Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Smer má ambíciu vyhrať parlamentné voľby, bude tvrdou opozíciou, vyhlásil Fico

Smer-SD má realistickú ambíciu vyhrať najbližšie parlamentné voľby, či už predčasné alebo v riadnom termíne v roku 2024. Povedal to predseda strany Robert Fico na štvrtkovom sneme strany.

Deklaroval, že Smer-SD bude naďalej tvrdou konštruktívnou opozíciou a v rámci predvolebnej práce sa bude rovnocenne venovať agendám slobody, demokracie, právneho a sociálneho štátu.

Podčiarkol aj blížiace sa referendum o zmene Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Vyhlásil, že predčasné voľby sú nevyhnutnosť na záchranu Slovenska.

"Ústava predpisuje, že máme budovať a chrániť suverénnu, slobodnú a demokratickú Slovenskú republiku, že náš štát musí byť právny a sociálny. Tieto atribúty SR nie sú výplodom ľavice či sociálnej demokracie, ktorú dôsledne reprezentujeme. Sú to ústavné príkazy, ktoré musí rešpektovať každá politická garnitúra, ktorá je pri moci," povedal Fico.

Skonštatoval, že ak chce Smer-SD uspieť vo voľbách, bude si to od strany vyžadovať riadne nasadenie v roku 2023. Z povolebnej spolupráce nateraz nikoho nevylúčil. Zdôraznil, že ak ktorákoľvek strana prejde voľbami do parlamentu a získa mandát od voličov, má právo sa uchádzať o spoluprácu.

Zdôraznil, že Smer-SD rešpektuje ľud ako suveréna štátnej moci a aj preto zorganizoval petičné akcie za referendum. Opätovne kritizoval prezidentku za to, že sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, ale aj za termín vyhlásenia referenda o zmene ústavy. Tvrdí, že hlava štátu zmarila kampaň. Referendum označil za test demokracie, v ktorom prezidentka a vláda prepadli.

Fico tiež kritizoval vládnu koalíciu na čele s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (OĽANO) za prenasledovanie opozície i za rozvrat verejných financií. Pripomenul, že vláde ponúkol dohodu na podpore rozpočtu na ďalší rok výmenou za ukončenie jej volebného obdobia. Ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO) a vláde vyčítal i nezvládnutie migrácie. Vyhlásil, že Smer-SD zotrváva na odmietavom postoji k povinným kvótam. Spomenul aj obrannú dohodu s USA, ktorú považuje za nevýhodnú pre Slovensko, a avizoval, že ak bude vo vláde, iniciuje otvorenie rokovania o dohode.

Líder Smeru-SD tiež uviedol, že si plne uvedomuje význam členstva v EÚ pre Slovensko, hoci je únia podľa neho aktuálne v zlých rukách. Deklaroval, že strana nebude podporovať zrušenie práva členských krajín vetovať spoločné rozhodnutia Únie. Čo sa týka vojny na Ukrajine, podčiarkol potrebu dosiahnuť mier. Hovorí aj o potrebe vyrovnanej zahraničnej spolupráce, a to aj s Ruskom. Dodal, že Smer-SD nebude podporovať prípadný vstup Ukrajiny do NATO.

(tasr, min, red)

Minúta  |  

Čaputová: Ak o slobodu prídeme, môžeme ju získať späť len za cenu obetí

Čaputová vyzdvihla potrebu vysvetľovať a snažiť sa, aby mladí ľudia rozumeli a vnímali rozdiel medzi demokraciou a totalitou, medzi slobodou a neslobodou.

Ak o slobodu prídeme, môžeme ju získať späť len za cenu obetí. Je dôležité udržiavať našu historickú pamäť v bdelosti, aby nás opäť nerozdelila železná opona. Upozornila na to prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom. Práve 17. november 1989 označila hlava štátu za jeden z najvýznamnejších historických dátumov Slovenska.

"Tu, pri sútoku Moravy a Dunaja, vstúpil do našich dejín tieň železnej opony. Ostnatý drôt rozdelil svet na dve časti," povedala prezidentka. Aj na tomto mieste podľa jej slov položili život mnohí Česi a Slováci i občania iných krajín pri ceste za slobodou. Pripomenula, že hoci komunizmus sľuboval občanom raj slobody a mnohí naň tak aj dnes spomínajú, musel si režim prísne strážiť hranice, aby z tohto "raja" ľudia neutekali.

Hlava štátu vyzdvihla odkaz Nežnej revolúcie. Zdôraznila, že bez odvahy občanov by nebol november ´89 a nenastalo by prebudenie občianskej spoločnosti.

"Hodnoty, ktoré sme si vtedy vydobyli, nie sú získané navždy," upozornila a dodala, že ich aj v súčasnosti treba ochraňovať pred populizmom či extrémom, aby nedochádzalo k oslabovaniu dôvery v demokraciu.

(tasr, red)

Minúta  |  

K výpadkom elektriny na Ukrajine sa pridal prvý sneh, očakávajú sa silné mrazy

Prvý sneh tohtoročnej jesene napadal vo štvrtok na Ukrajine, ktorá v dôsledku útokov Ruska na tamojšiu energetickú infraštruktúru trpí v mnohých územných častiach výpadkami elektriny. Píše o tom agentúra AFP s odvolaním sa na svojich spravodajcov v Kyjeve.

Snežnú nádielku zažilo aj samotné hlavné mesto Ukrajiny, ktoré je v súčasnosti takisto svedkom častých neohlásených a neplánovaných výpadkov elektriny.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba už predtým v priebehu tohto týždňa upozornil, že situácia z hľadiska poveternostných podmienok sa v tomto ukrajinskom regióne môže čoskoro stať náročnou a teploty ovzdušia môžu klesnúť až na mínus desať stupňov Celzia.

Na možné výpadky elektrického prúdu na celom území Ukrajiny, spôsobené očakávaným prudkým ochladením, upozornila vo štvrtok aj spoločnosť Ukrenerho, ukrajinský prevádzkovateľ rozvodnej siete.

Ukrenerho vo svojom tlačovom vyhlásení vysvetľuje, že výpadky elektriny sú – po celkovo šiestom raketovom útoku ruských ozbrojených síl na energetickú štruktúru štátu – nevyhnutným krokom na udržanie stability energetického systému.

(tasr, min)

Minúta  |  

Muža podozrivého z prenasledovania známych osobností vzali do väzby

Obvineného muža podozrivého z prenasledovania známych osobností vzali do väzby. Rozhodol o tom Okresný súd Bratislava I, a to z dôvodov takzvanej preventívnej väzby, teda dôvodnej obavy, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. TASR o tom vo štvrtok informoval hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

"Podľa sudcu pre prípravné konanie je dôvodnosť trestného stíhania v zmysle vzneseného obvinenia len v dvoch čiastkových skutkoch, keďže spĺňajú dôležitú podmienku opakovaného a dlhodobého konania obvineného," uviedol Adamčiak. Žiadosť obvineného o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka súdu zamietol.

Obvinený podal sťažnosť, prokurátorka si ponechala lehotu na prípadné podanie sťažnosti proti tomu, že súd nevzhliadol dôvody takzvanej útekovej väzby. O sťažnosti bude po doručení rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Polícia muža podozrivého z prenasledovania známych osobností v Bratislave vypátrala a zadržala v nedeľu (13. 11.).

(tasr, min)

Minúta  |  

Sloboda a demokracia sú stále krehké, nezabúdajme na to, uviedla strana SaS

Odkaz 17. novembra 1989, a teda Dňa boja za slobodu a demokraciu, je stále živý, a to najmä v kontexte aktuálneho diania na Slovensku, ako aj vo svete. Podľa strany SaS sú sloboda a demokracia stále krehké a nemali by sme na to zabúdať.

V boji za slobodu a demokraciu zohrali významnú úlohu študenti, ktorí 16. novembra 1989 pochodovali v Bratislave s cieľom pomenovať najvypuklejšie problémy. "Chýbala im najmä pravda vo výučbe filozofie, histórie, možnosť hovoriť pravdu, ale aj školská reforma. Aj napriek tomu, že vedeli, že im za ich konanie hrozí postih, boj za slobodu a demokraciu bol pre nich najvyššou hodnotou," vysvetlil podpredseda SaS Branislav Gröhling.

O deň neskôr sa k študentom z Bratislavy pridali aj pražskí vysokoškoláci, pripomenuli si Medzinárodný deň študentstva. "Vďačíme im za to, že žijeme v slobodnom a demokratickom svete, pretože ich odvaha naštartovala pád totality a priviedla nás na svetlú cestu demokracie," uviedol Gröhling. Tá je však podľa jeho slov extrémne krehká, preto si ju musíme strážiť a neustále myslieť na to, že cesta k nej nebola jednoduchá.

"Časy, ktoré sme žili pred novembrom 1989, boli časmi strachu, neslobody, obmedzovania. Nemohli sme cestovať, nemohli sme slobodne prejavovať vlastný názor, politické postoje, za všetko hrozili sankcie. Žili sme ako v klietke pod neustálym dohľadom. Preto musí byť 17. november pre nás mementom, aby sme nič podobné už viac nedovolili," povedala predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Upozorňuje na nedemokratických politikov, ktorí sa snažia ohýbať pravdu a históriu. Zároveň zdôrazňuje, že sloboda je najvyššou hodnotou, ktorú ako spoločnosť a ľudstvo máme.

(tasr, min)

Minúta  |  

OSN oznámila predĺženie dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny

Dohoda umožňujúca bezpečný vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more napriek ruskej invázii bola predĺžená, oznámila vo štvrtok Organizácia Spojených národov. Platnosť dohody mala pôvodne vypršať najbližší víkend.

Ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov uviedol, že bolo vyrokované predĺženie dohody o 120 dní. Označil to za "ďalší dôležitý krok v celosvetovom boji proti potravinovej kríze", informovala stanica Sky News.

O tom, že dohoda zostane v platnosti ďalšie štyri mesiace "za súčasných podmienok", hovoril aj vysokopostavený turecký predstaviteľ vo vyjadrení pre agentúru AFP.

Generálny tajomník OSN António Guterres privítal súhlas všetkých strán s predĺžením dohody, ktorú s Ukrajinou a Ruskom podpísali OSN a Turecko pôvodne v júli na obdobie štyroch mesiacov.

"Vítam dohodu všetkých strán o pokračovaní čiernomorskej obilninovej iniciatívy s cieľom uľahčiť bezpečnú plavbu pri vývoze obilnín, potravín a hnojív z Ukrajiny," uviedol Guterres vo vyhlásení.

OSN je podľa neho "plne odhodlaná odstrániť zostávajúce prekážky vývozu potravín a hnojív z Ruskej federácie", čo je súčasť dohody, ktorú Moskva považuje za rozhodujúcu.

Rusko v októbri pozastavilo svoju účasť na plnení dohody, po niekoľkých dňoch sa k nej však vrátilo. Zmiernilo to obavy z ďalšieho narušenia vývozu trasami v Čiernom mori, ktoré neboli bezpečné po februárovom začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.