Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Erdogan: Rusko nemá s výbuchmi v Poľsku nič spoločné

Turecký prezident Tayyip Erdogan v stredu uviedol, že rešpektuje ruské vyjadrenie o tom, že poľské územie v utorok nezasiahla ruská raketa.

"To, že Rusko hovorí, že s tými raketami nemá nič spoločné, ako aj vyjadrenia (amerického prezidenta Joea) Bidena, že tie rakety neboli ruskej výroby, hovoria o tom, že Rusko s tým nič nemá," uviedol Erdogan pre novinárov na samite G20 na Bali v Indonézii.

Podľa tureckého prezidenta treba tento incident vyšetriť, pričom uviedol, že po návrate do Turecka bude hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Raketa zasiahla poľnohospodársky objekty v poľskej obci Przewodów, ktorá leží približne šesť kilometrov od ukrajinských hraníc, v utorok o 15.40, uvádza agentúra DPA. Pri jej dopade zahynuli podľa poľského ministerstva zahraničných vecí dvaja ľudia.

Vo vyhlásení poľského rezortu diplomacie sa uvádza, že raketa bola ruskej výroby. Poľský prezident Andrzej Duda bol však v súvislosti s jej pôvodom opatrnejší a povedal, že vyšetrovatelia ešte nevedia s istotou, kto ju vystrelil, ani kde bola vyrobená.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf CIA navštívil Kyjev. Predtým varoval Moskvu, aby nepoužila jadrové zbrane

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns sa v utorok stretol v ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a s najvyššími predstaviteľmi tamojších tajných služieb a poinformoval ich o svojom varovaní adresovanom Moskve, aby nepoužila jadrové zbrane. Uviedol to nemenovaný predstaviteľ USA, na ktorého sa v stredu odvolala tlačová agentúra AFP.

Burns odcestoval do Kyjeva v utorok, deň po svojich rozhovoroch v Ankare so šéfom ruskej rozviedky (SVR RF) Sergejom Naryškinom o vojne na Ukrajine a o vyhrážkach Moskvy, že na obranu svojich záujmov použije taktické jadrové zbrane.

Išlo o osobné stretnutie amerických a ruských predstaviteľov na najvyššej úrovni od začiatku vojny. Burns tlmočil Naryškinovi dôrazné varovanie "pred následkami použitia jadrových zbraní Ruskom a upozornil ho na riziko zhoršenia strategickej stability", ako uvádza Biely dom v pondelkovom oznámení.

Potom Burns odcestoval z Ankary na Ukrajinu a informoval Zelenského aj svojich ukrajinských kolegov o rozhovoroch s Naryškinom. Zároveň znovu uistil Kyjev o podpore Spojených štátov vo vojne, ktorú vyvolalo Rusko, povedal nemenovaný predstaviteľ agentúre AFP.

Pondelkové vyhlásenie zdôrazňuje, že Burns na stretnutí s Naryškinom "neviedol žiadny druh vyjednávania". "Nediskutoval o urovnaní vojny na Ukrajine," dodalo vyhlásenie.

Burns bol v Kyjeve práve v deň, keď ruské sily spustili masívnu vlnu raketových útokov na ciele po celej Ukrajine vrátane hlavného mesta Kyjev. Uvedený nemenovaný predstaviteľ však dodal, že Burns bol v čase raketových útokov v bezpečí v objekte amerického veľvyslanectva a teraz už z Kyjeva odišiel.

(tasr)

Minúta  |  

Zmeny vo firme vnímajú zamestnanci zle a hľadajú novú prácu

Zmeny vo firme vnímajú zamestnanci zle, ukazujú výskumy. Preto si hľadajú novú prácu. Zmenám sa bráni 45 percent zamestnancov a 85 percent nechápe dôvody manažmentu na zmenu. Informovalo o tom záujmové profesijné združenie právnických osôb Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS).

V posledných rokoch firmy reagovali na množstvo zmien, od pandémie cez zmenu v pracovných procesoch až po recesiu a energetickú krízu. "Zmeny sa však netýkajú len podnikov samotných, no najmä jej pracovníkov. Preto je potrebné, aby sa vedenie a pracovníci personálnych (HR) oddelení na ne pripravili a o tom, aký to bude mať dosah na firmu, vhodne a včas oboznámili svojich kolegov," uviedla prezidentka APAS Zuzana Rumiz.

Z biologického hľadiska podľa nej ľudský mozog nevníma zmeny dobre. V strednej časti spánkového laloku mozgu je centrum amygdala, ktorá v organizme generuje emócie. Vníma zmenu ako hrozbu. Ak situáciu vníma človek ako neistú, je to amygdala, ktorá vyvolá pocit úzkosti a vysiela signály na boj či útek.
Zmeny prinášajú úzkosť, stres, strach aj vyhorenie. Môžu byť menšie, ako napríklad prechod na hybridnú prácu či implementácia nového počítačového softvéru, no tiež väčšie, ako je zavedenie novej obchodnej stratégie alebo prepúšťanie, vysvetlila odborníčka.

Dodala, že pracovníci nemusia chápať zmenu vo firme ako pokrok, u tých, ktorí zažívajú väčšie zmeny v práci, sa zvýši stres o 55 percent a nespokojnosť s prácou o 71 percent. Nové pracovisko si začne hľadať 46 percent z nich. Okrem toho 34 percent uvádza, že prestáva veriť svojmu zamestnávateľovi. "Zamestnanci HR oddelení spolu s vedením by mali zostaviť postupnosť krokov, ako transformáciu úspešne zvládnuť a myslieť na všetky varianty," radí prezidentka asociácie.

Kultúra jasnej a otvorenej komunikácie a spätnej väzby smerom k zamestnancom je podľa nej pri vysvetľovaní blížiacej sa zmeny nevyhnutná. Ide o jeden z najúčinnejších spôsobov, ako si vybudovať dôveru.

Firmy s vyššou úrovňou dôvery v manažment majú o polovicu vyššiu produktivitu a o 40 percent nižšiu šancu vyhorenia pracovníkov. Keď je na pracovisku dôvera, pravdepodobnosť ponúknutia skvelých riešení a nápadov zo strany zamestnancov sa zvyšuje o 23 percent. "Nezabudnite im však povedať, ako im to uľahčí prácu a pridajte aj niečo, na čo sa budú môcť tešiť, pokojne to môže byť teambuilding po zvládnutí celkového prechodu a implementácii," radí Rumiz.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrela 113-ročná McLaurinová, ktorá v Bielom dome tancovala s Obamovcami

Vo veku 113 rokov zomrela Virginia McLaurinová, ktorá sa stala svetoznámou, keď si v roku 2016 počas návštevy v Bielom dome zatancovala s vtedajším prezidentom Barackom Obamom i prvou dámou Michelle Obamovou.

Ako uviedla agentúra AP, McLaurinová zomrela v pondelok vo svojom dome v meste Olney, štát Maryland.

McLaurinová navštívila Biely dom, keď sa tam vo februári 2016 konala recepcia pri príležitosti mesiaca dejín Afroameričanov. Mala vtedy 106 rokov a netajila sa nadšením, že Spojené štáty majú prezidenta i prvú dámu tmavej pleti. Svoje rozprávanie s novinármi o dojmoch z prezidentského páru a Bieleho domu uzavrela výrokom: "Teraz môžem zomrieť šťastná."

Deborah Menkartová, ktorá v roku 2016 pomáhala zabezpečiť McLaurinovej návštevu, povedala, že táto udalosť dramaticky zmenila McLaurinovej život. Spresnila, že McLaurinová žila v tom čase veľmi skromne, ale jej "sláva" v médiách podnietila ľudí, aby prispeli do fondu určeného na starostlivosť o ňu.

"Dostala novú parochňu aj nový chrup, mohla sa presťahovať do lepšieho bytu," povedal Menkartová.
Neskôr v tom istom roku sa McLaurinová objavila ako hosť na bejzbalovom zápase tímu Washington Nationals, ktorý jej daroval tímový dres.

McLaurinová však využila svoju slávu aj na pomoc druhým, napísala AP.

Obamovci vo svojej reakcii zverejnenej na sociálnych sieťach napísali: "Odpočívaj v pokoji, Virginia! My vieme, že tam hore tancuješ."

(tasr)

Minúta  |  

Pred 33 rokmi sa začala Nežná revolúcia, pripomíname si ju ako štátny sviatok

Pád komunistického totalitného režimu v Československu spustil brutálny zásah polície voči povolenej študentskej demonštrácii v Prahe. Demonštrácia a policajný zásah zo 17. novembra 1989 viedli k udalostiam známym ako Nežná revolúcia, ktorá znamenala zásadný demokratizačný obrat v Československu.

Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosť, od ktorej vo štvrtok 17. novembra uplynie 33 rokov, ako štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu.

Rovnako je 17. november už od druhej svetovej vojny aj Medzinárodným dňom študentstva. V Prahe sa 28. októbra 1939 konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku prvej Československej republiky.

Zároveň sa stala protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska. Na zhromaždení bol zabitý pekársky učeň Václav Sedláček a ťažko zranený študent medicíny Jan Opletal, ktorý podľahol zraneniam 11. novembra, a 17. novembra nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl. Tento deň si od roku 1941 svetová verejnosť pripomína ako Medzinárodný deň študentstva.

Pri príležitosti 50. výročia od týchto udalostí sa v Prahe konala povolená študentská manifestácia. Zhromaždenie sa začalo v piatok 17. novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove. Študenti sa vydali smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18. hodine sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na Vyšehrade. Vo vypätej atmosfére sa však demonštranti neplánovane vydali do centra mesta. Držali v rukách rozsvietené sviečky a skandovali heslá za slobodu.

Poriadkové sily uzavreli pražskú Národnú triedu a po ôsmej večernej hodine sa začal policajný zásah. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, takzvané Červené barety, bili a zatýkali demonštrantov. Počas zásahu utrpelo zranenie 600 ľudí, z toho siedmi boli zranení ťažko.

Informácie o brutálnom policajnom zásahu sa rýchlo rozšírili, ich súčasťou bola aj správa o zabití študenta Martina Šmída. Tá sa však ukázala ako nepravdivá. Už počas nasledujúceho víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku.

Spočiatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Postupne pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského monopolu. Na námestiach v Bratislave, Prahe, ale aj v iných mestách, sa konali demonštrácie, ktoré vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku 27. novembra 1989. Komunistická strana stratila vedúce postavenie 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval 10. decembra vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov.
Ku koncu roka, 29. decembra 1989, poslanci za prezidenta jednomyseľne zvolili Václava Havla. Zároveň boli do parlamentu kooptovaní nezávislí poslanci. Prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.

Deň pred násilne potlačenou demonštráciou pražských vysokoškolákov zo 17. novembra 1989 ukázali nemalú odvahu aj bratislavskí študenti. Tí 16. novembra 1989 svojou účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali úvodnú kapitolu či prológ Nežnej revolúcie.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko zvyšuje úroveň pohotovosti armády a zvažuje aktiváciu článku 4

Poľsko zvyšuje úroveň pohotovosti niektorých jednotiek svojej armády v reakcii na utorňajší výbuch pri svojich hraniciach s Ukrajinou, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia. Varšava zároveň zvažuje aj aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy, čo by znamenalo konzultácie medzi spojencami NATO. Oznámil to hovorca poľskej vlády Piotr Müller.

V Poľsku prišli v utorok popoludní o život dvaja ľudia po výbuchu v sušičke obilia v obci Przewodów ležiacej neďaleko hraníc s Ukrajinou. Podľa medializovaných informácií došlo k výbuchu po dopade zrejme ruských rakiet.

Poľské orgány tieto správy dosiaľ nepotvrdili a preverujú rôzne verzie incidentu - vrátane toho, že došlo k výbuchu bojovej rakety.

Vrcholní poľskí predstavitelia sa v súvislosti so vzniknutou situáciou zišli na mimoriadnom zasadnutí.

Müller po zasadnutí potvrdil len to, že v zmienenej oblasti došlo k výbuchu, pri ktorom zomreli dvaja ľudia. Príčinu výbuchu neuviedol, píše stanica Sky News.

Okolnosti výbuchu podľa jeho slov vyšetrujú príslušné úrady. Müller zároveň dodal, že Varšava preveruje, či situáciou vznikol predpoklad na aktivovanie článku 4 Severoatlantickej zmluvy.

Moskva správy o dopade ruských rakiet v Poľsku poprela a označila ich za "úmyselnú provokáciu s cieľom vyhrotiť situáciu".

Redaktor poľského Radia ZET Mariusz Gierszewski s odvolaním sa na svoje zdroje v bezpečnostných službách uviedol, že ruská raketa bola pravdepodobne zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.