Preskočiť na obsah
  |  

Duda: So zapojením sa Kyjeva do vyšetrovania výbuchu musí súhlasiť Poľsko aj USA

S podieľaním sa Ukrajiny na vyšetrovaní utorkového dopadu rakety do poľskej obce Przewodów, ktorá si vyžiadala dve obete na životoch, by muselo súhlasiť Poľsko aj Spojené štáty. Na stredajšej tlačovej konferencii to povedal poľský prezident Andrzej Duda.

"Vyšetrovanie vedú poľskí a americkí experti a ak by sa mal do toho zapojiť niekto (ďalší), bol by potrebný súhlas minimálne oboch strán," povedal Duda.

Reagoval tak na výzvu Kyjeva, ktorý žiada umožnenie okamžitého prístupu k miestu výbuchu rakety pre ministerstvo obrany a Štátnu pohraničnú stráž Ukrajiny (DPSU).

Ukrajina tvrdí, že v súvislosti s týmto incidentom má dôkazy o "ruskej stope", podotkol na sociálnej sieti Twitter predseda ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov.

Utorkový incident, pri ktorom zomreli dvaja muži vo veku okolo 60 rokov, podľa generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga zrejme nebol zámerným útokom. Aliancia podľa jeho slov nemá žiadne indície, že by sa Rusko chystalo napadnúť NATO.

Aj Duda predtým zhodnotil, že išlo pravdepodobne o nehodu. Podľa neho je "veľmi pravdepodobné", že išlo o raketu ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá sa snažila odvrátiť vlnu rozsiahlych ruských raketových útokov.

(tasr)

  |  

Ženu v Kyjeve zabili úlomky z ruskej rakety pri hrobe jej manžela

Polícia v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v stredu uviedla, že utorkové ruské ostreľovanie si vyžiadalo najmenej dve obete. Šesťdesiatdeväťročnú ženu zabili úlomky z rakety vo chvíli, keď navštívila hrob svojho manžela, informuje správa agentúry AP.

Šéf kyjevskej oblastnej polície Andrij Nebytov spresnil, že žena utrpela smrteľné zranenie v čase, keď sa nachádzala na cintoríne. Nebytov na platforme Telegram pripísal zodpovednosť za jej smrť ruskému ostreľovaniu.

Žena podľa polície pochádzala z dediny zhruba 40 kilometrov juhovýchodne od ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

Ukrajina vrátane Kyjeva sa v utorok stala terčom masívnych raketových útokov zo strany Ruska. V ukrajinskej metropole si ostreľovanie vyžiadalo dovedna dve obete. Prvú objavili ešte v utorok pod troskami jednej z obytných budov.

(tasr)

  |  

Veľvyslanec SR pri NATO: Pre Alianciu je dôležité zistenie, že incident v Poľsku nebol zámerný útok

Pre Severoatlantickú alianciu je dôležité zistenie, že incident v Poľsku v tesnej blízkosti hraníc s Ukrajinou nebol zámerným útokom na NATO alebo jednu z jeho členských krajín. V stredu to uviedol veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor.

Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou, ku ktorému došlo v utorok popoludní, vyvolal znepokojenie medzi spojencami z NATO. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg preto v stredu predpoludním zvolal mimoriadne stretnutie veľvyslancov Aliancie v Bruseli, počas ktorého poľský veľvyslanec Tomasz Szatkowski podal svojim kolegom najnovšie informácie o vyšetrovaní tohto incidentu.

Stoltenberg následne novinárov informoval, že Aliancia nemá žiadne náznaky, že išlo o úmyselný útok. Podľa predbežných zistení do Poľska zrejme dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá reagovala na utorkové ruské raketové útoky. Rovnako sa pre TASR vyjadril aj veľvyslanec Bátor.

"Nateraz, čo z toho vyšetrovania vychádza, je to, že nebola zlovôľa a nebol to naplánovaný útok proti Poľsku. To je dôležité pre Alianciu a určí to do veľkej miery aj ďalší postup," uviedol Bátor. Rovnako podľa jeho slov platí, že Aliancia nepozoruje zvýšené aktivity zo strany Ruska, ktorých cieľom by bol útok na jedného alebo viacerých spojencov.

Slovenský veľvyslanec pripomenul, že vyšetrovanie incidentu sa ešte neskončilo a treba byť "opatrnejší vo vyjadreniach" a počkať si na viac informácií o tom, čo sa v utorok naozaj stalo.

"Bezpečnosť východného krídla NATO je nesmierne dôležitá a naďalej platí, že Aliancia bude chrániť každý centimeter svojho územia," zdôraznil Bátor. Ako dodal, zo stretnutia veľvyslancov jasne vyplynulo, že spojenci sa aj naďalej sústredia na posilňovanie bezpečnosti na východnom krídle Aliancie.

(tasr)

  |  

Rezort hospodárstva: Dodávky ropy na Slovensko boli obnovené

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR prostredníctvom štátnej spoločnosti Transpetrol, a. s. eviduje obnovenie dodávok ropy ropovodom Družba na Slovensko. Informovala o tom Mária Pavlusík, hovorkyňa MH SR. Dodávky boli prerušené z ukrajinskej strany v utorok (15. 11.) vo večerných hodinách.

Správu aktualizujeme.

(tasr)

  |  

Nitra: Hattas narazil na zastupiteľstvo. Okrem iného mu neodkleplo ani takmer 6,5-tisícový plat

Nitrianskemu primátorovi Marekovi Hattasovi a jeho strane Tím Kraj Nitra sa nepodarilo získať v mestskom zastupiteľstve väčšinu. Napriek tomu, že jeho poslanecký klub je s deviatimi členmi najsilnejším, na väčšinu v 31-člennom mestskom parlamente to nestačí.

Prevaha opozície zloženej prevažne z nezávislých poslancov sa prejavila hneď počas pracovnej časti ustanovujúceho rokovania zastupiteľstva (15. 11.). Presadila si vlastné zloženie odborných komisií, neschválila primátorovi zvýšenie platu a neodsúhlasila viaceré rozpočtové opatrenia.

K prvému konfliktu došlo už pri schvaľovaní zloženia komisií, do ktorých opozícia niektorých zástupcov klubu Tím Kraj Nitra vôbec nevpustila. "Vytvorili sme komisie nie podľa toho, či sa páčia vedeniu mesta, ale čo reálne ponúkajú," konštatoval mestský poslanec Igor Kršiak.

Podľa primátora však šlo o kádrovanie, ktoré Nitru vrátilo do obdobia mečiarizmu. "Toto bolo veľmi zlé vykročenie do nového volebného obdobia. Môžeme licitovať o tom, kto budú predsedovia, ale neposielajme z komisií odborníkov. To, že ste takýmto spôsobom degradovali komisie, že tam nemôžu byť ľudia, ktorí v nich chcú pracovať, to je návrat do rokov dávnominulých," vyčítal nahnevaný Hattas opozícii.

Opozičné kluby neskôr primátorovi neodsúhlasili ani zvýšenie platu zo 4 287 na 6 431 eur napriek tomu, že ako poslanec Národnej rady SR môže dostávať primátorský plat maximálne v sume minimálnej mzdy.

Opozícia zmietla zo stola aj časť rozpočtových opatrení. Medzi nimi aj takmer 120-tisíc eur, ktoré boli určené na dofinancovanie vyše 16-miliónového projektu Kreatívneho centra. Podľa Kršiaka by však neboli použité v súlade so zákonom. "Dostali sme sa do stavu, keď bol podpísaný dodatok k zmluve, ktorý nebol finančne krytý v rozpočte mesta," zdôraznil.

Primátor je presvedčený, že postup radnice bol v súlade so zákonom. Tým, že poslanci necelých 120-tisíc eur na pokračovanie projektu nevyčlenili, ohrozili podľa Hattasa celé fungovanie Kreatívneho centra. "Dovolím si povedať, že projekt, ktorého celková hodnota je 16,5 milióna eur, ste hodili do koša. Dnešným dňom ste sa zapísali do histórie slovenskej politiky, keď ste dokázali cynicky, možno z neznalosti, potopiť takýto veľký projekt, ktorý je navyše z 95 percent financovaný z Európskej únie," posťažoval sa Hattas.

Podľa Kršiaka však projekt Kreatívneho centra nie je ohrozený. "My sme nezabránili tomu, aby sa centrum budovalo a financovalo. My sme iba naším hlasovaním upozornili na to, že tu je niečo nezákonné a je potrebné to napraviť. Je to signál, aby sa v mestskom zastupiteľstve rokovalo o veciach v takom čase, ako sa má, a nie ex post," dodal Kršiak.

(tasr)

  |  

Putin neplánuje gratulovať Bidenovi k osemdesiatke

Šéf Kremľa Vladimir Putin neplánuje americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi zagratulovať k jeho nadchádzajúcim 80. narodeninám. V stredu to na otázku novinárov odvetil Putinov hovorca Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra Interfax.

"Nie, ak sa nemýlim, nič také sa neplánuje," povedal Peskov. Bidenovi v nedeľu 20. novembra oslávi životné jubileum 80 rokov. Peskov dodal, že ani Biden negratuloval ruskému prezidentovi k jeho okrúhlym 70. narodeninám, ktoré mal 7. októbra.

Kremeľ na svojej webstránke po Putinových narodeninách informoval, že mu blahoželalo 12 štátnych predstaviteľov. Popri niekoľkých lídroch bývalých sovietskych republík išlo okrem iných o severokórejského vodcu Kim Čong-una, tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana či nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu.

DPA konštatuje, že k 60. narodeninám dostal Putin výrazne viac gratulácií než k sedemdesiatke. Pred desiatimi rokmi mu blahoželali napríklad vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová či Viktor Janukovyč, ktorý bol vtedy ukrajinským prezidentom.

Vzťahy Moskvy s Washingtonom sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu dramaticky zhoršili – rovnako ako vzťahy s ďalšími západnými krajinami, ktoré voči Rusku zaviedli tvrdé sankcie.

(tasr)