Preskočiť na obsah
  |  

Lekári protestovali v Bratislave. Visolajský čaká na reakcie lekárov k Matovičovmu návrhu o platoch

Lekári a zástupcovia ďalších zdravotníckych profesií na štvrtkovom protestnom zhromaždení pred Úradom vlády SR v Bratislave apelovali na vládu, aby riešila stav slovenského zdravotníctva. Hovorili o nedostatku personálu, vyčerpaní zdravotníkov, zbytočných úmrtiach i potrebe dialógu. Protest zvolalo Lekárske odborové združenie (LOZ), ktoré po hromadných výpovediach trvá na splnení ôsmich požiadaviek na zlepšenie situácie v sektore.

Predseda lekárskych odborárov Peter Visolajský vysvetlil, že cieľom je nastaviť systém tak, aby lekári po ukončení štúdia a atestácii mali motiváciu zostať na Slovensku. K ponuke na zvýšenie platov, ktorú na stredajšom rokovaní predstavil minister financií Igor Matovič (OĽANO), zatiaľ nezaujal jednoznačné stanovisko – čaká na reakcie lekárov, ktorí podali výpovede.

"Ponuku, ktorú sme včera dostali, keď prerátame na jedného atestovaného skúseného lekára, tak sa to na jeho základnej mzde prejaví asi 280 eurami navyše v hrubom," tvrdí Visolajský. Nestotožňuje sa so sumami, s ktorými kalkuluje šéf financií. Poukázal na to, že zahŕňajú aj odmeny za nadčasy, ktoré sú často nezákonné a kamuflované.

Visolajský tiež upozornil, že s vládou sa zatiaľ nedohodli ani na ostatných požiadavkách, ako sú reforma vzdelávania, oddlženie nemocníc či podpora lekárskych fakúlt. Ako podotkol, zatiaľ išlo len o predbežné ústne odsúhlasenie, riešenia chcú vidieť na papieri s jasným záväzkom ich plnenia.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli na zlepšenie situácie v sektore. Naposledy rokovali odborári s vládou v stredu, k dohode nedošlo. Ďalšie stretnutie má byť v pondelok 21. novembra.

Minister financií v noci informoval o dodatočnej ponuke na zvýšenie platov lekárov. Priemerný plat lekára v nemocnici s príplatkami by tak mohol byť v budúcom roku 4 240 eur v hrubom, dnes je to 3 493 eur. Išlo by podľa neho o zvýšenie o 747 eur.

(tasr, red)

  |  

Zelenskyj nevie, čo sa stalo v Poľsku. Je si však istý, že to bola ruská raketa

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že si nie je úplne istý, čo viedlo k pádu rakety na poľskú dedinu Przewodów neďaleko ukrajinských hraníc. "Neviem, čo sa stalo. Nevieme to s istotou. Svet to nevie. Som si však istý, že to bola ruská raketa," povedal Zelenskyj.

Priznal, že ukrajinské ozbrojené sily v tom čase strieľali zo systémov protivzdušnej obrany. "Dnes sa však nedá hovoriť o ničom konkrétnom, že to bola protivzdušná obrana Ukrajiny," upozornil.

Varšava tvrdí, že dôkazy z miesta činu poukazujú na to, že výbuch spôsobila ukrajinská raketa protivzdušnej obrany. Kyjev tvrdí, že má dôkazy o "ruskej stope" vo výbuchu.

Ukrajina pravdepodobne získa požadovaný prístup k miestu v juhovýchodnom Poľsku, kde raketa zabila dvoch ľudí. Vo štvrtok to uviedol podľa agentúry Reuters hlavný poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku.

"Na mieste je poľsko-americký vyšetrovací tím," povedal pre súkromnú televíziu TVN 24 prezidentov poradca Jakub Kumoch.

Dedina Przewodów má približne 440 obyvateľov a leží asi 6 kilometrov od ukrajinských hraníc. Incident vyvolal obavy, že najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny by sa mohol preniesť aj do Poľska.

(tasr, red)

  |  

Martin Hošták, zamestnávatelia verzus štát

Republiková únia zamestnávateľov

 Ako sa bojuje za práva podnikateľov, súkromných firiem a zamestnávateľov? Prečo je Slovensko niekedy nazývané montážnou dielňou Európy a ako si stoja slovenské vysoké školy v zahraničnej konkurencii? Prečo sme sa vrátili k duálnemu vzdelávaniu a stále nie je dostatok odbornej pracovnej sily? Aj o tom nám v najnovšom podcaste na terajsok.sk porozpráva tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. 

https://vimeo.com/771684088
  |  

Fico pred autoprotestom: Demokracia, sloboda, právny a sociálny štát dostávajú na frak

Líder Smeru-SD Robert Fico zablahoželal Slovákom k štátnemu sviatku. Mrzí ho však, že aktuálne nemôžu na Slovensku oslavovať demokraciu a slobodu. Skonštatoval to pred začiatkom autoprotestu, ktorý v Bratislave strana organizuje a ktorý bude smerovať mestom k Prezidentskému palácu a Úradu vlády SR. Poukázal pritom na aktuálnu situáciu v krajine.

„Ak sa pozrieme na vývoj za posledné dva roky, demokracia, sloboda, právny štát, sociálny štát dostali neuveriteľne na frak. Neostáva nám nič iné, ako varovať vládu a prezidentku a ratovať Slovensko, ktoré sa dostalo do zlej situácie,“ povedal šéf Smeru-SD.

Autoprotestom chce strana podľa jeho slov pripomenúť vládnemu kabinetu a hlave štátu Zuzane Čaputovej, že tu sú a že krajina nie je v poriadku. Hovorí o rozvrate verejných financií či právneho štátu a marení referend.

Odkaz 17. novembra si počas dňa uctilo aj mimoparlamentné hnutie Republika. „Je našou úlohou poučiť sa z histórie – v dobrom aj zlom. Majme sa na pozore pred tými, ktorí chcú v mene ‚pokroku‘ spoločnosť násilím prevychovávať a oponentov vraždiť či zatvárať,“ skonštatoval predseda hnutia Milan Uhrík.

Podčiarkol, že každý útlak je zlý a každá smrť niekoho bolí. Uviedol tiež, že zo „slobody a mieru“ zostali len politické slogany a ľudia sa právom cítia byť Nežnou revolúciou akosi podvedení.

(tasr, min, red)

  |  

Srbsko očakáva zaradenie slivovice na Zoznam nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO

UNESCO by malo ešte tento mesiac rozhodnúť, či na Zoznam nehmotného svetového dedičstva ľudstva zaradí srbské "spoločenské praktiky a poznatky súvisiace s prípravou a užívaním" slivovice.

Srbská "šljivovica" je ovocný destilát, ktorý sa už stáročia vyrába tradičnou technológiou a táto tradícia sa dedí z generácie na generáciu. Podľa miestnych etnológov je preto súčasťou národnej identity a najmä na vidieku úspešne čelí zahraničnej konkurencii. Zaradenie "šljivovice" na Zoznam nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO by túto srbskú tradíciu ešte viac posilnilo.

Sociológ Ilija Malovič hovorí, že "šljivovica" ako typický srbský produkt sa vyrába z doma pestovaných sliviek a potom sprevádza všetky dôležité udalosti v živote miestnych komunít. Ľudia si vždy schovávali najlepšie fľašky na svadby, narodenie dieťaťa a pohreby, povedal.

„Bola úzko spätá s rodinou. Šljivovica je súčasťou života ľudí od začiatku do konca a vždy bola súčasťou identity tohto národa," povedal Malovič, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu miestnych ovocných liehovín známych ako rakija.

"Šljivovica" je tiež významným srbským vývozným artiklom a miestnou atrakciou pre turistov. V posledných rokoch vzniklo mnoho malých podnikov, ktoré ponúkajú domáce destiláty v moderne pôsobiacich fľaškách a etiketami s etnickým dizajnom. V niektorých regiónoch sa "šljivovica" pre zlepšenie kvality uchováva v dubových sudoch, ktoré jej dodávajú hnedastú farbu a mierne horkú chuť. A vekom sa jej vlastnosti zlepšujú.

Vlastnú "šljivovicu" vyrába aj Miroslav Miloševič zo stredosrbskej obce Rozanci, asi 40 kilometrov južne od Belehradu. Jeho rodina má veľký slivkový sad a pri výrobe kvasu a destilácii používa postupy, ktoré sa naučil od svojho otca a starého otca. Prístrešok na jeho dvore ukrýva domáci liehovar, kde pre príbuzných a priateľov vyrába vysokokvalitný alkohol. Treba ho však piť s rozumom.

"Naši predkovia hovorievali, že (šljivovica) je ako liek," usmial sa. "Dáš si jeden čokanjčič (štamprlík) a pomôže ti to."

(tasr, red)

  |  

Ruské použitie nášľapných mín na Ukrajine predstavuje hrozbu pre ľudí

Ruské používanie nášľapných mín na Ukrajine ohrozuje pokrok dosiahnutý v tejto oblasti za posledných 25 rokov. Vo štvrtok to vo výročnej správe uviedol celosvetový Monitor nášľapných mín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Monitor nášľapných mín sleduje dodržiavanie Zmluvy o zákaze nášľapných mín z roku 1997 v Ottawe. Podľa správy Moskva stále vyvíja nové protipechotné míny a tie, ktoré boli vyrobené v roku 2021, použila vo vojne na Ukrajine.

Za prvých deväť mesiacov roku 2022 na Ukrajine identifikovali 277 civilných obetí mín a výbušných pozostatkov vojny (ERW). To je takmer päťnásobný nárast oproti 58 obetiam v roku 2021. Rusko nie je signatárom zmluvy, kým Ukrajina áno.

"Najmenej sedem typov protipechotných mín použili ruské sily na Ukrajine od začiatku invázie 24. februára," uvádza sa v správe. Ruské sily tiež pred ústupom zo svojich pozícií umiestnili "na mnohých miestach nástražné systémy aktivované obeťami a improvizované výbušné zariadenia".

Zmluvu o zákaze nášľapných mín podpísalo 164 štátov, ktoré sa zaviazali ukončiť výrobu a vývoj protipechotných mín. Doteraz zničili vo svojich skladoch viac ako 55 miliónov protipechotných mín. V roku 2021 správa uviedla celosvetovo najmenej 5 544 obetí mín a ERW, 2 182 z nich zomrelo.

"Obete spôsobené nášľapnými mínami a ERW sú za posledných sedem rokov znepokojivo vysoké," uvádza sa v správe. "Tento trend je do značnej miery výsledkom zvýšeného konfliktu a kontaminácie improvizovanými mínami pozorovanými od roku 2015."

(tasr, min)