Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Za zostrelenie letu MH17 odsúdil holandský súd Girkina a ďalších dvoch mužov. Jedného oslobodil

Rusi Igor Girkin (alias Strelkov) a Sergej Dubinskij a Ukrajinec Leonid Charčenko sú podľa súdu vinní z vraždy a úmyselného spôsobenia havárie lietadla. Všetci traja dostali doživotie. Štvrtý obžalovaný – Rus Oleg Pulatov – bol oslobodený pre nedostatok dôkazov, uviedol sudca Hendrik Steenhuis. Prokurátori a odsúdení majú dva týždne na podanie odvolania.

Verdikt haagskeho súdu privítal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý však zároveň zdôraznil, že je potrebné vyvodiť zodpovednosť nielen voči samotným páchateľom, ale aj voči tým, ktorí útok na let MH17 nariadili.

"Vyvodenie zodpovednosti voči iniciátorom (útoku) má kľúčový význam, pretože vedomie beztrestnosti vedie k novým zločinom… Potrestanie všetkých zverstiev, ktorých sa dopustila a dopúšťa Ruská federácia, je neodvratné," napísal Zelenskyj na Twitteri.

Haagsky okresný súd zasadal v prísne stráženej súdnej sieni na letisku Schiphol. V súdnej sieni preplnenej príbuznými obetí predsedajúci sudca Hendrik Steenhuis na úvod pojednávania uviedol, že "súd zastáva názor, že MH17 zostrelila raketa Buk" odpálená z poľa na východnej Ukrajine.

Na lietadlo Boeing 777-200ER malajzijských aerolínií 17. júla 2014 proruskí separatisti odpálili protilietadlovú raketu a všetkých 298 ľudí na jeho palube zomrelo. V ďalšom dôležitom zistení sa súd domnieva, že Rusko v tom čase kontrolovalo terajšiu samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), separatistický región Ukrajiny.

Na súdny proces, ktorý sa začal v marci 2020, sa nedostavil nikto z obžalovaných. Je preto nepravdepodobné, že by si v dohľadnom čase odpykali trest. Prokuratúra žiadala pre nich doživotie.
Holandská prokuratúra uviedla, že raketový komplet Buk pochádzal z 53. protilietadlovej raketovej brigády v ruskom meste Kursk, kam sa po zostrelení lietadla vrátil.

Najvyššie postavený Igor Girkin, 51-ročný bývalý plukovník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), bol v čase zostrelenia ministrom obrany DĽR. Sergej Dubinskij, Oleg Pulatov a Ukrajinec Leonid Charčenko boli jeho podriadení. Podľa prokuratúry bol Charčenko veliteľom proruskej povstaleckej bojovej jednotky a prijímal rozkazy priamo od Dubinského.

Pulatova ako jediného na procese zastupovali obhajcovia. Argumentovali, že prokurátori prípad založili na zisteniach medzinárodného vyšetrovania zostrelenia, pričom ignorovali alternatívne verzie príčin havárie. Na videozázname prehrávanom na súde Pulatov trval na svojej nevine. "Pre mňa je dôležité, aby bola odhalená pravda. Je pre mňa dôležité, aby moja krajina nebola obviňovaná z tejto tragédie," povedal sudcom.

(tasr, red)

https://standard.sk/278941/rusko-tvrdi-ze-verdikt-v-pripade-letu-mh17-bol-politicky-motivovany/
Minúta  |  

Rusko o použití jadrových zbraní neuvažuje, Západ si podľa Kremľa zle vykladá vyhlásenia paláca

Rusko neuvažuje o tom, že by použilo jadrové zbrane, uviedol vo štvrtok Kremeľ. Prezident Vladimir Putin síce tvrdí, že ak by Rusko bolo napadnuté, bude brániť svoje územie všetkými dostupnými prostriedkami vrátane atómových zbraní, ruskí činitelia však tvrdia, že Západ si už viackrát zle vysvetlil vyhlásenia Kremeľského paláca, píše agentúra Reuters.

Na otázku, či by bolo možné, aby Rusko použilo svoje jadrové zbrane, a či sa o tejto téme už diskutovalo alebo nie, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odpovedal, že už len samotná formulácia takýchto otázok je neakceptovateľná.

"Ak ste si všimli, nikto z ruskej strany o tejto téme nediskutuje a ani o nej ešte nediskutoval," uviedol Peskov, ako ho citoval Reuters. Putinov hovorca zároveň obvinil európske krajiny, že vôbec o jadrovej otázke diskutujú, čím "absolútne neakceptovateľným, neprípustným a potenciálne nebezpečným spôsobom zvyšujú napätie".

Invázia Ruska na Ukrajinu vyvolala najväčšiu konfrontáciu medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy z roku 1962, keď obe superveľmoci z čias studenej vojny – USA a vtedajší Sovietsky zväz – mali historicky vôbec najbližšie k zámernému rozpútaniu jadrovej vojny.

Rusko a USA sú doposiaľ najväčšími jadrovými veľmocami – dovedna vlastnia 90 percent z celkového počtu jadrových hlavíc na svete, čo je podľa Reutersu dosť na niekoľkonásobné zničenie celej planéty Zem.

Putin 21. septembra upozornil Západ, že "neblufuje", keď hovorí, že je na obranu Ruska pripravený použiť aj jadrové zbrane. A 30. septembra uviedol, že Spojené štáty na to vytvorili zhodením dvoch atómových bômb na Japonsko v roku 1945 precedens, pripomína Reuters.

(tasr, min)

Minúta  |  

Lekári protestovali v Bratislave. Visolajský čaká na reakcie lekárov k Matovičovmu návrhu o platoch

Lekári a zástupcovia ďalších zdravotníckych profesií na štvrtkovom protestnom zhromaždení pred Úradom vlády SR v Bratislave apelovali na vládu, aby riešila stav slovenského zdravotníctva. Hovorili o nedostatku personálu, vyčerpaní zdravotníkov, zbytočných úmrtiach i potrebe dialógu. Protest zvolalo Lekárske odborové združenie (LOZ), ktoré po hromadných výpovediach trvá na splnení ôsmich požiadaviek na zlepšenie situácie v sektore.

Predseda lekárskych odborárov Peter Visolajský vysvetlil, že cieľom je nastaviť systém tak, aby lekári po ukončení štúdia a atestácii mali motiváciu zostať na Slovensku. K ponuke na zvýšenie platov, ktorú na stredajšom rokovaní predstavil minister financií Igor Matovič (OĽANO), zatiaľ nezaujal jednoznačné stanovisko – čaká na reakcie lekárov, ktorí podali výpovede.

"Ponuku, ktorú sme včera dostali, keď prerátame na jedného atestovaného skúseného lekára, tak sa to na jeho základnej mzde prejaví asi 280 eurami navyše v hrubom," tvrdí Visolajský. Nestotožňuje sa so sumami, s ktorými kalkuluje šéf financií. Poukázal na to, že zahŕňajú aj odmeny za nadčasy, ktoré sú často nezákonné a kamuflované.

Visolajský tiež upozornil, že s vládou sa zatiaľ nedohodli ani na ostatných požiadavkách, ako sú reforma vzdelávania, oddlženie nemocníc či podpora lekárskych fakúlt. Ako podotkol, zatiaľ išlo len o predbežné ústne odsúhlasenie, riešenia chcú vidieť na papieri s jasným záväzkom ich plnenia.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli na zlepšenie situácie v sektore. Naposledy rokovali odborári s vládou v stredu, k dohode nedošlo. Ďalšie stretnutie má byť v pondelok 21. novembra.

Minister financií v noci informoval o dodatočnej ponuke na zvýšenie platov lekárov. Priemerný plat lekára v nemocnici s príplatkami by tak mohol byť v budúcom roku 4 240 eur v hrubom, dnes je to 3 493 eur. Išlo by podľa neho o zvýšenie o 747 eur.

(tasr, red)

Minúta  |  

Zelenskyj nevie, čo sa stalo v Poľsku. Je si však istý, že to bola ruská raketa

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že si nie je úplne istý, čo viedlo k pádu rakety na poľskú dedinu Przewodów neďaleko ukrajinských hraníc. "Neviem, čo sa stalo. Nevieme to s istotou. Svet to nevie. Som si však istý, že to bola ruská raketa," povedal Zelenskyj.

Priznal, že ukrajinské ozbrojené sily v tom čase strieľali zo systémov protivzdušnej obrany. "Dnes sa však nedá hovoriť o ničom konkrétnom, že to bola protivzdušná obrana Ukrajiny," upozornil.

Varšava tvrdí, že dôkazy z miesta činu poukazujú na to, že výbuch spôsobila ukrajinská raketa protivzdušnej obrany. Kyjev tvrdí, že má dôkazy o "ruskej stope" vo výbuchu.

Ukrajina pravdepodobne získa požadovaný prístup k miestu v juhovýchodnom Poľsku, kde raketa zabila dvoch ľudí. Vo štvrtok to uviedol podľa agentúry Reuters hlavný poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku.

"Na mieste je poľsko-americký vyšetrovací tím," povedal pre súkromnú televíziu TVN 24 prezidentov poradca Jakub Kumoch.

Dedina Przewodów má približne 440 obyvateľov a leží asi 6 kilometrov od ukrajinských hraníc. Incident vyvolal obavy, že najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny by sa mohol preniesť aj do Poľska.

(tasr, red)

Minúta  |  

Martin Hošták, zamestnávatelia verzus štát

Republiková únia zamestnávateľov

 Ako sa bojuje za práva podnikateľov, súkromných firiem a zamestnávateľov? Prečo je Slovensko niekedy nazývané montážnou dielňou Európy a ako si stoja slovenské vysoké školy v zahraničnej konkurencii? Prečo sme sa vrátili k duálnemu vzdelávaniu a stále nie je dostatok odbornej pracovnej sily? Aj o tom nám v najnovšom podcaste na terajsok.sk porozpráva tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. 

https://vimeo.com/771684088
Minúta  |  

Fico pred autoprotestom: Demokracia, sloboda, právny a sociálny štát dostávajú na frak

Líder Smeru-SD Robert Fico zablahoželal Slovákom k štátnemu sviatku. Mrzí ho však, že aktuálne nemôžu na Slovensku oslavovať demokraciu a slobodu. Skonštatoval to pred začiatkom autoprotestu, ktorý v Bratislave strana organizuje a ktorý bude smerovať mestom k Prezidentskému palácu a Úradu vlády SR. Poukázal pritom na aktuálnu situáciu v krajine.

„Ak sa pozrieme na vývoj za posledné dva roky, demokracia, sloboda, právny štát, sociálny štát dostali neuveriteľne na frak. Neostáva nám nič iné, ako varovať vládu a prezidentku a ratovať Slovensko, ktoré sa dostalo do zlej situácie,“ povedal šéf Smeru-SD.

Autoprotestom chce strana podľa jeho slov pripomenúť vládnemu kabinetu a hlave štátu Zuzane Čaputovej, že tu sú a že krajina nie je v poriadku. Hovorí o rozvrate verejných financií či právneho štátu a marení referend.

Odkaz 17. novembra si počas dňa uctilo aj mimoparlamentné hnutie Republika. „Je našou úlohou poučiť sa z histórie – v dobrom aj zlom. Majme sa na pozore pred tými, ktorí chcú v mene ‚pokroku‘ spoločnosť násilím prevychovávať a oponentov vraždiť či zatvárať,“ skonštatoval predseda hnutia Milan Uhrík.

Podčiarkol, že každý útlak je zlý a každá smrť niekoho bolí. Uviedol tiež, že zo „slobody a mieru“ zostali len politické slogany a ľudia sa právom cítia byť Nežnou revolúciou akosi podvedení.

(tasr, min, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.