Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko zrejme umožní Ukrajine prístup k vyšetrovaniu dopadu rakety

Prístup podľa neho môžu Ukrajincom poskytnúť čoskoro, ak s tým budú súhlasiť obe strany. "Pokiaľ viem, z americkej strany nie sú žiadne námietky," povedal Kumoch.

Varšava je ochotná umožniť ukrajinským expertom prístup k miestu utorkového dopadu rakety, ktorá neďaleko hranice s Ukrajinou zabila dvoch ľudí. Uviedol to vo štvrtok poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu.

Na mieste aktuálne pracuje skupina poľských a amerických vyšetrovateľov, povedal Dudov poradca pre zahraničnú politiku Jakub Kumoch pre stanicu TVN24.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu na zapojenie odborníkov z jeho krajiny do vyšetrovania prípadu. Povedal tiež, že nepochybuje, že raketa "nebola ukrajinská".

Západní predstavitelia uviedli, že na poľskú dedinu Przewodów pravdepodobne spadla strela ukrajinského systému protiraketovej obrany reagujúcej na ruské raketové útoky.

"Nikto neobviňuje Ukrajinu z toho, že úmyselne bombardovala poľské územie," povedal Kumoch. Dôkazy podľa neho naznačujú, že išlo o nehodu spôsobenú protiraketovou strelou, ktorá nezasiahla ruskú raketu a následne sa sama nezničila.

"Je to čisto technické zisťovanie," dodal poradca s vysvetlením, že k predpokladu o rakete vystrelenej z Ukrajiny viedli expertov úlomky strely, hĺbka odtlačku pri dopade a množstvo použitého paliva.

(tasr, red)

Minúta  |  

Inflácia presiahla v eurozóne za október rekordných desať percent

Rast spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahol v októbri nový rekord, tempo rastu však bolo miernejšie, než uvádzal rýchly odhad. TASR o tom informuje na základe konečných údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat a správy portálu RTTNews.

Ako informoval Eurostat, medziročná miera inflácie dosiahla v eurozóne v októbri 10,6 %. Predbežné údaje Eurostatu zverejnené koncom októbra poukazovali na zrýchlenie inflácie až na 10,7 %. V septembri sa spotrebiteľské ceny v krajinách menovej únie zvýšili medziročne o 9,9 %.

Napriek revízii výsledkov smerom nadol bola miera inflácie v eurozóne v októbri stále na najvyššej úrovni v histórii. Pre porovnanie, v októbri 2021 dosiahla 4,1 %.

V širšej Európskej únii vzrástli spotrebiteľské ceny medziročne v októbri o 11,5 %, zatiaľ čo v septembri inflácia dosiahla 10,9 %. Pre porovnanie, v októbri minulého roka predstavovala inflácia v EÚ 4,4 %.

Pod rekordnú infláciu v eurozóne sa v minulom mesiaci podpísali najmä ceny energií, ktoré sa zvýšili o 41,5 %. Nasledovali ceny potravín, alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, kde rast dosiahol 13,1 %.

Na medzimesačnej báze sa spotrebiteľské ceny v eurozóne zvýšili v októbri o 1,5 %. Eurostat tak potvrdil predbežný odhad z 31. októbra. V EÚ dosiahla medzimesačná inflácia 1,4 %.

Najnižšiu medziročnú mieru inflácie zaznamenali v októbri z krajín Európskej únie Francúzsko (7,1 %), Španielsko (7,3 %) a Malta (7,4 %). Naopak, najprudšie rástli spotrebiteľské ceny v októbri v Estónsku (22,5 %), v Litve (22,1 %) a Maďarsku (21,9 %). Na Slovensku inflácia dosiahla 14,5 %.

V porovnaní s vývojom v predchádzajúcom mesiaci sa medziročná miera inflácie zrýchlila v 13 členských krajinách vrátane Slovenska, kde v septembri dosiahla 13,6 %. V 11 štátoch sa spomalila a v troch zotrvala na rovnakej úrovni.

(tasr, min)

Minúta  |  

Som šťastný, že sme sa zbavili komunistickej totality, uviedol český premiér Fiala

Som šťastný, že sme sa zbavili komunistickej totality a že sme mohli začať žiť v slobode a demokracii – že ľudia mohli začať robiť to, čo naozaj chceli, povedal vo štvrtok český premiér Petr Fiala. Vyjadril sa tak po tom, čo položil kvety a zapálil sviečku pri pamätníku Nežnej revolúcie na Národnej ulici v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.

"Sedemnásty november je pre mňa najkrajší štátny sviatok práve preto, že sa s tým spája mnoho osobných spomienok a súvislostí. Pre mňa 17. november 1989 znamená naplnenie mojich snov," povedal Fiala a dodal, že za výdobytky Nežnej revolúcie neprestane byť vďačný.

Predseda českej vlády doplnil aj osobnú spomienku na revolučný deň. "Zoznámil som sa so svojou manželkou, s ktorou sme doteraz," povedal. Pripomenul aj rok 1939, keď sa v tento deň zatvorili české vysoké školy, a tiež odvážny odpor vysokoškolákov proti nacistickej totalite.

"Sedemnásty november nám jednoducho pripomína obe totality, ktorými bola vystavená naša krajina, a tiež nám to pripomína krehkosť a nesamozrejmosť slobody a demokracie," povedal Fiala a ako príklad uviedol aktuálnu agresiu Ruska na Ukrajine.

"Musíme sa o našu nezávislosť, o našu slobodu, o demokraciu starať – a to je podľa mňa hlavné posolstvo 17. novembra," doplnil český premiér.

Spolu s predsedom vlády si prišli pripomenúť Nežnú revolúciu predsedovia oboch komôr českého parlamentu. Predseda Senátu Miloš Vystrčil vyhlásil, že jedným z predpokladov na to, aby sa história neopakovala, je, aby občania poznali svoju minulosť.

"Budeme vedieť pravdu o našej minulosti a nebudeme počúvať tie klamstvá a dezinformácie, ktoré dnes počujeme vo svete, pretože to je to najväčšie nebezpečenstvo: že si skreslíme minulosť," povedal Vystrčil.

Predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová považuje za jeden z najväčších odkazov tohto sviatku to, že každý je zodpovedný za svoje konanie, môže rozhodovať o tom, kde chce študovať, pracovať a žiť. "Nerozhoduje to za nás stranícka knižka – či už naša alebo našich rodičov – a naša poslušnosť voči nejakému režimu," dodala predsedníčka.

Česko a Slovensko si vo štvrtok pripomínajú Deň boja za slobodu a demokraciu a tiež Medzinárodný deň študentstva. V hlavnom meste Českej republiky sa na viacerých miestach konajú tradičné oslavy. Ľudia a verejní činitelia zapaľujú sviečky na Národnej ulici.

Na Václavskom námestí sa podvečer uskutoční Koncert pre budúcnosť. Z Paláca Metro zaznie "hymna revolúcie" - Modlitba pre Martu. Slávnostný deň uzatvorí odovzdávanie ocenení Pamäti národa v Národnom divadle.

(tasr, min)

Minúta  |  

Maďarsko aj Izrael podporujú mier, vyhlásila maďarská prezidentka po stretnutí s hlavou Izraela

Maďarsko aj Izrael podporujú mier, vyhlásila vo štvrtok v Jeruzaleme po stretnutí s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom najvyššia maďarská predstaviteľka Katalin Nováková. Píše o tom agentúra MTI.

"Vzťahy Maďarska s Izraelom sú veľmi pevné a vlády oboch krajín ich neustále zachovávajú a naďalej posilňujú v oblasti hospodárskej i politickej," nechala sa počuť maďarská prezidentka.

Maďarsko podľa jej slov pevne verí v mierové hodnoty a židovský štát je mieru takisto oddaný, zdôraznila maďarská politička. Katalin Nováková končí vo štvrtok dvojdňovú pracovnú návštevu Izraela, na ktorú ju pozval práve Herzog. Jej cesta bola zameraná na prehĺbenie diplomatických vzťahov medzi oboma štátmi, približuje MTI.

V stredu Nováková navštívila pamätník holokaustu Jad va-Šem, kde zapálila sviečku a v Pamätnej dvorane položila veniec obetiam šoa, čo je hebrejský výraz pre holokaust z čias druhej svetovej vojny. Izrael za priateľa a spojenca Maďarska označil aj vlani koncom jari v rámci svojej návštevy židovského štátu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Po rokovaní s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom šéf maďarskej diplomacie vtedy prisľúbil, že jeho krajina aj v budúcnosti bude vetovať všetky prípadné vyhlásenia a uznesenia, ktoré by boli zamerané voči Izraelu alebo by v nich zaznievali antisemitské podtóny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Turecký prezident Erdogan je presvedčený, že USA a Rusko nepoužijú jadrové zbrane

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok povedal, že Spojené štáty ani Rusko nemajú v úmysle použiť jadrové zbrane. Podľa jeho slov ho o tom informovali po americko-ruských rozhovoroch, ktoré sa tento týždeň konali v Ankare. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

"Podľa informácií, ktoré som dostal od môjho šéfa spravodajských služieb, jedna ani druhá strana v súčasnosti nepoužije jadrové zbrane," uviedol Erdogan pred novinármi v Indonézii, kde sa zúčastnil na summite skupiny G20.

Vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou dosiahli najhoršiu úroveň za celé desaťročia po tom, ako Rusko vo februári napadlo Ukrajinu. Obavy z eskalácie podnecujú aj hrozby použitia jadrových zbraní v tejto vojne zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina.

Riaditeľ ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin a riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns sa v pondelok neohlásene stretli v Ankare, aby rokovali o nukleárnych hrozbách Moskvy a Američanoch zadržiavaných v Rusku, uviedol neskôr Biely dom.

Erdogan vo štvrtok povedal, že predstavitelia USA a Ruska by sa mali stretávať častejšie v pravidelnom dialógu. Použitie jadrových zbraní "by mohlo viesť k novej svetovej vojne, nedovoľme, aby sa to stalo", doplnil.

(tasr, min)

Minúta  |  

Smer má ambíciu vyhrať parlamentné voľby, bude tvrdou opozíciou, vyhlásil Fico

Smer-SD má realistickú ambíciu vyhrať najbližšie parlamentné voľby, či už predčasné alebo v riadnom termíne v roku 2024. Povedal to predseda strany Robert Fico na štvrtkovom sneme strany.

Deklaroval, že Smer-SD bude naďalej tvrdou konštruktívnou opozíciou a v rámci predvolebnej práce sa bude rovnocenne venovať agendám slobody, demokracie, právneho a sociálneho štátu.

Podčiarkol aj blížiace sa referendum o zmene Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Vyhlásil, že predčasné voľby sú nevyhnutnosť na záchranu Slovenska.

"Ústava predpisuje, že máme budovať a chrániť suverénnu, slobodnú a demokratickú Slovenskú republiku, že náš štát musí byť právny a sociálny. Tieto atribúty SR nie sú výplodom ľavice či sociálnej demokracie, ktorú dôsledne reprezentujeme. Sú to ústavné príkazy, ktoré musí rešpektovať každá politická garnitúra, ktorá je pri moci," povedal Fico.

Skonštatoval, že ak chce Smer-SD uspieť vo voľbách, bude si to od strany vyžadovať riadne nasadenie v roku 2023. Z povolebnej spolupráce nateraz nikoho nevylúčil. Zdôraznil, že ak ktorákoľvek strana prejde voľbami do parlamentu a získa mandát od voličov, má právo sa uchádzať o spoluprácu.

Zdôraznil, že Smer-SD rešpektuje ľud ako suveréna štátnej moci a aj preto zorganizoval petičné akcie za referendum. Opätovne kritizoval prezidentku za to, že sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, ale aj za termín vyhlásenia referenda o zmene ústavy. Tvrdí, že hlava štátu zmarila kampaň. Referendum označil za test demokracie, v ktorom prezidentka a vláda prepadli.

Fico tiež kritizoval vládnu koalíciu na čele s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (OĽANO) za prenasledovanie opozície i za rozvrat verejných financií. Pripomenul, že vláde ponúkol dohodu na podpore rozpočtu na ďalší rok výmenou za ukončenie jej volebného obdobia. Ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO) a vláde vyčítal i nezvládnutie migrácie. Vyhlásil, že Smer-SD zotrváva na odmietavom postoji k povinným kvótam. Spomenul aj obrannú dohodu s USA, ktorú považuje za nevýhodnú pre Slovensko, a avizoval, že ak bude vo vláde, iniciuje otvorenie rokovania o dohode.

Líder Smeru-SD tiež uviedol, že si plne uvedomuje význam členstva v EÚ pre Slovensko, hoci je únia podľa neho aktuálne v zlých rukách. Deklaroval, že strana nebude podporovať zrušenie práva členských krajín vetovať spoločné rozhodnutia Únie. Čo sa týka vojny na Ukrajine, podčiarkol potrebu dosiahnuť mier. Hovorí aj o potrebe vyrovnanej zahraničnej spolupráce, a to aj s Ruskom. Dodal, že Smer-SD nebude podporovať prípadný vstup Ukrajiny do NATO.

(tasr, min, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.