pre prieskum sa realizoval od 8. do 11. novembra na vzorke tisíc ľudí.  

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.