Preskočiť na obsah
Minúta  |  

November ´89 zničil režim, ktorý občanov zadrôtoval v ich krajine, povedal Kollár

November 1989 zničil režim, ktorý svojich občanov zadrôtoval v ich vlastnej krajine a neumožňoval im slobodný pohyb. Pripomenul to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom. Apeloval na súčasných politikov a riešenie aktuálnych problémov ľudí. Podčiarkol túžbu ľudí vo svete žiť v slobode, voľnosti a demokracii.

"Na tomto pamätnom mieste bola hádam mimo rozdeleného Berlína najviditeľnejšia železná opona, ktorú naprieč Európou spustil totalitný komunistický režim," uviedol Kollár pri Bráne slobody. Nie všetci ľudia boli podľa jeho slov ochotní podrobiť sa ponižujúcemu postaveniu väzňa vo vlastnej krajine.

"Pre mnohých bola túžba po slobode väčšia ako strach z nebezpečenstva a ohrozenia života," poznamenal a dodal, že od zdvihnutia železnej opony až po jej pád sa ľudia pokúšali o jej ilegálne prekročenie.

"Nie všetkým sa to podarilo. Mnohí boli pri pokuse o únik do slobodného sveta zadržaní. Ale 400 z nich, ktorých mená sú vytesané na tejto Bráne, zaplatilo za túžbu po slobode svojím životom. Nemali by sme na to zabudnúť," podčiarkol.

Odstránenie železnej opony a sloboda cestovania nie sú podľa Kollára najvyššie výdobytky 17. novembra 1989. Poukázal na otázky, pred ktorými stáli osobnosti novembra '89, napríklad doriešenie štátoprávneho postavenia SR.

"Nemôžeme zabudnúť, že november 1989 otvoril cestu k 1. januáru 1993, ktorého 30. výročie si o pár týždňov budeme pripomínať. Bez zmeny v novembri 1989 by určite žiadna samostatná SR nevznikla," podotkol

Kollár skonštatoval, že mnohí očakávali výrazné zlepšenie sociálneho štandardu a málokto si predstavoval, že aj po vyše tridsiatich rokoch bude životná úroveň priemerného občana Slovenska výrazne zaostávať za štandardmi západných krajín. Politikom pripomenul, že tu nie sú na vymýšľanie prezývok svojim protivníkom a na hádky, ale na riešenie problémov bežných ľudí.

(tasr, min)

Minúta  |  

Izrael a USA: Ropný tanker zasiahla strela z iránskeho dronu

Ropný tanker izraelskej spoločnosti zasiahla v blízkosti pobrežia Ománu strela z dronu. Podľa vyjadrenia Izraela a Spojených štátov za útokom stojí Irán. V noci na štvrtok to uviedla agentúra AFP a stanica Sky News, informuje TASR.

Loď Pacific Zircon zasiahla strela ešte v utorok približne 150 kilometrov od ománskeho pobrežia. Incident si podľa spoločnosti Eastern Pacific Shipping, ktorá tanker prevádzkuje, nevyžiadal žiadne obete a nedošlo ani k úniku ropy. Plavidlo však má mierne poškodený trup.

Tanker, ktorý prevážal 42.000 ton nafty, mal namierené do argentínskeho hlavného mesta Buenos Aires.

Piata flotila námorníctva Spojených štátov, ktorá sa nachádza v Bahrajne, uviedla, že "si je incidentu vedomá". Podľa poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana bol útok s najväčšou pravdepodobnosťou vykonaný pomocou dronu.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ vyhlásil, že útok na tanker je "provokáciou zo strany Iránu", ktorá má narušiť atmosféru pred nedeľňajším začiatkom majstrovstiev sveta vo futbale v Katare. Podľa jeho slov Irán použil rovnaký bojový dron typu Šáhid 136, ktoré využíva i Rusko vo vojne na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Demokracia nie je dokonalá, dáva nám však slobodu, uviedol premiér Heger

Demokracia nie je dokonalá. Dáva nám však slobodu, ktorá je kľúčovou ingredienciou tak pre rozvoj osobnosti, ako aj celej krajiny. Pri príležitosti 17. novembra – Dňa boja za slobodu a demokraciu – to uviedol na sociálnej sieti predseda vlády Eduard Heger. Poukázal, že ide o deň, keď sa ľudia, ktorí mali slobodu hlboko zakorenenú v srdci, jasne a odhodlane postavili totalitnému režimu.

"Odvážne ženy a odvážni muži Novembra ´89 svojimi pokojnými a nenásilnými činmi odštartovali udalosti vedúce k pádu komunizmu a ďalším generáciám otvorili možnosti, aké oni sami k dispozícii nemali," uviedol premiér s tým, že sa tak na naše územie vrátila sloboda a po 40-tich rokoch sa konali slobodné a demokratické voľby. Ľudia mohli verejne prejaviť svoj názor, mohli podnikať či bez obmedzení vycestovať. A tí, ktorých režim donútil emigrovať, sa mohli slobodne vrátiť domov.

Prechod našej krajiny k vyspelej demokracii však nebol podľa Hegera taký rýchly a jednoduchý. "Dnes, o 33 rokov neskôr už vieme, že na správne fungovanie demokracie a jej inštitúcií potrebujeme zodpovedných občanov, politikov a aktívne zapojenie celej spoločnosti. Pretože najväčšími nepriateľmi slobody a demokracie sú ľahostajnosť a pohodlnosť," povedal. Podľa premiéra by sme nemali zabúdať, že slobodu je ľahšie stratiť ako získať.

"Aby sme aj naďalej mohli fungovať v demokratickom systéme, musíme si vyberať zodpovedných zástupcov, ktorí si skutočne, nielen formálne, ctia zásady právneho štátu," povedal. Premiér zdôrazňuje potrebu takého politického vedenia na Slovensku, ktoré bude budovať vzdelanú, modernú a spravodlivú spoločnosť. Ľudia by mali podľa Hegera odmietnuť politické sily zneužívajúce moc na vlastné obohacovanie sa.

Byť slobodným neznamená podľa premiéra sebecky presadzovať len vlastný záujem. "Sloboda nás učí byť tolerantnými a otvorenými voči tým, ktorí majú iný názor ako ja. Demokracia nám navyše dáva právo slobodne sa rozhodovať, ale aj prijímať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia," poznamenal premiér. Doplnil, že naša demokracia je ešte mladá a stále sa máme čo učiť.

(tasr, min)

Minúta  |  

Lipavský si v Londýne prevzal cenu Magnitsky Award za ľudské práva

"Je pre mňa veľkou cťou zaradiť sa po boku významných laureátov Magnitsky Award, ktorými sú napríklad Alexej Navaľnyj alebo John McCain," povedal Lipavský.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský si v stredu v Londýne prevzal ocenenie Magnitsky Award za prínos v ochrane ľudských práv. Cenu získal za svoje vedenie pri schvaľovaní českého Magnitského zákona o ľudských právach, ktorý Českej republike umožňuje zaviesť zákaz udeľovania víz a zmrazenie aktív.

"Nejde o ocenenie pre mňa samotného, vnímam ho ako ocenenie všetkých, ktorí sa podieľali na tvorbe nového sankčného zákona," komentoval cenu šéf českej diplomacie.

Lipavský cenu dostal počas svojej návštevy Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorú absolvoval od 15. do 16. novembra.

V Londýne rokoval so svojím rezortným partnerom Jamesom Cleverlym, štátnym ministrom pre obchodnú politiku Gregom Handsom a poslancami britského parlamentu. Témou stretnutí bolo ďalšie prehĺbenie medzirezortnej spolupráce napĺňaním takzvaného Statement of Intent, Memoranda o spolupráci ministerstiev zahraničia.

"Okrem iných tém sme hovorili o rekonštrukcii Ukrajiny a obchodnej spolupráci medzi našimi krajinami," komentoval Lipavský stretnutie s Gregom Handsom.

Podľa rezortu zahraničných vecí je Veľká Británia pre Česko jedným z najbližších aliančných spojencov. "Celkom zásadnou spoločnou témou je rozhodná podpora Ukrajiny, od presadzovania sankcií až po vojenskú a humanitárnu pomoc a výcvik ukrajinských ozbrojených síl," uviedol Lipavský.

Britského ministra Lipavský zároveň podľa svojich slov vyzval k aktívnejšej úlohe a väčšej spolupráci v rámci ustanovenia medzinárodného tribunálu.

Išlo o prvú návštevu ministra Jana Lipavského vo Veľkej Británii od jeho nástupu do funkcie.

(tasr)

Minúta  |  

To nie sú dôkazy, vyhlásil Biden o Zelenského tvrdeniach ohľadom rakety v Poľsku

Americký prezident Joe Biden spochybnil vo štvrtok tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že raketa, ktorá v utorok dopadla v Poľsku a zabila dvoch ľudí, nebola ukrajinského pôvodu. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters a stanice Sky News.

"To nie sú dôkazy," povedal Biden novinárom v Bielom dome po návrate z cesty do Ázie, keď sa ho spýtali na Zelenského vyjadrenia. Ukrajinský prezident v stredu povedal, že nepochybuje, že raketa "nebola ukrajinská".

Vyzval tiež, aby ukrajinským predstaviteľom umožnili prístup na miesto výbuchu. Biden predtým uviedol, že vzhľadom na trajektóriu rakety nie je pravdepodobné, že priletela z Ruska.

Výbuch v poľskej dedine Przewodów, asi šesť kilometrov od ukrajinskej hranice, vyvolal medzinárodný rozruch vzhľadom na obavy, že by mohlo ísť o ruský útok na územie NATO. Moskva zodpovednosť poprela s tým, že ruské sily túto raketu nevystrelili.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a ďalší predstavitelia vrátane poľských uviedli, že do Poľska zrejme dopadla strela ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá reagovala na ruské raketové útoky.

(tasr, min)

Minúta  |  

Matovič: Lekári dostali dodatočnú ponuku na zvýšenie platov

Priemerný plat lekára v nemocnici s príplatkami by tak mohol byť v budúcom roku 4240 eur v hrubom, dnes je to 3493 eur. Išlo by o zvýšenie o 747 eur. Hovoril o tom minister financií Igor Matovič (OĽANO) po stredajšom (16.11.) niekoľkohodinovom rokovaní na Úrade vlády SR.

Toto navýšenie podľa Matoviča obsahuje valorizáciu, už prijatú zmenu zákona a najnovšiu ponuku. Matovič doplnil, že základný plat atestovaného lekára v nemocnici bez príplatkov (20-ročná prax) by vzrástol o 35 percent. Namiesto súčasných 2606 eur by tak bol 3512 eur.

Matovič poukazuje, že zvýšenie platov by malo stáť približne 300 miliónov eur. "Išli sme za hranu možného," podotkol Matovič, ktorý verí, že lekári ponuku zvážia. Premiér Eduard Heger (OĽANO) prosí lekárov, aby ponuku prijali a aby stiahli výpovede. "Aby sme v pondelok mohli nájsť dohodu," uviedol šéf vládneho kabinetu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) informoval, že krízový štáb ministerstva zdravotníctva pripravoval v stredu plán pre prípad, že by sa vláda s lekárskymi odbormi nedohodla. Rokovanie bude pokračovať v pondelok 21. novembra. Plánovaný je aj Ústredný krízový štáb, ktorý by mal zasadnúť v pondelok napoludnie.

Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský ešte pred Matovičovým vystúpením ocenil, že vláda začala konštruktívne pristupovať k vzniknutému problému. "V pondelok sa budeme rozprávať o dohode," doplnil. Potvrdil, že pred úradom vlády bude 17. novembra protest.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli pre zlepšenie situácie v sektore.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.