Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pred 33 rokmi sa začala Nežná revolúcia, pripomíname si ju ako štátny sviatok

Pád komunistického totalitného režimu v Československu spustil brutálny zásah polície voči povolenej študentskej demonštrácii v Prahe. Demonštrácia a policajný zásah zo 17. novembra 1989 viedli k udalostiam známym ako Nežná revolúcia, ktorá znamenala zásadný demokratizačný obrat v Československu.

Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosť, od ktorej vo štvrtok 17. novembra uplynie 33 rokov, ako štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu.

Rovnako je 17. november už od druhej svetovej vojny aj Medzinárodným dňom študentstva. V Prahe sa 28. októbra 1939 konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku prvej Československej republiky.

Zároveň sa stala protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska. Na zhromaždení bol zabitý pekársky učeň Václav Sedláček a ťažko zranený študent medicíny Jan Opletal, ktorý podľahol zraneniam 11. novembra, a 17. novembra nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl. Tento deň si od roku 1941 svetová verejnosť pripomína ako Medzinárodný deň študentstva.

Pri príležitosti 50. výročia od týchto udalostí sa v Prahe konala povolená študentská manifestácia. Zhromaždenie sa začalo v piatok 17. novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove. Študenti sa vydali smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18. hodine sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na Vyšehrade. Vo vypätej atmosfére sa však demonštranti neplánovane vydali do centra mesta. Držali v rukách rozsvietené sviečky a skandovali heslá za slobodu.

Poriadkové sily uzavreli pražskú Národnú triedu a po ôsmej večernej hodine sa začal policajný zásah. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, takzvané Červené barety, bili a zatýkali demonštrantov. Počas zásahu utrpelo zranenie 600 ľudí, z toho siedmi boli zranení ťažko.

Informácie o brutálnom policajnom zásahu sa rýchlo rozšírili, ich súčasťou bola aj správa o zabití študenta Martina Šmída. Tá sa však ukázala ako nepravdivá. Už počas nasledujúceho víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku.

Spočiatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Postupne pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského monopolu. Na námestiach v Bratislave, Prahe, ale aj v iných mestách, sa konali demonštrácie, ktoré vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku 27. novembra 1989. Komunistická strana stratila vedúce postavenie 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval 10. decembra vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov.
Ku koncu roka, 29. decembra 1989, poslanci za prezidenta jednomyseľne zvolili Václava Havla. Zároveň boli do parlamentu kooptovaní nezávislí poslanci. Prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.

Deň pred násilne potlačenou demonštráciou pražských vysokoškolákov zo 17. novembra 1989 ukázali nemalú odvahu aj bratislavskí študenti. Tí 16. novembra 1989 svojou účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali úvodnú kapitolu či prológ Nežnej revolúcie.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko zvyšuje úroveň pohotovosti armády a zvažuje aktiváciu článku 4

Poľsko zvyšuje úroveň pohotovosti niektorých jednotiek svojej armády v reakcii na utorňajší výbuch pri svojich hraniciach s Ukrajinou, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia. Varšava zároveň zvažuje aj aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy, čo by znamenalo konzultácie medzi spojencami NATO. Oznámil to hovorca poľskej vlády Piotr Müller.

V Poľsku prišli v utorok popoludní o život dvaja ľudia po výbuchu v sušičke obilia v obci Przewodów ležiacej neďaleko hraníc s Ukrajinou. Podľa medializovaných informácií došlo k výbuchu po dopade zrejme ruských rakiet.

Poľské orgány tieto správy dosiaľ nepotvrdili a preverujú rôzne verzie incidentu - vrátane toho, že došlo k výbuchu bojovej rakety.

Vrcholní poľskí predstavitelia sa v súvislosti so vzniknutou situáciou zišli na mimoriadnom zasadnutí.

Müller po zasadnutí potvrdil len to, že v zmienenej oblasti došlo k výbuchu, pri ktorom zomreli dvaja ľudia. Príčinu výbuchu neuviedol, píše stanica Sky News.

Okolnosti výbuchu podľa jeho slov vyšetrujú príslušné úrady. Müller zároveň dodal, že Varšava preveruje, či situáciou vznikol predpoklad na aktivovanie článku 4 Severoatlantickej zmluvy.

Moskva správy o dopade ruských rakiet v Poľsku poprela a označila ich za "úmyselnú provokáciu s cieľom vyhrotiť situáciu".

Redaktor poľského Radia ZET Mariusz Gierszewski s odvolaním sa na svoje zdroje v bezpečnostných službách uviedol, že ruská raketa bola pravdepodobne zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou.

(tasr)

Minúta  |  

Morawiecki vyzval občanov Poľska, aby zostali pokojní a nenechali sa manipulovať

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v noci na stredu vyzval obyvateľov Poľska, aby zachovali pokoj v súvislosti s incidentom, ku ktorému došlo v utorok v pohraničí s Ukrajinou a pri ktorom prišli o život dve osoby.

Podľa spravodajského webu TVN24.pl Morawiecki apeloval na občanov Poľska, aby boli opatrní, obozretní a nenechali sa zmanipulovať. Obrátil sa aj na politické strany a požiadal ich, aby sa správali zodpovedne a boli jednotné.

"Chaos je zbraň, ktorú Rusko používa. Nemôžeme podľahnúť manipulácii a falošným správam. Buďme obozretní," vyzval Morawiecki. Zdôraznil tiež záruky, ktoré v tejto situácii pre Poľsko vyplývajú z jeho členstva v aliancii NATO.

Uviedol, že Poľsko analyzuje situáciu a vedie so spojencami rokovania o možnom použití článku 4 Severoatlantickej zmluvy, čo by znamenalo konzultácie medzi spojencami NATO.

Potvrdil rozhodnutie bezpečnostnej rady, že vybrané jednotky poľských ozbrojených síl dostali rozkaz zvýšiť stupeň svojej pohotovosti.

V rámci svojho vyhlásenia pre médiá Morawiecki súčasne informoval o krokoch, ktoré po incidente v obci Przewodów ležiacej neďaleko hraníc s Ukrajinou podniklo poľské vedenie - vrátane telefonátov s predstaviteľmi spojeneckých krajín.

Uviedol, že poľská strana pracuje na zistení všetkých príčin výbuchu v Przewodówe, pričom spolupracuje aj medzinárodnými expertmi, ktorí boli prizvaní do tímu poľských vyšetrovateľov.

Poľský premiér potvrdil, že na poľské ministerstvo zahraničných vecí bol povolaný veľvyslanec Ruskej federácie vo Varšave, aby podal vysvetlenie k incidentu v poľskom pohraničí.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri EÚ a NATO sú pri incidente v Poľsku zdržanliví. Čakajú na bližšie informácie

Európska komisia (EK) nebude komentovať udalosti z Poľska, kým sa oficiálne k dopadu dvoch ruských rakiet vyjadrí poľská strana. Uviedla to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

Šéfka exekutívy EÚ, ktorá je na summite skupiny G20 na Bali, čelila v utorok večer náporu médií, ktoré žiadali, aby sa EK vyjadrila k výbuchom v obci Przewodów v Lublinskom vojvodstve neďaleko hraníc s Ukrajinou. Odpoveď jej kabinetu bola, že EK si najskôr počká na oficiálne vyjadrenie a vysvetlenie poľskej strany.

Von der Leyenová spresnila, že je znepokojená správami o výbuchoch v Poľsku po masívnom utorňajšom raketovom útoku ruskej armády na ukrajinské mestá. Dodala, že situáciu pozorne sleduje a je v kontakte s poľskými úradmi, partnermi a spojencami.

"Vyjadrujem úprimnú sústrasť a najsilnejší možný odkaz o podpore a solidarite s Poľskom a našimi ukrajinskými priateľmi," uviedla šéfka eurokomisie na Twitteri.

Predseda Európskej rady Charles Michel - rovnako zo summitu G20 - uistil Poliakov o plnej jednote a solidarite EÚ a podpore Poľska a vyjadril úprimnú sústrasť rodinám obetí. "Som šokovaný správami o raketách alebo inej munícii, ktorá zabila ľudí na poľskom území," vyhlásil Michel.

Informoval, že v stredu (16.11.) navrhne koordinačné stretnutie s vedúcimi predstaviteľmi členských krajín EÚ, ktorí sú na Bali na summite G20. Dodal, že je v kontakte s poľskými orgánmi, členmi Európskej rady a ďalšími spojencami EÚ.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v prvej reakcii uviedol, že už v tejto veci hovoril s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. "Vyjadril som mu sústrasť nad stratami ľudských životov. NATO monitoruje situáciu a spojenci sa radia v úzkom formáte. Je dôležité, aby boli preukázané všetky skutočnosti," odkázal na Twitteri.

V Poľsku prišli v utorok popoludní o život dvaja ľudia po výbuchu v sušičke obilia v obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Poľské orgány preverujú rôzne verzie incidentu, vrátane toho, že došlo k výbuchu bojovej rakety.

Vrcholní predstavitelia Poľska sa v súvislosti s "krízovou situáciou" zišli na mimoriadnom zasadnutí.

(tasr)

Minúta  |  

Muž podozrivý z útoku na Paula Pelosiho tvrdí, že nie je vinný

Muž podozrivý z útoku na manžela predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej v utorok na pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je nevinný, a odmietol obvinenie z pokusu o únos federálneho úradníka a napadnutia rodinného príslušníka federálneho úradníka, informovala agentúra AP.

David DePape, ktorý na sociálnych sieťach zdieľal konšpirácie o holokauste aj voľbách, odmietol i obvinenia z pokusu o vraždu, pokusu o vlámanie a zo zlého zaobchádzania so seniorom.

K útoku na Paula Pelosiho v jeho vlastnom dome došlo len 11 dní pred voľbami do Kongresu, ktoré sa konali 8. novembra.

Pelosiová, ktorá je dlhé roky šéfkou demokratov v Snemovni reprezentantov, sa v čase útoku nachádzala vo Washingtone. Polícia tvrdí, že nešlo o náhodné vlámanie do domu. Podľa obžaloby mal DePape v úmysle uniesť Nancy Pelosiovú.

Útok na Pelosiho vyvolal pochybnosti o bezpečí členov Kongresu i členov ich rodín. Vyhrážky zákonodarcom sú totiž stále intenzívne - aj takmer dva roky po útoku na Kapitol, sídlo Kongresu vo Washingtone. Polícia strážiaca Kapitol vyšetrovala v roku 2021 približne 9600 vyhrážok proti kongresmanom.

(tasr)

Minúta  |  

Trump oznámil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2024

Bývalý americký prezident Donald Trump v stredu oficiálne oznámil, že v roku 2024 sa bude opäť uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov. Informovala o tom agentúra AP.

"Oznamujem svoju kandidatúru v prezidentských voľbách,“ povedal 76-ročný Trump za búrlivého potlesku aktivistov zhromaždených vo veľkej prijímacej sále svojej luxusnej rezidencie v Mar-a-Lago v štáte Florida.

Sľúbil tiež, že vo voľbách roku 2024 zabráni opätovnému zvoleniu Joea Bidena za prezidenta USA.

Avizoval, že Amerika "bude späť", pričom pripomenul, aká bola počas jeho funkčného obdobia: mierová, prosperujúca a medzinárodne rešpektovaná krajina.

Ako konštatovala AP, monitorovaná agentúrou TASR, Trump v príhovore ostro kritizoval svojho nástupcu, demokrata Joea Bidena, ktorý podľa neho dovolil, aby USA boli krajinou plnou násilia a zločinu, kde prudko stúpajúce ceny ničia americké domácnosti a kde "milióny" nelegálnych prisťahovalcov prekračujú hranice s Mexikom.

Krátko pred stretnutím so svojimi sympatizantmi Trump na príslušnom úrade oficiálne podal svoju kandidatúru na prezidentské voľby v roku 2024, čo bol de facto prvý oficiálny krok.

Táto nová kandidatúra je Trumpovou treťou do Bieleho domu. K moci sa dostal v novembri roku 2016, keď sa svojím víťazstvom v druhom kole prezidentských volieb postaral o vytvorenie "najväčšieho novodobého politického prekvapenia", ako napísala agentúra AFP.

Trumpovi sa pred dvomi rokmi nepodarilo dosiahnuť znovuzvolenie a bol donútený prenechať Biely dom demokratickému kandidátovi Joeovi Bidenovi. Trump však svoju porážku nikdy nepriznal a nikdy sa s ňou nezmieril - podobne ako časť jeho sympatizantov.

Momentálne je Trump jediným republikánskym kandidátom na úread prezidenta USA. Veľké šance sa však v súboji o Biely dom dávajú guvernérovi štátu Florida Ronovi DeSantisovi.

Úradujúci prezident Joe Biden tiež oznámil, že bude pravdepodobne kandidátom vo voľbách v roku 2024. V tom čase bude mať 81 rokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.