Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecký prezident Erdogan je presvedčený, že USA a Rusko nepoužijú jadrové zbrane

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok povedal, že Spojené štáty ani Rusko nemajú v úmysle použiť jadrové zbrane. Podľa jeho slov ho o tom informovali po americko-ruských rozhovoroch, ktoré sa tento týždeň konali v Ankare. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

"Podľa informácií, ktoré som dostal od môjho šéfa spravodajských služieb, jedna ani druhá strana v súčasnosti nepoužije jadrové zbrane," uviedol Erdogan pred novinármi v Indonézii, kde sa zúčastnil na summite skupiny G20.

Vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou dosiahli najhoršiu úroveň za celé desaťročia po tom, ako Rusko vo februári napadlo Ukrajinu. Obavy z eskalácie podnecujú aj hrozby použitia jadrových zbraní v tejto vojne zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina.

Riaditeľ ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin a riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns sa v pondelok neohlásene stretli v Ankare, aby rokovali o nukleárnych hrozbách Moskvy a Američanoch zadržiavaných v Rusku, uviedol neskôr Biely dom.

Erdogan vo štvrtok povedal, že predstavitelia USA a Ruska by sa mali stretávať častejšie v pravidelnom dialógu. Použitie jadrových zbraní "by mohlo viesť k novej svetovej vojne, nedovoľme, aby sa to stalo", doplnil.

(tasr, min)

Minúta  |  

Smer má ambíciu vyhrať parlamentné voľby, bude tvrdou opozíciou, vyhlásil Fico

Smer-SD má realistickú ambíciu vyhrať najbližšie parlamentné voľby, či už predčasné alebo v riadnom termíne v roku 2024. Povedal to predseda strany Robert Fico na štvrtkovom sneme strany.

Deklaroval, že Smer-SD bude naďalej tvrdou konštruktívnou opozíciou a v rámci predvolebnej práce sa bude rovnocenne venovať agendám slobody, demokracie, právneho a sociálneho štátu.

Podčiarkol aj blížiace sa referendum o zmene Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Vyhlásil, že predčasné voľby sú nevyhnutnosť na záchranu Slovenska.

"Ústava predpisuje, že máme budovať a chrániť suverénnu, slobodnú a demokratickú Slovenskú republiku, že náš štát musí byť právny a sociálny. Tieto atribúty SR nie sú výplodom ľavice či sociálnej demokracie, ktorú dôsledne reprezentujeme. Sú to ústavné príkazy, ktoré musí rešpektovať každá politická garnitúra, ktorá je pri moci," povedal Fico.

Skonštatoval, že ak chce Smer-SD uspieť vo voľbách, bude si to od strany vyžadovať riadne nasadenie v roku 2023. Z povolebnej spolupráce nateraz nikoho nevylúčil. Zdôraznil, že ak ktorákoľvek strana prejde voľbami do parlamentu a získa mandát od voličov, má právo sa uchádzať o spoluprácu.

Zdôraznil, že Smer-SD rešpektuje ľud ako suveréna štátnej moci a aj preto zorganizoval petičné akcie za referendum. Opätovne kritizoval prezidentku za to, že sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, ale aj za termín vyhlásenia referenda o zmene ústavy. Tvrdí, že hlava štátu zmarila kampaň. Referendum označil za test demokracie, v ktorom prezidentka a vláda prepadli.

Fico tiež kritizoval vládnu koalíciu na čele s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (OĽANO) za prenasledovanie opozície i za rozvrat verejných financií. Pripomenul, že vláde ponúkol dohodu na podpore rozpočtu na ďalší rok výmenou za ukončenie jej volebného obdobia. Ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO) a vláde vyčítal i nezvládnutie migrácie. Vyhlásil, že Smer-SD zotrváva na odmietavom postoji k povinným kvótam. Spomenul aj obrannú dohodu s USA, ktorú považuje za nevýhodnú pre Slovensko, a avizoval, že ak bude vo vláde, iniciuje otvorenie rokovania o dohode.

Líder Smeru-SD tiež uviedol, že si plne uvedomuje význam členstva v EÚ pre Slovensko, hoci je únia podľa neho aktuálne v zlých rukách. Deklaroval, že strana nebude podporovať zrušenie práva členských krajín vetovať spoločné rozhodnutia Únie. Čo sa týka vojny na Ukrajine, podčiarkol potrebu dosiahnuť mier. Hovorí aj o potrebe vyrovnanej zahraničnej spolupráce, a to aj s Ruskom. Dodal, že Smer-SD nebude podporovať prípadný vstup Ukrajiny do NATO.

(tasr, min, red)

Minúta  |  

Čaputová: Ak o slobodu prídeme, môžeme ju získať späť len za cenu obetí

Čaputová vyzdvihla potrebu vysvetľovať a snažiť sa, aby mladí ľudia rozumeli a vnímali rozdiel medzi demokraciou a totalitou, medzi slobodou a neslobodou.

Ak o slobodu prídeme, môžeme ju získať späť len za cenu obetí. Je dôležité udržiavať našu historickú pamäť v bdelosti, aby nás opäť nerozdelila železná opona. Upozornila na to prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom. Práve 17. november 1989 označila hlava štátu za jeden z najvýznamnejších historických dátumov Slovenska.

"Tu, pri sútoku Moravy a Dunaja, vstúpil do našich dejín tieň železnej opony. Ostnatý drôt rozdelil svet na dve časti," povedala prezidentka. Aj na tomto mieste podľa jej slov položili život mnohí Česi a Slováci i občania iných krajín pri ceste za slobodou. Pripomenula, že hoci komunizmus sľuboval občanom raj slobody a mnohí naň tak aj dnes spomínajú, musel si režim prísne strážiť hranice, aby z tohto "raja" ľudia neutekali.

Hlava štátu vyzdvihla odkaz Nežnej revolúcie. Zdôraznila, že bez odvahy občanov by nebol november ´89 a nenastalo by prebudenie občianskej spoločnosti.

"Hodnoty, ktoré sme si vtedy vydobyli, nie sú získané navždy," upozornila a dodala, že ich aj v súčasnosti treba ochraňovať pred populizmom či extrémom, aby nedochádzalo k oslabovaniu dôvery v demokraciu.

(tasr, red)

Minúta  |  

K výpadkom elektriny na Ukrajine sa pridal prvý sneh, očakávajú sa silné mrazy

Prvý sneh tohtoročnej jesene napadal vo štvrtok na Ukrajine, ktorá v dôsledku útokov Ruska na tamojšiu energetickú infraštruktúru trpí v mnohých územných častiach výpadkami elektriny. Píše o tom agentúra AFP s odvolaním sa na svojich spravodajcov v Kyjeve.

Snežnú nádielku zažilo aj samotné hlavné mesto Ukrajiny, ktoré je v súčasnosti takisto svedkom častých neohlásených a neplánovaných výpadkov elektriny.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba už predtým v priebehu tohto týždňa upozornil, že situácia z hľadiska poveternostných podmienok sa v tomto ukrajinskom regióne môže čoskoro stať náročnou a teploty ovzdušia môžu klesnúť až na mínus desať stupňov Celzia.

Na možné výpadky elektrického prúdu na celom území Ukrajiny, spôsobené očakávaným prudkým ochladením, upozornila vo štvrtok aj spoločnosť Ukrenerho, ukrajinský prevádzkovateľ rozvodnej siete.

Ukrenerho vo svojom tlačovom vyhlásení vysvetľuje, že výpadky elektriny sú – po celkovo šiestom raketovom útoku ruských ozbrojených síl na energetickú štruktúru štátu – nevyhnutným krokom na udržanie stability energetického systému.

(tasr, min)

Minúta  |  

Muža podozrivého z prenasledovania známych osobností vzali do väzby

Obvineného muža podozrivého z prenasledovania známych osobností vzali do väzby. Rozhodol o tom Okresný súd Bratislava I, a to z dôvodov takzvanej preventívnej väzby, teda dôvodnej obavy, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. TASR o tom vo štvrtok informoval hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

"Podľa sudcu pre prípravné konanie je dôvodnosť trestného stíhania v zmysle vzneseného obvinenia len v dvoch čiastkových skutkoch, keďže spĺňajú dôležitú podmienku opakovaného a dlhodobého konania obvineného," uviedol Adamčiak. Žiadosť obvineného o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka súdu zamietol.

Obvinený podal sťažnosť, prokurátorka si ponechala lehotu na prípadné podanie sťažnosti proti tomu, že súd nevzhliadol dôvody takzvanej útekovej väzby. O sťažnosti bude po doručení rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Polícia muža podozrivého z prenasledovania známych osobností v Bratislave vypátrala a zadržala v nedeľu (13. 11.).

(tasr, min)

Minúta  |  

Sloboda a demokracia sú stále krehké, nezabúdajme na to, uviedla strana SaS

Odkaz 17. novembra 1989, a teda Dňa boja za slobodu a demokraciu, je stále živý, a to najmä v kontexte aktuálneho diania na Slovensku, ako aj vo svete. Podľa strany SaS sú sloboda a demokracia stále krehké a nemali by sme na to zabúdať.

V boji za slobodu a demokraciu zohrali významnú úlohu študenti, ktorí 16. novembra 1989 pochodovali v Bratislave s cieľom pomenovať najvypuklejšie problémy. "Chýbala im najmä pravda vo výučbe filozofie, histórie, možnosť hovoriť pravdu, ale aj školská reforma. Aj napriek tomu, že vedeli, že im za ich konanie hrozí postih, boj za slobodu a demokraciu bol pre nich najvyššou hodnotou," vysvetlil podpredseda SaS Branislav Gröhling.

O deň neskôr sa k študentom z Bratislavy pridali aj pražskí vysokoškoláci, pripomenuli si Medzinárodný deň študentstva. "Vďačíme im za to, že žijeme v slobodnom a demokratickom svete, pretože ich odvaha naštartovala pád totality a priviedla nás na svetlú cestu demokracie," uviedol Gröhling. Tá je však podľa jeho slov extrémne krehká, preto si ju musíme strážiť a neustále myslieť na to, že cesta k nej nebola jednoduchá.

"Časy, ktoré sme žili pred novembrom 1989, boli časmi strachu, neslobody, obmedzovania. Nemohli sme cestovať, nemohli sme slobodne prejavovať vlastný názor, politické postoje, za všetko hrozili sankcie. Žili sme ako v klietke pod neustálym dohľadom. Preto musí byť 17. november pre nás mementom, aby sme nič podobné už viac nedovolili," povedala predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Upozorňuje na nedemokratických politikov, ktorí sa snažia ohýbať pravdu a históriu. Zároveň zdôrazňuje, že sloboda je najvyššou hodnotou, ktorú ako spoločnosť a ľudstvo máme.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.