Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ ocenil "rozvážnu" reakciu USA na incident s raketou v Poľsku

Kremeľ v stredu ocenil "rozvážnu" reakciu Washingtonu po tom, čo raketa v utorok popoludní dopadla na územie Poľska a americký prezident Joe Biden vyhlásil, že je nepravdepodobné, že bola vypálená z Ruska.

"V tejto chvíli by sa mala pozornosť venovať rozvážnej a profesionálnejšej reakcii americkej strany," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že "pokiaľ ide o incident v Poľsku, Rusko s tým nemá nič spoločné".

Rusko tiež v stredu vyhlásilo, že zábery zverejnené z miesta výbuchu v Poľsku zachytávajú úlomky ukrajinskej rakety a že najbližší úder Moskvy na Ukrajine bol 35 kilometrov od poľskej hranice.

"Trosky na fotografiách… boli ruskými odborníkmi jasne identifikované ako úlomky riadenej protilietadlovej rakety z ukrajinského protivzdušného systému S-300," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. "Presné údery boli podniknuté len na ciele na území Ukrajiny a do vzdialenosti nie bližšej než 35 kilometrov od ukrajinsko-poľskej hranice," dodalo ruské ministerstvo.

Rusko podniklo v utorok masívnu vlnu raketových úderov na ukrajinské mestá vrátane Kyjeva či Ľvova a cielili na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Výsledkom týchto náletov bolo, že okolo desať miliónov Ukrajincov sa ocitlo bez elektriny.

Spomínaná raketa zasiahla v utorok popoludní poľnohospodársky objekt v malej poľskej obci Przewodów, ktorá leží približne šesť kilometrov od ukrajinských hraníc. Pri jej dopade zahynuli podľa poľského ministerstva zahraničných vecí dve osoby.

Rusko ministerstvo obrany v stredu tiež poprelo, že v utorok zasiahlo raketami ukrajinské hlavné mesto Kyjev, a uviedlo, že všetky ruské útoky dosiahli svoje zamýšľané ciele.

"Všetka skaza, ukázaná kyjevským režimom v obytných oblastiach ukrajinského hlavného mesta, je priamym následkom pádu protilietadlových rakiet vypálených ukrajinskými vojakmi," uviedlo ruské ministerstvo obrany na brífingu.

Dodalo, že podniklo údery na "velenie ukrajinskej armády a na súvisiace ukrajinské energetické zariadenia… Všetky rakety presne zasiahli stanovené ciele".

(tasr)

Minúta  |  

Vláda: SPP bude predávať elektrinu pre domácnosti dodávateľom za 67,3 eura/MWh

lovenský plynárenský priemysel (SPP) bude predávať silovú elektrinu určenú pre domácnosti dodávateľom za 67,32 eura za megawatthodinu (MWh).

Vyplýva to z návrhu na schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v Slovenskej republike – fáza II, ktorý v stredu odobrila vláda.

Cena silovej elektriny vyplýva zo zmluvy so Slovenskými elektrárňami, ktoré budú SPP dodávať elektrinu za cenu 61,2 eura/MWh zvýšenú o koeficient Kt v zmysle vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je stanovený na desať percent.

Minister hospodárstva Karel Hirman má podľa uznesenia vlády uložiť SPP, aby dohodnutý objem elektriny vo výške 5,79 terawatthodiny (TWh) zvýšený o ďalších 0,03 TWh za každý kalendárny mesiac roka 2023 nasledujúci po mesiaci, v ktorom dôjde k spusteniu do prevádzky tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce, rozdelil podľa podielu jednotlivých dodávateľov na trhu.

SPP má zároveň uzavrieť s dodávateľmi zmluvné vzťahy na dodávku elektriny a zabezpečiť povinnosti dodávateľa poslednej inštancie pre domácnosti, pokiaľ niektorý z dodávateľov skončí v budúcom roku svoju činnosť. Rezort má tiež vytvoriť kompenzačný mechanizmus pre zabezpečenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorý zahŕňa stanovenie parametrov na výpočet náhrady, kontrolu a prehodnocovanie náhrady a opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady.

(tasr)

Minúta  |  

NAKA zadržala Vallovho hlavného protikandidáta Rudolfa Kusého. Pre podozrenie z korupcie

AKTUALIZOVANÉ Národná kriminálna agentúra (NAKA) v stredu zasahovala na miestnom úrade v bratislavskom Novom Meste, ktoré vedie dosluhujúci starosta Rudolf Kusý.

Zásah polície TASR potvrdili z miestneho úradu. Upozornil na to portál Startitup. Denník N informoval, že Kusého zadržali a má byť vyšetrovaný pre podozrenie z korupcie.

"Žiaľ, vzhľadom na citlivosť informácií a možné názory na ovplyvňovanie vám k tejto veci nemôžem poskytnúť žiadne stanovisko," napísal prednosta novomestského miestneho úradu Ignác Olexík.

NAKA v rámci stredajšej akcie Development okrem dosluhujúceho starostu bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolfa Kusého zadržala aj ďalšie dve osoby: J. P. a A. P. Vyplýva to z informácií, o ktorých TASR informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Karolína Barinková.

„V Bratislave v stredu príslušníci NAKA vykonali protikorupčnú akciu s krycím názvom Development. Počas akcie zadržali tri osoby, konkrétne J. P., A. P., R. K. Aktuálne prebiehajú prvotné procesné úkony s cieľom riadneho zadokumentovania trestnej činnosti,“ informovala TASR Barinková s tým, že bližšie informácie v tejto chvíli nie je možné poskytnúť.

"Vzhľadom na prebiehajúce procesné úkony nebude Úrad špeciálnej prokuratúry poskytovať žiadne bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu účelu trestného konania," uviedol pre TASR hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.

https://standard.sk/277588/oligarchovia-z-esetu-financovali-progresivcov-aj-ich-rivala-opakovane/

(tasr)

Minúta  |  

Šéf Aliancie Stoltenberg: Výbuchy v Poľsku neboli zámerným útokom na NATO

Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou, ku ktorému došlo v utorok, nebol podľa všetkého zámerným útokom.

Severoatlantická aliancia nemá žiadne indície, že by sa Rusko chystalo napadnúť NATO. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli.

Šéf organizácie NATO novinárov informoval, že poľský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii svojich kolegov podrobne oboznámil s detailmi stále bežiaceho vyšetrovania tejto udalosti. Pripomenul, že k výbuchom na poľskom území došlo v súvislosti s utorkovými masovými raketovými útokmi na mnohé ciele na Ukrajine.

"Podrobne monitorujeme situáciu. Naďalej prebieha podrobné vyšetrovanie tohto incidentu, na ktorého výsledky si musíme počkať," opísal situáciu Stoltenberg. Vzápätí na to zdôraznil, že nebol to zámerný útok na Poľsko, nie sú k tomu žiadne indície. A nie sú žiadne náznaky ani toho, že by Rusko chystalo zámerné vojenské útoky na NATO.

"Podľa všetkého išlo o ukrajinskú raketu vystrelenú proti útočnej ruskej rakete. Toto nie je chyba Ukrajiny. Rusko má plnú zodpovednosť za to, že pokračuje vo svojej nezákonnej vojne proti Ukrajine. Ukrajina má legitímne právo brániť sa," skonštatoval Stoltenberg.

Podľa jeho slov spojenci vyjadrili plnú solidaritu s Poľskom a naznačili, že budú pokračovať v podpore Ukrajine, aby sa mohla brániť, a zároveň s tým vyzvali Rusko, aby s vojnou prestalo. Spresnil, že koniec ruských vojnových akcií voči Ukrajine je najistejším spôsobom, ako predísť tomu, aby sa podobné incidenty už viac neopakovali.

"NATO je rozhodnuté brániť všetkých svojich spojencov," odkázal šéf Aliancie v závere svojho prejavu. Dodal, že v posledných hodinách hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom i s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a dohodli sa, že treba byť pokojní, ale ostražití, pričom NATO bude podrobne a zblízka sledovať vývoj tejto situácie.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia vyzvala na prijatie Bulharska, Rumunska a Chorvátska do Schengenu

Európska komisia (EK) vyzvala v stredu členské krajiny (Rada EÚ), aby bezodkladne prijali potrebné rozhodnutia s cieľom umožniť Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku plnú účasť na schengenskom priestore voľného pohybu.

Komisia v prijatom oznámení zhodnotila dobré výsledky uvedených troch členských štátov pri uplatňovaní schengenských pravidiel a uviedla, že v minulých rokoch významne prispievali k dobrému fungovaniu schengenského priestoru, a to aj v čase pandémie a aj keď čelili následkom vojny na Ukrajine.

"Zatiaľ čo tieto tri krajiny sú už čiastočne viazané schengenskými pravidlami, kontroly na vnútorných hraniciach s nimi neboli zrušené, a preto nevyužívajú všetky výhody, ktoré vyplývajú z toho, že sú súčasťou schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Plne sa stať súčasťou schengenského priestoru je pre tieto členské štáty požiadavkou, a preto by im to malo byť povolené," uvádza sa v stanovisku EK.

Komisia spresnila, že Bulharsko zaviedlo Schengenský informačný systém (SIS) a má silné riadenie hraníc s účinným hraničným dozorom a systematickými hraničnými kontrolami, pričom boj proti cezhraničnej trestnej činnosti je prioritou prostredníctvom medzinárodnej policajnej spolupráce vrátane spolupráce s Europolom.

Rumunsko má podľa EK tiež dobre zavedený SIS, má vysokokvalitné a silné riadenie hraníc, vrátane hraničného dozoru a systematických hraničných kontrol, a medzinárodnú policajnú spoluprácu. Hlavné priority sú boj proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi. Pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv, Rumunsko zaviedlo účinné štruktúry na zaručenie prístupu k medzinárodnej ochrane pri rešpektovaní zásady nenavracania.

Bulharsko a Rumunsko úspešne ukončili schengenský hodnotiaci proces v roku 2011. Rada EÚ odvtedy neprijala žiadne rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s nimi. Bulharsko a Rumunsko v marci 2022 pozvali tím odborníkov pod koordináciou EK, aby preskúmal uplatňovanie najnovšieho vývoja schengenských pravidiel. Vyšetrovacia misia, ktorá sa uskutočnila v októbri, potvrdila, že obe krajiny pokračujú vo vykonávaní nových pravidiel a nástrojov a že podstatne posilnili celkové uplatňovanie schengenskej architektúry vo všetkých jej rozmeroch.

V decembri 2021 Rada EÚ potvrdila, že Chorvátsko splnilo podmienky potrebné na vstup do schengenského priestoru. Proces hodnotenia prebiehal od roku 2016 do roku 2020. Chorvátsko podľa EK vynaložilo značné úsilie, aby zabezpečilo, že kontroly vonkajších hraníc budú v súlade so záväzkami v oblasti základných práv, a Záhreb zriadil nezávislý monitorovací mechanizmus, ktorý zabezpečuje nezávislé monitorovanie ľudských práv pri operáciách na hraniciach, do ktorých sú zapojení migranti a žiadatelia o azyl. Chorvátsko bolo prvým členským štátom, ktorý zaviedol takýto mechanizmus.
Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci bude pod vedením českého predsedníctva hlasovať o plnej účasti Bulharska, Rumunska a Chorvátska v schengenskom priestore 8. decembra v Bruseli.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda zastropovala ceny elektriny pre domácnosti. Koľko zaplatíme na budúci rok?

Slovenské domácnosti budú mať v budúcom roku zastropovanú cenu silovej elektriny, ktorá tvorí zhruba polovicu koncovej ceny elektriny, na úrovni 67,3 eura za megawatthodinu. Vládny kabinet už schválil návrh všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny.

Všeobecný hospodársky záujem predložilo na rokovanie vlády Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré týmto krokom chce pomôcť domácnostiam v boji s drahými energiami.

Stále platí, že Slovenské elektrárne, náš dominantný výrobca elektriny, dodajú v budúcom roku domácnostiam silovú elektrinu za 61,2 eura za megawatthodinu v objeme zhruba 6 terawatthodín. Elektrina vyrobená v jadrových elektrárňach sa však k domácnostiam dostane cez takzvaného agenta, ktorým sa stal Slovenský plynárenský priemysel. Ten ju ostatným dodávateľom elektriny odovzdá za cenu zvýšenú o 10-percentný koeficient stanovený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. „Výsledná cena za dodávku elektriny agentom pre oprávnených dodávateľov bude teda 67,3285 eura za megawatthodinu,“ dodalo ministerstvo hospodárstva.

Ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo predložiť na rokovanie vlády návrh všeobecného hospodárskeho záujmu aj bez definitívneho schválenia celého procesu Európskou komisiou. Schválenie však rezort hospodárstva očakáva v najbližších týždňoch. „Komisia po sérii rokovaní v zásade súhlasila s predložením tohto materiálu na schválenie vládou SR s tým, že po vykonaní požadovaných zmien v zmluve (medzi štátom a Slovenskými elektrárňami - pozn.red.) nebude predkladané riešenie zahŕňať prvok štátnej pomoci, a tak bude z pohľadu Európskej komisie prijateľné. Toto bude potvrdené vo formálnom liste, ktorý Európska komisia zašle ministerstvu hospodárstva,“ podotklo ministerstvo.

Ak by štát nepristúpil k zastropovaniu cien silovej elektriny, slovenské domácnosti by v budúcom roku čakalo dramatické zdražovanie koncových cien elektriny. „Pri zohľadnení aktuálnych trendov vývoja trhovej ceny by zvýšenie koncovej ceny elektriny pre domácnosti mohlo prekročiť 235 percent. V pomere k celkovým príjmom by takéto zvýšenie ceny elektriny predstavovalo zásadnú položku, pričom u veľkého počtu domácností mohlo dôjsť k prepadu do takzvanej energetickej chudoby,“ uzavrelo ministerstvo hospodárstva.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.