Preskočiť na obsah
  |  

Vláda SR daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote vyše 3,5 milióna eur

V súvislosti s pokračujúcou ruskou agresiou daruje Slovensko Ukrajine ďalší vojenský materiál v súhrnnej hodnote 3 588 929 eur. Návrh, ktorý predložilo Ministerstvo obrany SR, schválila v stredu vláda.

Rezort obrany pripomína, že dar nadväzuje na predchádzajúce dodávky, ktoré boli príspevkom SR v rámci medzinárodnej podpory Ukrajine v jej obrane proti ruskej agresii.

Vláda požiadala MO o bezodkladné zabezpečenie dodávky darovaného materiálu.

(tasr)

  |  

Český prezident Zeman privítal na Pražskom hrade slovenskú prezidentku Čaputovú

Český prezident Miloš Zeman v stredu privítal na Pražskom hrade slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú. Uviedol to na sociálnej sieti Twitter hovorca českého prezidenta Jiří Ovčáček.

Čaputová si do Prahy prišla pripomenúť výročie Nežnej revolúcie. Popoludní sa zúčastní na debate so študentmi Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej. Diskutovať budú o nenávistnej rétorike, prejavoch netolerancie a ich súvislosti s rozpadom demokracie v čase dezinformácií. Prezidentku na debatu pozvali študenti zo spolku Politologický klub.

Podvečer si Zuzana Čaputová uctí pamiatku 17. novembra položením kytice a zapálením sviečky pri pamätníku Nežnej revolúcie na Národní tříde.

Slovenská prezidentka tradične navštevuje Prahu deň pred výročím Nežnej revolúcie. Pred rokom sa s Milošom Zemanom stretla v Ústrednej vojenskej nemocnici. Český prezident tam bol v tom čase hospitalizovaný. Zároveň si v tento deň prevzala najvyššie ocenenie hornej komory českého parlamentu – Striebornú medailu predsedu Senátu.

(tasr)

  |  

Pluska: Marek Krajčí sa môže vrátiť do ministerského kresla

Marek Krajčí (OĽaNO) sa môže vrátiť do ministerského kresla, uvádza portál pluska.sk. Pripustil to aj on sám v relácii Na telo.

Na otázku moderátora, či nahradí ministra Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) na ministerskej stoličke, totiž odpovedal, že „nič nie je vylúčené“. Zdá sa teda, že dni Vladimíra Lengvarského sú podľa portálu zrátané. Rokovanie, na ktorom sa diskutovalo o jeho výmene za účasti ministra financií Igora Matoviča, predsedu vlády Eduarda Hegera a šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského, potvrdil aj Igor Matovič.

Myšlienka o návrate Marka Krajčího do funkcie ministra sa podľa portálu pluska.sk medzi všetkými politikmi nestretla s pochopením. Dnes už bývalá predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Janka Bittó Cigániková zo strany SaS prezradila, že o stretnutí, na ktorom sa mala riešiť Lengvarského výmena, nepočula. „Ale nečudovala by som sa. Tak by iba potvrdili, že nemajú absolútne žiadnu sebareflexiu,“ vyhlásila. Podľa jej slov sa najmä minister financií snaží naštrbiť Lengvarského kredit vyšpičkovaním situácie, ktorá sa skončí katastrofou pre pacientov. „Potom predpokladám Lengvarského odvolanie. Platy zdravotníkov pritom stoja rok na stole u ministra financií. Do odchodu lekárov zostáva šestnásť dní a premiér s ministrom financií vyhlasujú, že nemajú čas na stretnutie s lekármi,“ hnevala sa Bittó Cigániková.

Na spomínanom stretnutí dostal ponuku stať sa ministrom zdravotníctva podľa portálu aj šéf odborárov Peter Visolajský. „Mal to byť znak toho, že to s očistou zdravotníctva od záujmov finančných skupín myslíme naozaj vážne a nič neskrývame. Ponúkli sme mu absolútnu podporu pri realizácii jeho predstáv pre lepšie zdravotníctvo, bohužiaľ, ponuku opakovane odmietol,“ informoval tlačový odbor ministerstva financií. Samotný Visolajský však takéto stretnutie rázne poprel. „Neviem o ňom a ani som ho nezažil,“ povedal Visolajský. Skutočnosť, že premiér by s ministrom financií a odborárom riešil meno ministra, považuje za absurdnú.

Nebolo by dobré v stave, v akom je zdravotníctvo, prepriahať. Myslí si to prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. „Marek Krajčí je známy tým, že nemá rád súkromné nemocnice. Márne sme sa mu snažili vysvetliť, že nemocnice vlastnia aj samosprávne kraje," prizvukoval. Politológ Jozef Lenč zdôraznil, že Krajčí už fatálne zlyhal počas pandémie. Skutočnosť, že sa podľa jeho slov v rovnakom čase zo "záhrobia" vynára exminister Krajčí, naznačuje, že sa chystá veľká výmena. „Uvidíme, či to tentoraz Marek dá," dodal Lenč.

(sita)

  |  

Nijaká vzdušná obrana nedokáže ochrániť celé územie krajiny, tvrdí poľská armáda

Nijaký štát nemá takú vzdušnú obranu, ktorá by bola schopná ochrániť celé jeho územie. Vyhlásilo to v stredu v reakcii na dopad rakety na poľské územie hlavné veliteľstvo poľskej armády.

"Nijaká armáda nedisponuje systémom vzdušnej obrany schopným ochrániť celé územie krajiny… Úlohou takýchto systémov je chrániť kritickú infraštruktúru," uviedlo hlavné velenie poľskej armády na sociálnej sieti Twitter.

Raketa zasiahla poľnohospodársky objekt v poľskej obci Przewodów, ktorá leží približne šesť kilometrov od ukrajinských hraníc, v utorok. Pri jej dopade zahynuli podľa poľského ministerstva zahraničných vecí dve osoby. Poľský prezident Andrzej Duda v súvislosti s jej pôvodom povedal, že vyšetrovatelia ešte nevedia s istotou, kto ju vystrelil, ani kde bola vyrobená.

(tasr)

  |  

Nová raketa z dielne NASA úspešne odštartovala na testovací let k Mesiacu

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v stredu úspešne vypustil superťažkú raketu Space Launch System (SLS) na cestu k Mesiacu. Raketa bez ľudskej posádky odštartovala z Kennedyho vesmírneho strediska v americkom štáte Florida o 01.47 miestneho času, informovala tlačová agentúra AFP.

Debutový let SLS (misia Artemis I) s troma testovacími figurínami na palube kozmickej lode Orion je súčasťou nového vesmírneho programu NASA s názvom Artemis, ktorého cieľom je po vyše 50 rokoch – od ukončenia vesmírneho programu Apollo – opäť dopraviť astronautov na povrch Mesiaca. SLS je najvýkonnejšou nosnou raketou, aká bola dosiaľ zostrojená.

Orion sa neskôr oddelí od SLS a vykoná jeden a pol obletu Mesiaca – najbližšieho suseda Zeme. Ide o testovací let pre ďalšie misie programu Artemis, ktoré majú v polovici tohto desaťročia dostať na Mesiac prvého muža farebnej pleti a prvú ženu.

USA naposledy vyslali svojich astronautov na Mesiac v rokoch 1969 až 1972. Vedci z NASA tentoraz dúfajú, že sa im na Mesiaci podarí vybudovať "trvalú prítomnosť" – vrátane lunárnej vesmírnej stanice – a pripraviť sa tak na prípadnú misiu na Mars. Ďalšia misia, Artemis II, je naplánovaná na máj 2024.

(tasr)

  |  

Naď: Poľsko je nevinnou obeťou ruskej agresie na Ukrajine

Poľsko sa stalo nevinnou obeťou ruskej agresie na Ukrajine. Uviedol to minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) pred rokovaním vlády SR.

V súvislosti s dopadom rakiet na územie Poľska prichádzajú podľa neho do úvahy tri scenáre. Mohlo ísť o ruskú raketu, ktorá pravdepodobne omylom zasiahla územie Poľska. Ďalším možným scenárom je, že išlo o zmenu trajektórie ruskej rakety po zásahu ukrajinskej protivzdušnej obrany alebo ide o minutý cieľ ukrajinskej protivzdušnej obrany, v dôsledku čoho raketa dopadla na poľské územie. Podľa Naďa však každá z týchto možností je reakciou na ruskú agresiu, v dôsledku ktorej zahynuli dvaja nevinní roľníci.

„Poliaci dnes na Severoatlantickej rade budú komplexne informovať nielen o tom, čo sa udialo a aké majú zistenia, ale aj o tom, čo budú požadovať. Ak to budú ďalšie opatrenia smerom k ochrane vzdušného priestoru východných krajín, vrátane Slovenskej republiky, tak to bude absolútne legitímna požiadavka," uviedol Naď a dodal, že rovnako legitímnou požiadavkou by bolo opatrenie zabezpečujúce presah ochrany protivzdušnej ochrany aj nad časť územia Ukrajiny, aby sa zabránilo podobným incidentom ako v Poľsku. „Stojíme pri Poľsku. Budeme súhlasiť s akýmkoľvek návrhom, s ktorým prídu, pretože je potrebné zamedziť tomu, aby sa takáto vec stala aj v budúcnosti," vyhlásil Naď.

Naď spolu s predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽaNO) ubezpečili, že Slovensko je z hľadiska ochrany vzdušného priestoru zabezpečené ako nikdy predtým. Podľa slov ministra Naďa sa však nedá úplne vylúčiť podobný scenár ako v Poľsku, pretože sme krajinou, ktorá susedí s Ukrajinou. „Robíme všetko pre to, aby sme zaistili bezpečnosť nášho územia a obyvateľov. Máme monitorovacie systémy nasadené v rámci NATO, rôzne drony a systémy, ktoré zaisťujú dohľad nad priestorom," uzavrel Naď.

(sita)