Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia vyzvala na prijatie Bulharska, Rumunska a Chorvátska do Schengenu

Európska komisia (EK) vyzvala v stredu členské krajiny (Rada EÚ), aby bezodkladne prijali potrebné rozhodnutia s cieľom umožniť Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku plnú účasť na schengenskom priestore voľného pohybu.

Komisia v prijatom oznámení zhodnotila dobré výsledky uvedených troch členských štátov pri uplatňovaní schengenských pravidiel a uviedla, že v minulých rokoch významne prispievali k dobrému fungovaniu schengenského priestoru, a to aj v čase pandémie a aj keď čelili následkom vojny na Ukrajine.

"Zatiaľ čo tieto tri krajiny sú už čiastočne viazané schengenskými pravidlami, kontroly na vnútorných hraniciach s nimi neboli zrušené, a preto nevyužívajú všetky výhody, ktoré vyplývajú z toho, že sú súčasťou schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Plne sa stať súčasťou schengenského priestoru je pre tieto členské štáty požiadavkou, a preto by im to malo byť povolené," uvádza sa v stanovisku EK.

Komisia spresnila, že Bulharsko zaviedlo Schengenský informačný systém (SIS) a má silné riadenie hraníc s účinným hraničným dozorom a systematickými hraničnými kontrolami, pričom boj proti cezhraničnej trestnej činnosti je prioritou prostredníctvom medzinárodnej policajnej spolupráce vrátane spolupráce s Europolom.

Rumunsko má podľa EK tiež dobre zavedený SIS, má vysokokvalitné a silné riadenie hraníc, vrátane hraničného dozoru a systematických hraničných kontrol, a medzinárodnú policajnú spoluprácu. Hlavné priority sú boj proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi. Pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv, Rumunsko zaviedlo účinné štruktúry na zaručenie prístupu k medzinárodnej ochrane pri rešpektovaní zásady nenavracania.

Bulharsko a Rumunsko úspešne ukončili schengenský hodnotiaci proces v roku 2011. Rada EÚ odvtedy neprijala žiadne rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s nimi. Bulharsko a Rumunsko v marci 2022 pozvali tím odborníkov pod koordináciou EK, aby preskúmal uplatňovanie najnovšieho vývoja schengenských pravidiel. Vyšetrovacia misia, ktorá sa uskutočnila v októbri, potvrdila, že obe krajiny pokračujú vo vykonávaní nových pravidiel a nástrojov a že podstatne posilnili celkové uplatňovanie schengenskej architektúry vo všetkých jej rozmeroch.

V decembri 2021 Rada EÚ potvrdila, že Chorvátsko splnilo podmienky potrebné na vstup do schengenského priestoru. Proces hodnotenia prebiehal od roku 2016 do roku 2020. Chorvátsko podľa EK vynaložilo značné úsilie, aby zabezpečilo, že kontroly vonkajších hraníc budú v súlade so záväzkami v oblasti základných práv, a Záhreb zriadil nezávislý monitorovací mechanizmus, ktorý zabezpečuje nezávislé monitorovanie ľudských práv pri operáciách na hraniciach, do ktorých sú zapojení migranti a žiadatelia o azyl. Chorvátsko bolo prvým členským štátom, ktorý zaviedol takýto mechanizmus.
Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci bude pod vedením českého predsedníctva hlasovať o plnej účasti Bulharska, Rumunska a Chorvátska v schengenskom priestore 8. decembra v Bruseli.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda zastropovala ceny elektriny pre domácnosti. Koľko zaplatíme na budúci rok?

Slovenské domácnosti budú mať v budúcom roku zastropovanú cenu silovej elektriny, ktorá tvorí zhruba polovicu koncovej ceny elektriny, na úrovni 67,3 eura za megawatthodinu. Vládny kabinet už schválil návrh všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny.

Všeobecný hospodársky záujem predložilo na rokovanie vlády Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré týmto krokom chce pomôcť domácnostiam v boji s drahými energiami.

Stále platí, že Slovenské elektrárne, náš dominantný výrobca elektriny, dodajú v budúcom roku domácnostiam silovú elektrinu za 61,2 eura za megawatthodinu v objeme zhruba 6 terawatthodín. Elektrina vyrobená v jadrových elektrárňach sa však k domácnostiam dostane cez takzvaného agenta, ktorým sa stal Slovenský plynárenský priemysel. Ten ju ostatným dodávateľom elektriny odovzdá za cenu zvýšenú o 10-percentný koeficient stanovený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. „Výsledná cena za dodávku elektriny agentom pre oprávnených dodávateľov bude teda 67,3285 eura za megawatthodinu,“ dodalo ministerstvo hospodárstva.

Ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo predložiť na rokovanie vlády návrh všeobecného hospodárskeho záujmu aj bez definitívneho schválenia celého procesu Európskou komisiou. Schválenie však rezort hospodárstva očakáva v najbližších týždňoch. „Komisia po sérii rokovaní v zásade súhlasila s predložením tohto materiálu na schválenie vládou SR s tým, že po vykonaní požadovaných zmien v zmluve (medzi štátom a Slovenskými elektrárňami - pozn.red.) nebude predkladané riešenie zahŕňať prvok štátnej pomoci, a tak bude z pohľadu Európskej komisie prijateľné. Toto bude potvrdené vo formálnom liste, ktorý Európska komisia zašle ministerstvu hospodárstva,“ podotklo ministerstvo.

Ak by štát nepristúpil k zastropovaniu cien silovej elektriny, slovenské domácnosti by v budúcom roku čakalo dramatické zdražovanie koncových cien elektriny. „Pri zohľadnení aktuálnych trendov vývoja trhovej ceny by zvýšenie koncovej ceny elektriny pre domácnosti mohlo prekročiť 235 percent. V pomere k celkovým príjmom by takéto zvýšenie ceny elektriny predstavovalo zásadnú položku, pričom u veľkého počtu domácností mohlo dôjsť k prepadu do takzvanej energetickej chudoby,“ uzavrelo ministerstvo hospodárstva.

(sita)

Minúta  |  

Macron vyzval Čínu, aby plnila "väčšiu" úlohu sprostredkovateľa vo vojne

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu – deň po rozhovoroch s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom na summite skupiny G20 v Indonézii – vyzval Čínu, aby zohrávala väčšiu rolu takzvaného sprostredkovateľa s cieľom zabrániť eskalácii vojny na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko.

"Čína môže v nadchádzajúcich mesiacoch popri nás zohrať väčšiu úlohu sprostredkovateľa," povedal Macron a dodal, že s prezidentom Si Ťin-pchingom rokoval aj o možnej ceste do Číny začiatkom budúceho roka.

Macron počas utorkového stretnutia takisto vyzval, aby sa Paríž a Peking spojili proti vojne na Ukrajine. "Musíme spojiť sily, aby sme reagovali… na medzinárodné krízy, akou je vojna Ruska na Ukrajine," povedal francúzsky prezident.

Čína odmietla vyvíjať nátlak na Moskvu v súvislosti s jej takmer už deväť mesiacov trvajúcou vojenskou inváziou, avšak nedávno vyjadrila nesúhlas s možným použitím jadrových zbraní na Ukrajine. Podľa agentúry AFP to naznačuje, že Pekingu sa nepáči temná rétorika ruského prezidenta Vladimira Putina.

(tasr)

Minúta  |  

Tvrdenie o ukrajinskej zodpovednosti za dopad rakety na Poľsko je podľa Kyjeva konšpiračnou teóriou

Ukrajina označila tvrdenie, že na poľské územie dopadla jej raketa, za „konšpiračnú teóriu" a súčasť „ruskej propagandy".

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na mikroblogovacej sieti Twitter napísal: „Rusko teraz podporuje konšpiračnú teóriu, že to bola údajne raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá dopadla na územie Poľska. Nie je to pravda. Nikto by nemal veriť ruskej propagande."

Rusmi dosadený šéf okupovanej Doneckej oblasti na východe Ukrajiny Denis Pušilin predtým povedal, že správy o tom, že na poľské územie dopadla ruská raketa, sú „provokáciou" Ukrajiny a snahou „vtiahnuť do konfliktu ďalšie sily".

(sita)

Minúta  |  

Vláda SR daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote vyše 3,5 milióna eur

V súvislosti s pokračujúcou ruskou agresiou daruje Slovensko Ukrajine ďalší vojenský materiál v súhrnnej hodnote 3 588 929 eur. Návrh, ktorý predložilo Ministerstvo obrany SR, schválila v stredu vláda.

Rezort obrany pripomína, že dar nadväzuje na predchádzajúce dodávky, ktoré boli príspevkom SR v rámci medzinárodnej podpory Ukrajine v jej obrane proti ruskej agresii.

Vláda požiadala MO o bezodkladné zabezpečenie dodávky darovaného materiálu.

(tasr)

Minúta  |  

Český prezident Zeman privítal na Pražskom hrade slovenskú prezidentku Čaputovú

Český prezident Miloš Zeman v stredu privítal na Pražskom hrade slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú. Uviedol to na sociálnej sieti Twitter hovorca českého prezidenta Jiří Ovčáček.

Čaputová si do Prahy prišla pripomenúť výročie Nežnej revolúcie. Popoludní sa zúčastní na debate so študentmi Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej. Diskutovať budú o nenávistnej rétorike, prejavoch netolerancie a ich súvislosti s rozpadom demokracie v čase dezinformácií. Prezidentku na debatu pozvali študenti zo spolku Politologický klub.

Podvečer si Zuzana Čaputová uctí pamiatku 17. novembra položením kytice a zapálením sviečky pri pamätníku Nežnej revolúcie na Národní tříde.

Slovenská prezidentka tradične navštevuje Prahu deň pred výročím Nežnej revolúcie. Pred rokom sa s Milošom Zemanom stretla v Ústrednej vojenskej nemocnici. Český prezident tam bol v tom čase hospitalizovaný. Zároveň si v tento deň prevzala najvyššie ocenenie hornej komory českého parlamentu – Striebornú medailu predsedu Senátu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.