Preskočiť na obsah
Minúta  |  

To nie sú dôkazy, vyhlásil Biden o Zelenského tvrdeniach ohľadom rakety v Poľsku

Americký prezident Joe Biden spochybnil vo štvrtok tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že raketa, ktorá v utorok dopadla v Poľsku a zabila dvoch ľudí, nebola ukrajinského pôvodu. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters a stanice Sky News.

"To nie sú dôkazy," povedal Biden novinárom v Bielom dome po návrate z cesty do Ázie, keď sa ho spýtali na Zelenského vyjadrenia. Ukrajinský prezident v stredu povedal, že nepochybuje, že raketa "nebola ukrajinská".

Vyzval tiež, aby ukrajinským predstaviteľom umožnili prístup na miesto výbuchu. Biden predtým uviedol, že vzhľadom na trajektóriu rakety nie je pravdepodobné, že priletela z Ruska.

Výbuch v poľskej dedine Przewodów, asi šesť kilometrov od ukrajinskej hranice, vyvolal medzinárodný rozruch vzhľadom na obavy, že by mohlo ísť o ruský útok na územie NATO. Moskva zodpovednosť poprela s tým, že ruské sily túto raketu nevystrelili.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a ďalší predstavitelia vrátane poľských uviedli, že do Poľska zrejme dopadla strela ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá reagovala na ruské raketové útoky.

(tasr, min)

Minúta  |  

Matovič: Lekári dostali dodatočnú ponuku na zvýšenie platov

Priemerný plat lekára v nemocnici s príplatkami by tak mohol byť v budúcom roku 4240 eur v hrubom, dnes je to 3493 eur. Išlo by o zvýšenie o 747 eur. Hovoril o tom minister financií Igor Matovič (OĽANO) po stredajšom (16.11.) niekoľkohodinovom rokovaní na Úrade vlády SR.

Toto navýšenie podľa Matoviča obsahuje valorizáciu, už prijatú zmenu zákona a najnovšiu ponuku. Matovič doplnil, že základný plat atestovaného lekára v nemocnici bez príplatkov (20-ročná prax) by vzrástol o 35 percent. Namiesto súčasných 2606 eur by tak bol 3512 eur.

Matovič poukazuje, že zvýšenie platov by malo stáť približne 300 miliónov eur. "Išli sme za hranu možného," podotkol Matovič, ktorý verí, že lekári ponuku zvážia. Premiér Eduard Heger (OĽANO) prosí lekárov, aby ponuku prijali a aby stiahli výpovede. "Aby sme v pondelok mohli nájsť dohodu," uviedol šéf vládneho kabinetu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) informoval, že krízový štáb ministerstva zdravotníctva pripravoval v stredu plán pre prípad, že by sa vláda s lekárskymi odbormi nedohodla. Rokovanie bude pokračovať v pondelok 21. novembra. Plánovaný je aj Ústredný krízový štáb, ktorý by mal zasadnúť v pondelok napoludnie.

Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský ešte pred Matovičovým vystúpením ocenil, že vláda začala konštruktívne pristupovať k vzniknutému problému. "V pondelok sa budeme rozprávať o dohode," doplnil. Potvrdil, že pred úradom vlády bude 17. novembra protest.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli pre zlepšenie situácie v sektore.

(tasr)

Minúta  |  

Ruského plukovníka našli mŕtveho v jeho kancelárii vo Vladivostoku

Bojko podľa svedkov prišiel do svojej kancelárie, z ktorej sa následne ozvalo päť výstrelov. Jeden z jeho podriadených sa následne do kancelárie vbehol pozrieť, aby zistil, čo sa stalo. Bojka našiel mŕtveho. Prvotné správy ruských médií hovoria o predpokladanej samovražde, a to aj napriek viacerým výstrelom.

Ruského plukovníka Vadima Bojka, ktorý sa podieľal na odvodoch v rámci mobilizácie nariadenej šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, našli v stredu zastreleného v jeho kancelárii v prestížnej vojenskej škole vo Vladivostoku. Podľa prvotných ruských správ spáchal samovraždu, incident však sprevádzajú isté zvláštne okolnosti, informuje na svojej webstránke britský denník Daily Mail.

Plukovníka Bojka (44) objavili v stredu mŕtveho a s viacnásobnými strelnými zraneniami v jeho kancelárii na Makarovovej tichomorskej vyššej námornej škole vo Vladivostoku.

Ruský spravodajský server BAZA však uviedol, že vyšetrovatelia pri tele plukovníka našli päť nábojníc a štyri pištole značky Makarov. Portál vo svojej správe tiež označoval za povážlivé, ako sa mohol plukovník päťkrát sám postreliť do hrude. Na mieste údajne nenašli ani žiadny list na rozlúčku.

Nejde pritom o prvý prípad podivného úmrtia ruského dôstojníka, uvádza Daily Mail.

Naposledy v októbri bolo - taktiež v ruskom Prímorskom kraji - nájdené telo 49-ročného podplukovníka Romana Malyka, ktorý mal vo svojom okrese na starosti odvody v rámci mobilizácie. Úrady najskôr ako pravdepodobnú príčinu jeho úmrtia udávali samovraždu, následne prípad začali vyšetrovať ako vraždu a o pár dní neskôr sa zase vrátili k verzii o samovražde, pripomína Daily Mail.

Malykovova rodina a priatelia tvrdenie o samovražde spochybňujú a hovoria, že išlo o "vyrovnaného a sebavedomého" muža, ženatého otca dvoch detí.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR vypálila do Japonského mora ďalšiu balistickú strelu

Vypálenie strely sa uskutočnilo len niekoľko hodín po tom, čo Pchjongjang vyhlásil, že ak budú Spojené štáty stále trvať na svojich záväzkoch brániť svojich spojencov v indicko-tichomorskom priestore, uskutoční "intenzívnejšie vojenské operácie".

Severná Kórea vo štvrtok vypálila smerom do Japonského mora ďalšiu balistickú raketu krátkeho doletu. Informovala o tom juhokórejská armáda.

Agentúra AP pripomína, že vypálenie balistickej rakety sa uskutočnilo po trilaterálnom stretnutí amerického prezidenta Joea Bidena, japonského premiéra Fumia Kišidu a juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola v Kambodži, ktorí testy balistických striel zo strany KĽDR ostro odsúdili.

Severná Kórea tento rok mimoriadne zintenzívnila skúšky zbraní. Skúšobne odpálila už viac než dve desiatky balistických rakiet, pričom jedna z nich preletela aj ponad Japonsko. Na začiatku novembra vypálila vyše 30 rakiet do Japonského a Žltého mora v reakcii na šesťdňové spoločné vojenské cvičenie Južnej Kórey a Spojených štátov.

V súvislosti so zvýšenou vojenskou aktivitou Severnej Kórey sa množia náznaky, že KĽDR už dokončila prípravy na svoj siedmy jadrový test.

(tasr)

Minúta  |  

V Senáte USA prešiel návrh zákona o ochrane manželstiev osôb rovnakého pohlavia

Za zákon hlasovalo 50 demokratov a 12 republikánov. Získal tak dostatok hlasov – minimum bolo 60 –, aby sa mohol posunúť do konečného hlasovania v Senáte. Po schválení musí zákon ešte raz odsúhlasiť Snemovňa reprezentantov.

V Senáte USA prešiel prvým hlasovaním návrh zákona o uznávaní manželstiev rovnakého pohlavia na federálnej úrovni. V 100-člennej hornej komore Kongresu zaň hlasovali všetci demokrati a 12 republikánov.

"Láska je láska. A Američania by mali mať právo vziať si osobu, ktorú milujú," uviedol vo vyhlásení americký prezident Joe Biden, v ktorom sa zaviazal, že ak zákon prejde, podpíše ho. Podľa televízie CNN by sa tak mohlo stať najneskôr na začiatku decembra.

Najvyšší súd USA schválil zväzky osôb rovnakého pohlavia ešte v roku 2015. Po tom, čo ten istý súd v júni tohto roka zrušil rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo právo ženy na interrupciu, sa však mnohí obávali, že by sa mohlo podobne rozhodnúť i v prípade manželstiev LGBTI osôb.

Agentúra AFP upozorňuje, že návrh zákona nevyžaduje od jednotlivých štátov, aby manželstvo ľudí rovnakého pohlavia legalizovali. Budú však povinné uznávať takýto zväzok uzatvorený v iných štátoch.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko článok 4 zmluvy NATO neaktivovalo, so spojencami však diskutuje neustále

Poľsko neaktivovalo článok 4 Severoatlantickej zmluvy, ktorý počíta s konzultáciami členských krajín NATO. Uviedol to v stredu večer poľský premiér Mateusz Morawiecki s tým, že takéto diskusie momentálne aj tak prebiehajú prakticky neustále

Morawiecki povedal poľskej verejnoprávnej televíznej stanici TVP Info, že "vzhľadom na prichádzajúce informácie" je možné usudzovať, že utorňajší dopad rakety na východe Poľska blízko hraníc s Ukrajinou nebol úmyselným útokom. "Preto sme neaktivovali článok 4 … pričom tento postoj sa stretol s plnou podporou všetkých našich Spojencov (členských krajín NATO)," povedal ďalej poľský prezident.

Článok 4 zmluvy o NATO hovorí, že členské krajiny budú spolu konzultovať vždy, keď sa ktorákoľvek z nich domnieva, že je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť či bezpečnosť niektorej z nich, približuje agentúra PAP.

Pri utorňajšom páde vojenskej rakety v obci Przewodów - na východe Poľska blízko hraníc s Ukrajinou - zahynuli dvaja ľudia.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a ďalší predstavitelia vrátane poľských v priebehu stredy uviedli, že do Poľska zrejme dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá reagovala na ruské raketové útoky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však nástojí, že Poľsko zasiahla ruská raketa, a žiada, aby k vyšetrovaniu incidentu pripustili aj Ukrajinu.

Morawiecki vyzdvihol spojencov Poľska v NATO, že na vzniknutú situáciu reagovali tak, že v utorok aj v stredu posilnili prítomnosť svojich vzdušných síl v oblasti. "Poľsko je dnes bezpečnejšie, keďže jeho vzdušný priestor je monitorovaný pozornejšie ako zvyčajne, a to aj v spolupráci so spojeneckými silami," povedal.

Poľský premiér dodal, že bezpečnosť pri hraniciach s Ukrajinou bola posilnená vyslaním ďalších jednotiek ozbrojených síl.

Morawiecki tiež uviedol, že v súvislosti s utorňajším incidentom treba "v prvom rade zdôrazniť", že vinu za smrť dvoch Poliakov nesie Rusko. "Nielen pre to, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu, ale aj preto, že Rusko sa snaží Ukrajinu terorizovať masovým kobercovým bombardovaním raketami a dronmi," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.