Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americkí republikáni získali väčšinu v Snemovni reprezentantov

Americkí republikáni si v noci na štvrtok zaistili tesnú väčšinu – 218 kresiel – v 435-člennej Snemovni reprezentantov Kongresu USA, ktorú doposiaľ kontrolovali demokrati. Vyplýva to z projekcie, ktorú zverejnila televízia CNN a ďalšie americké médiá.

Kontrolu nad Snemovňou reprezentantov republikánom zaistilo víťazstvo Mikea Garciu v 27. kalifornskom obvode, uvádza BBC.

Moc v Kongrese Spojených štátov tak bude rozdelená, keďže kontrolu nad Senátom si minulý týždeň po víťazstve v kľúčovom štáte Nevada zaistili demokrati.

Väčšina, ktorú republikáni v Snemovni reprezentantov získali, je oveľa tesnejšia, ako očakávali, pripomína agentúra AFP. Aktuálny pomer kresiel v dolnej komore Kongresu je 218 republikánov a 210 demokratov. Toto číslo však zatiaľ nemusí byť konečné, keďže v niekoľkých amerických štátoch ešte stále prebieha sčítavanie hlasov.

Republikánom po získaní väčšiny v Snemovni reprezentantov zagratuloval aj prezident Joe Biden, ktorý uviedol, že je ochotný s nimi spolupracovať a slúžiť tak americkému ľudu.

Agentúra AFP pripomína, že v stredu bol za vodcu Republikánskej strany v Snemovni reprezentantov zvolený Kevin McCarthy, ktorý je favoritom na funkciu predsedu dolnej komory. Hlasovanie o tomto poste sa uskutoční 3. januára. McCarthy v prípade úspechu nahradí súčasnú predsedníčku Nancy Pelosiovú z Demokratickej strany.

Americkí voliči v utorok 8. novembra rozhodovali o obsadení 35 kresiel v 100-člennom Senáte a všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov, kde si republikáni zaistili väčšinu len deň po tom, čo exprezident USA Donald Trump ohlásil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2024.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec: SR stráži schengenskú hranicu poctivo, mali by to robiť všetci

Slovensko si plní svoje záväzky na vonkajšej schengenskej hranici s Ukrajinou a je potrebné, aby rovnako k svojim záväzkom pristupovali všetky krajiny. Zároveň je povinnosťou každého štátu, ktorý nemá vonkajšiu schengenskú hranicu, pomáhať v spoločnom úsilí zvládnuť migračný tlak. Vyhlásil to minister vnútra SR Roman Mikulec, ktorý sa v utorok a stredu zúčastnil v Bukurešti na ministerskej konferencii Salzburského fóra. TASR o tom informovala hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

Mikulec podľa vlastných slov považuje Salzburské fórum za dôležitú platformu na zvládanie migračných výziev spoločne s krajinami západného Balkánu a Moldavskom.

"Vzájomná spolupráca štátov je omnoho dôležitejšia, ako keď štáty jednotlivo k tomu pristupujú svojím spôsobom. Slovenská republika konzistentne hovorí, že zvládnuť nelegálnu migráciu musíme ochranou vonkajších schengenských hraníc," zdôraznil Mikulec.

Ako ďalej pripomenul, SR už vyslala 40 príslušníkov polície na maďarsko-srbskú hranicu a bude naďalej pomáhať v zabezpečovaní ochrany vonkajšej schengenskej hranice.      SR bude ako predsednícka krajina fóra podporovať dialóg s krajinami západného Balkánu, napríklad aj v téme zosúladenia vízovej politiky s Európskou úniou. Minister pritom poukázal na pokrok Srbska v oblasti vízovej politiky.

"V rámci nášho predsedníctva budeme presadzovať aj to, aby sa zosúladila legislatíva v oblasti riešenia prevádzačov. Je dôležité, aby prevádzači jasne pochopili, že je jedno, v ktorom štáte budú zadržaní, pretože budú všade potrestaní rovnako veľmi prísne," zdôraznil Mikulec.

Na Salzburskom fóre v Bukurešti sa diskutovalo aj o situácii na Ukrajine a pomoci jednotlivých štátov jej občanom v súvislosti s ruskou inváziou.

"Momentálne sú už v našich štátoch státisíce Ukrajincov integrovaných do našich spoločností. Samotné Slovensko od 24. februára pomáha veľmi intenzívne, vypracovaný máme aj vládou schválený kontingenčný plán z dielne rezortu vnútra na ďalšie obdobie," dodal Mikulec.

Salzburské fórum vzniklo v roku 2001, pričom predsedníctvo medzi deviatimi krajinami (Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko) rotuje po šiestich mesiacoch. SR preberá predsedníctvo od Rumunska 1. januára 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Americký generál Milley vyzdvihol úspechy Kyjeva, Rusi podľa neho zlyhávajú

Ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru predstavujú kampaň plnú teroru a vojnových zločinov. Vyhlásil to v stredu predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Rusko sa rozhodlo využiť čas na snahu o preskupenie svojich síl, (pričom) aplikuje kampaň teroru a maximálneho utrpenia voči civilnému obyvateľstvu Ukrajiny s cieľom poraziť morálku Ukrajincov," povedal vysokopostavený americký generál Milley.

"Úmyselné útočenie na civilnú energetickú sieť spôsobujúce neprimerané kolaterálne škody a zbytočné utrpenie civilného obyvateľstva je vojnovým zločinom," povedal Milley na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom obrany Spojených štátov Lloydom Austinom po stretnutí Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny, ktorá sa konala cez videokonferenciu.

Pravdepodobnosť, že sa Ukrajine podarí v blízkej dobe vojensky poraziť Rusko a prinútiť ho, aby sa stiahlo zo všetkých okupovaných oblastí Ukrajiny vrátane Krymského polostrova, podľa neho nie je vysoká. Dodal ale, že môže dôjsť k nájdeniu politického riešenia, ktoré povedie k stiahnutiu ruských síl.

Milley však ďalej konštatoval, že "Rusi zlyhali každý jeden raz" čo sa týka dosahovania svojich cieľov v bojoch na Ukrajine. Prehrali podľa neho strategicky, operatívne aj takticky. "O čo sa pokúsili, tam zlyhali," poznamenal v súvislosti s úsilím "ovládnuť celú Ukrajinu" na začiatku vojny, ako aj neskôr po presmerovaní ofenzívy na Donbas či so snahou ovládnuť Záporožskú a Chersonskú oblasť. Milley, naopak, vyzdvihol úspechy ukrajinskej armády.

(tasr)

Minúta  |  

COP27: Európski predstavitelia počas prejavu ruského delegáta opustili sálu

Niekoľko európskych predstaviteľov opustilo v stredu sálu na klimatickom summite OSN (COP27) v egyptskom letovisku Šarm-aš-Šajch počas prejavu ruského delegáta, informuje TASR na základe správy stanice Sky News.

Štyria európski predstavitelia, z ktorých jeden bol oblečený v modro-žltých farbách ukrajinskej vlajky, opustili plenárnu sieň po tom, čo na pódium vyšiel Ruslan Edelgeriev.

Viac než desiatka demonštrantov následne protestovala proti ruskej invázii na Ukrajinu na začiatku iného podujatia organizovaného ruskou delegáciou v Šarm-aš-Šajchu. Niektorí z nich označili ruských účastníkov diskusie za "vojnových zločincov".

Európske krajiny sa Rusom od invázie na Ukrajinu na medzinárodných fórach do značnej miery vyhýbajú, konštatuje Sky News.

Edelgeriev povedal, že Rusko sa zaviazalo bojovať proti klimatickým zmenám, bez uvedenia podrobností však kritizoval krajiny, ktoré podľa neho prijímajú jednostranné opatrenia v rozpore s existujúcimi dohodami.

"Rusko varovalo pred negatívnymi dôsledkami pretekov klimatických ambícií, keď sa vyhlásenie uhlíkovej neutrality uskutočnilo bez riadnej stratégie, zdrojov a finančnej podpory," povedal.

Rusko ostro namieta proti plánu Európskej únie zaviesť uhlíkovú daň na dovoz, ktorá by poškodila jeho export, pripomína spravodajská stanica.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Vojna na Ukrajine sa raz zrejme skončí za rokovacím stolom

Ruská vojna na Ukrajine sa napokon zrejme skončí za rokovacím stolom. V stredajšom rozhovore pre britskú stanicu BBC to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"V istej fáze sa táto vojna s najväčšou pravdepodobnosťou skončí za rokovacím stolom. Avšak vieme, že výsledok týchto rokovaní bude úzko spätý s vojenskou silou na bojisku," povedal Stoltenberg.

Zdôraznil pritom, že rozhodnutie o tom, kedy sa mierové rokovania začnú, je na Ukrajine.

"Všetci chceme mier a riešenie prostredníctvom rokovaní. Zároveň však musíme chápať, že ak Rusko a prezident (Vladimir) Putin prestanú bojovať a Ukrajina tiež prestane bojovať, bude mier... Ak však prezident (Volodymyr) Zelenskyj a Ukrajina prestanú bojovať, Ukrajina prestane existovať ako suverénny štát," vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie.

Dodal, že NATO teraz podporuje Ukrajinu dodávkami zbraní a bude ju podporovať aj za rokovacím stolom.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská špionáž utrpela v Európe „významný strategický úder“, tvrdí šéf MI5

Schopnosť Ruska vykonávať špionáž v Európe bola po vypuknutí vojny na Ukrajine tvrdo zasiahnutá „najvýznamnejším strategickým úderom“ v nedávnej histórii. Ako podľa spravodajského webu CNN povedal šéf britskej domácej spravodajskej služby MI5 Ken McCallum, len v Spojenom kráľovstve bolo v ostatných rokoch zamietnutých najmenej 100 žiadostí o diplomatické víza.

Podľa McCalluma bolo tento rok z Európy vyhostených 600 ruských predstaviteľov, z ktorých 400 jeho spravodajská služba označila za špiónov.

„Pokračovali sme v intenzívnej práci na tom, aby sa Spojené kráľovstvo stalo najtvrdším možným operačným prostredím pre ruské tajné akcie. Po vyhostení 23 ruských špiónov vydávajúcich sa za diplomatov sme v Spojenom kráľovstve odmietli z dôvodov národnej bezpečnosti viac ako 100 žiadostí o diplomatické víza,“ povedal a dodal, že Londýn bude v nasledujúcich rokoch pripravený na ruské pokusy.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.