Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael a USA: Ropný tanker zasiahla strela z iránskeho dronu

Ropný tanker izraelskej spoločnosti zasiahla v blízkosti pobrežia Ománu strela z dronu. Podľa vyjadrenia Izraela a Spojených štátov za útokom stojí Irán. V noci na štvrtok to uviedla agentúra AFP a stanica Sky News, informuje TASR.

Loď Pacific Zircon zasiahla strela ešte v utorok približne 150 kilometrov od ománskeho pobrežia. Incident si podľa spoločnosti Eastern Pacific Shipping, ktorá tanker prevádzkuje, nevyžiadal žiadne obete a nedošlo ani k úniku ropy. Plavidlo však má mierne poškodený trup.

Tanker, ktorý prevážal 42.000 ton nafty, mal namierené do argentínskeho hlavného mesta Buenos Aires.

Piata flotila námorníctva Spojených štátov, ktorá sa nachádza v Bahrajne, uviedla, že "si je incidentu vedomá". Podľa poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana bol útok s najväčšou pravdepodobnosťou vykonaný pomocou dronu.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ vyhlásil, že útok na tanker je "provokáciou zo strany Iránu", ktorá má narušiť atmosféru pred nedeľňajším začiatkom majstrovstiev sveta vo futbale v Katare. Podľa jeho slov Irán použil rovnaký bojový dron typu Šáhid 136, ktoré využíva i Rusko vo vojne na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Demokracia nie je dokonalá, dáva nám však slobodu, uviedol premiér Heger

Demokracia nie je dokonalá. Dáva nám však slobodu, ktorá je kľúčovou ingredienciou tak pre rozvoj osobnosti, ako aj celej krajiny. Pri príležitosti 17. novembra – Dňa boja za slobodu a demokraciu – to uviedol na sociálnej sieti predseda vlády Eduard Heger. Poukázal, že ide o deň, keď sa ľudia, ktorí mali slobodu hlboko zakorenenú v srdci, jasne a odhodlane postavili totalitnému režimu.

"Odvážne ženy a odvážni muži Novembra ´89 svojimi pokojnými a nenásilnými činmi odštartovali udalosti vedúce k pádu komunizmu a ďalším generáciám otvorili možnosti, aké oni sami k dispozícii nemali," uviedol premiér s tým, že sa tak na naše územie vrátila sloboda a po 40-tich rokoch sa konali slobodné a demokratické voľby. Ľudia mohli verejne prejaviť svoj názor, mohli podnikať či bez obmedzení vycestovať. A tí, ktorých režim donútil emigrovať, sa mohli slobodne vrátiť domov.

Prechod našej krajiny k vyspelej demokracii však nebol podľa Hegera taký rýchly a jednoduchý. "Dnes, o 33 rokov neskôr už vieme, že na správne fungovanie demokracie a jej inštitúcií potrebujeme zodpovedných občanov, politikov a aktívne zapojenie celej spoločnosti. Pretože najväčšími nepriateľmi slobody a demokracie sú ľahostajnosť a pohodlnosť," povedal. Podľa premiéra by sme nemali zabúdať, že slobodu je ľahšie stratiť ako získať.

"Aby sme aj naďalej mohli fungovať v demokratickom systéme, musíme si vyberať zodpovedných zástupcov, ktorí si skutočne, nielen formálne, ctia zásady právneho štátu," povedal. Premiér zdôrazňuje potrebu takého politického vedenia na Slovensku, ktoré bude budovať vzdelanú, modernú a spravodlivú spoločnosť. Ľudia by mali podľa Hegera odmietnuť politické sily zneužívajúce moc na vlastné obohacovanie sa.

Byť slobodným neznamená podľa premiéra sebecky presadzovať len vlastný záujem. "Sloboda nás učí byť tolerantnými a otvorenými voči tým, ktorí majú iný názor ako ja. Demokracia nám navyše dáva právo slobodne sa rozhodovať, ale aj prijímať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia," poznamenal premiér. Doplnil, že naša demokracia je ešte mladá a stále sa máme čo učiť.

(tasr, min)

Minúta  |  

Lipavský si v Londýne prevzal cenu Magnitsky Award za ľudské práva

"Je pre mňa veľkou cťou zaradiť sa po boku významných laureátov Magnitsky Award, ktorými sú napríklad Alexej Navaľnyj alebo John McCain," povedal Lipavský.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský si v stredu v Londýne prevzal ocenenie Magnitsky Award za prínos v ochrane ľudských práv. Cenu získal za svoje vedenie pri schvaľovaní českého Magnitského zákona o ľudských právach, ktorý Českej republike umožňuje zaviesť zákaz udeľovania víz a zmrazenie aktív.

"Nejde o ocenenie pre mňa samotného, vnímam ho ako ocenenie všetkých, ktorí sa podieľali na tvorbe nového sankčného zákona," komentoval cenu šéf českej diplomacie.

Lipavský cenu dostal počas svojej návštevy Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorú absolvoval od 15. do 16. novembra.

V Londýne rokoval so svojím rezortným partnerom Jamesom Cleverlym, štátnym ministrom pre obchodnú politiku Gregom Handsom a poslancami britského parlamentu. Témou stretnutí bolo ďalšie prehĺbenie medzirezortnej spolupráce napĺňaním takzvaného Statement of Intent, Memoranda o spolupráci ministerstiev zahraničia.

"Okrem iných tém sme hovorili o rekonštrukcii Ukrajiny a obchodnej spolupráci medzi našimi krajinami," komentoval Lipavský stretnutie s Gregom Handsom.

Podľa rezortu zahraničných vecí je Veľká Británia pre Česko jedným z najbližších aliančných spojencov. "Celkom zásadnou spoločnou témou je rozhodná podpora Ukrajiny, od presadzovania sankcií až po vojenskú a humanitárnu pomoc a výcvik ukrajinských ozbrojených síl," uviedol Lipavský.

Britského ministra Lipavský zároveň podľa svojich slov vyzval k aktívnejšej úlohe a väčšej spolupráci v rámci ustanovenia medzinárodného tribunálu.

Išlo o prvú návštevu ministra Jana Lipavského vo Veľkej Británii od jeho nástupu do funkcie.

(tasr)

Minúta  |  

To nie sú dôkazy, vyhlásil Biden o Zelenského tvrdeniach ohľadom rakety v Poľsku

Americký prezident Joe Biden spochybnil vo štvrtok tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že raketa, ktorá v utorok dopadla v Poľsku a zabila dvoch ľudí, nebola ukrajinského pôvodu. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters a stanice Sky News.

"To nie sú dôkazy," povedal Biden novinárom v Bielom dome po návrate z cesty do Ázie, keď sa ho spýtali na Zelenského vyjadrenia. Ukrajinský prezident v stredu povedal, že nepochybuje, že raketa "nebola ukrajinská".

Vyzval tiež, aby ukrajinským predstaviteľom umožnili prístup na miesto výbuchu. Biden predtým uviedol, že vzhľadom na trajektóriu rakety nie je pravdepodobné, že priletela z Ruska.

Výbuch v poľskej dedine Przewodów, asi šesť kilometrov od ukrajinskej hranice, vyvolal medzinárodný rozruch vzhľadom na obavy, že by mohlo ísť o ruský útok na územie NATO. Moskva zodpovednosť poprela s tým, že ruské sily túto raketu nevystrelili.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a ďalší predstavitelia vrátane poľských uviedli, že do Poľska zrejme dopadla strela ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá reagovala na ruské raketové útoky.

(tasr, min)

Minúta  |  

Matovič: Lekári dostali dodatočnú ponuku na zvýšenie platov

Priemerný plat lekára v nemocnici s príplatkami by tak mohol byť v budúcom roku 4240 eur v hrubom, dnes je to 3493 eur. Išlo by o zvýšenie o 747 eur. Hovoril o tom minister financií Igor Matovič (OĽANO) po stredajšom (16.11.) niekoľkohodinovom rokovaní na Úrade vlády SR.

Toto navýšenie podľa Matoviča obsahuje valorizáciu, už prijatú zmenu zákona a najnovšiu ponuku. Matovič doplnil, že základný plat atestovaného lekára v nemocnici bez príplatkov (20-ročná prax) by vzrástol o 35 percent. Namiesto súčasných 2606 eur by tak bol 3512 eur.

Matovič poukazuje, že zvýšenie platov by malo stáť približne 300 miliónov eur. "Išli sme za hranu možného," podotkol Matovič, ktorý verí, že lekári ponuku zvážia. Premiér Eduard Heger (OĽANO) prosí lekárov, aby ponuku prijali a aby stiahli výpovede. "Aby sme v pondelok mohli nájsť dohodu," uviedol šéf vládneho kabinetu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) informoval, že krízový štáb ministerstva zdravotníctva pripravoval v stredu plán pre prípad, že by sa vláda s lekárskymi odbormi nedohodla. Rokovanie bude pokračovať v pondelok 21. novembra. Plánovaný je aj Ústredný krízový štáb, ktorý by mal zasadnúť v pondelok napoludnie.

Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský ešte pred Matovičovým vystúpením ocenil, že vláda začala konštruktívne pristupovať k vzniknutému problému. "V pondelok sa budeme rozprávať o dohode," doplnil. Potvrdil, že pred úradom vlády bude 17. novembra protest.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli pre zlepšenie situácie v sektore.

(tasr)

Minúta  |  

Ruského plukovníka našli mŕtveho v jeho kancelárii vo Vladivostoku

Bojko podľa svedkov prišiel do svojej kancelárie, z ktorej sa následne ozvalo päť výstrelov. Jeden z jeho podriadených sa následne do kancelárie vbehol pozrieť, aby zistil, čo sa stalo. Bojka našiel mŕtveho. Prvotné správy ruských médií hovoria o predpokladanej samovražde, a to aj napriek viacerým výstrelom.

Ruského plukovníka Vadima Bojka, ktorý sa podieľal na odvodoch v rámci mobilizácie nariadenej šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, našli v stredu zastreleného v jeho kancelárii v prestížnej vojenskej škole vo Vladivostoku. Podľa prvotných ruských správ spáchal samovraždu, incident však sprevádzajú isté zvláštne okolnosti, informuje na svojej webstránke britský denník Daily Mail.

Plukovníka Bojka (44) objavili v stredu mŕtveho a s viacnásobnými strelnými zraneniami v jeho kancelárii na Makarovovej tichomorskej vyššej námornej škole vo Vladivostoku.

Ruský spravodajský server BAZA však uviedol, že vyšetrovatelia pri tele plukovníka našli päť nábojníc a štyri pištole značky Makarov. Portál vo svojej správe tiež označoval za povážlivé, ako sa mohol plukovník päťkrát sám postreliť do hrude. Na mieste údajne nenašli ani žiadny list na rozlúčku.

Nejde pritom o prvý prípad podivného úmrtia ruského dôstojníka, uvádza Daily Mail.

Naposledy v októbri bolo - taktiež v ruskom Prímorskom kraji - nájdené telo 49-ročného podplukovníka Romana Malyka, ktorý mal vo svojom okrese na starosti odvody v rámci mobilizácie. Úrady najskôr ako pravdepodobnú príčinu jeho úmrtia udávali samovraždu, následne prípad začali vyšetrovať ako vraždu a o pár dní neskôr sa zase vrátili k verzii o samovražde, pripomína Daily Mail.

Malykovova rodina a priatelia tvrdenie o samovražde spochybňujú a hovoria, že išlo o "vyrovnaného a sebavedomého" muža, ženatého otca dvoch detí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.