Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Demonštranti protestovali pred budovou Českej televízie. Chceli vystúpiť v živom vysielaní

Z pódia zaznelo, že sloboda sa musí brániť aj trestnoprávnym spôsobom. Rečníci oznámili, že podajú trestné oznámenie na premiéra Petra Fialu a ďalších členov českej vlády a tiež na médiá. Česká televízia podľa nich šíri lži, krivé obvinenia a cudziu propagandu.

Protestujúci z iniciatívy "Česko na 1. mieste" opäť demonštrovali proti vláde. Vo štvrtok sa vydali na pochod Prahou k Českej televízii (ČT) a žiadali vystúpiť v živom vysielaní. Ich stálou požiadavkou je, aby prezident Miloš Zeman odvolal vládu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Demonštranti z Opletalovej ulice v sprievode polície, antikonfliktného tímu a novinárov vyrazili smerom k Národnému múzeu. Severojužnú magistrálu, ktorá vedie popri Národnom múzeu a hlavnej železničnej stanici, polícia uzavrela. Po nej sa protestujúci presúvali smerom k sídlu Českej televízie na Kavčích horách. Niesli so sebou české vlajky a transparenty s protivládnymi heslami či sloganmi proti Českej televízii. Na čele sprievodu držali transparent s nápisom "Plán ČR na 1. mieste".

Pred Českou televíziou mali pripravené pódium, z ktorého sa demonštrantom prihovorilo niekoľko rečníkov vrátane Jany Bobošíkovej, bývalej šéfky spravodajstva ČT z čias televíznej krízy na prelome rokov 2000 a 2001.

Organizátor Ladislav Vrabel protesty označuje za "nenásilnú revolúciu". Cieľom je podľa neho ukázať jednotu. "Ak sa nám podarí ukázať, že viac než polovica ľudí v Česku chce demisiu vlády, bude nakoniec nutná," myslí si Vrabel.

Česká televízia vopred avizovala, že neumožní vystúpenie Vrabela vo vysielaní. "Takto to nefunguje. Program ČT určujú pravidlá, kódexy, štandardné postupy. Nie tlak. ČT prejavy na želanie vysielať nemôže. A nebude," napísala vo svojom stanovisku.

Medzi stále požiadavky iniciatívy "Česko na 1. mieste" patrí pád vlády, zaistenie priamych dodávok plynu z Ruska či vojenská neutralita.

(tasr, red)

Minúta  |  

Inflácia na Ukrajine sa zrýchli do konca roka na 30 percent, znie z kyjevskej centrálnej banky

Miera inflácie na Ukrajine dosiahne do konca roka 30 %. Na vysokej úrovni bude potom pretrvávať aj v budúcom roku. Povedala to vo štvrtok počas ukrajinskej investičnej roadshow v Londýne viceguvernérka ukrajinskej centrálnej banky Kateryna Rožkovová.

Ako dodala, prísna menová politika by však mala pomôcť krajine zvládnuť cenové tlaky v nasledujúcich mesiacoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

V októbri dosiahla miera inflácie podľa nedávnych údajov ukrajinského štatistického úradu 26,6 percenta oproti septembrovej hodnote 24,6 percenta. Októbrový údaj predstavuje najvyššiu infláciu na Ukrajine od februára 2016.

Pod zrýchlenie miery inflácie sa podpísal pokračujúci rast cien viacerých tovarov aj služieb. Zrýchlil sa rast nákladov na dopravu, po septembrovom raste o 40,7 percenta vzrástli v októbri o 41,1 percenta. Výrazný rast zaznamenali aj ceny potravín a nealkoholických nápojov. Tie sa medziročne zvýšili o 35,7 percenta po septembrovom raste o 31,7 percenta.

Na medzimesačnej báze sa spotrebiteľské ceny na Ukrajine zvýšili v októbri o 2 percentá po 1,9-percentom raste v predchádzajúcom mesiaci. Októbrová medzimesačná inflácia tak bola najvyššia za posledných päť mesiacov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Vzdelanie, sloboda a demokracia sú vzájomné späté, uviedol Žilinka

Vzdelanie, sloboda a demokracia sú vzájomné späté. Treba ich rozvíjať pre dobro občanov. Skonštatoval to generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti pri príležitosti 17. novembra a výročia Nežnej revolúcie i Medzinárodného dňa študentstva.

"Vzdelanie, otvorená myseľ a schopnosť intenzívne a kriticky myslieť. To sú základy našej budúcnosti. Vzdelanie, sloboda a demokracia sú vzájomne späté. Sú to hodnoty, ktoré si musíme vážiť a rozvíjať ich pre blaho občanov Slovenska," uviedol Žilinka.

Pád komunistického totalitného režimu v Československu spustil brutálny zásah polície voči povolenej študentskej demonštrácii v Prahe. Demonštrácia a policajný zásah zo 17. novembra 1989 viedli k udalostiam známym ako Nežná revolúcia, ktorá znamenala zásadný demokratizačný obrat v Československu. Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosti 17. novembra štátnym sviatkom Dňom boja za slobodu a demokraciu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Vyšetrovateľ NAKA obvinil Rudolfa Kusého z prijímania úplatku

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) vzniesol obvinenie voči dosluhujúcemu starostovi bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolfovi Kusému za prijímanie úplatku. TASR o tom informovala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.

"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry v rámci akcie Development 17. novembra vzniesol obvinenie osobe R. K. pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa Trestného zákona," uviedla hovorkyňa. Dodala, že v prípade naďalej prebiehajú procesné úkony, preto nie je možné poskytnúť bližšie informácie.

Polícia v stredu (16. 11.) v rámci akcie Development zadržala tri osoby, medzi nimi aj dosluhujúceho starostu bratislavského Nového Mesta.

(tasr, red)

https://standard.sk/278224/naka-zadrzala-vallovho-hlavneho-protikandidata-rudolfa-kuseho-pre-podozrenie-z-korupcie/
Minúta  |  

Poľsko dostane prvé raketomety HIMARS na budúci rok

Poľsko zo Spojených štátov dostane na budúci rok svoje prvé raketové systémy HIMARS. Vo štvrtok to oznámil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak, informuje TASR podľa správy agentúry PAP. "Poľsko získa svoj prvý HIMARS budúci rok," napísal minister vo štvrtok na Twitteri. "HIMARS sú účinné delostrelecké raketové systémy, ktoré prešli testom počas vojny na Ukrajine," dodal.

HIMARS na automobilovom podvozku je schopný odpáliť rakety a opustiť oblasť skôr, ako nepriateľské sily dokážu lokalizovať miesto odpalu. Ich dodávka ukrajinskej armáde pomohla účinne sa brániť voči ruskej agresii a spôsobovať vážne škody okupačným silám.

Poľsko si v roku 2019 objednalo 20 HIMARS-ov vrátane 18 bojových a dvoch cvičných raketometov, ktoré majú byť dodané do roku 2023. Ich výrobca Lockheed Martin Poľsku v rámci ďalšej objednávky prisľúbil aj ďalších 200 odpaľovacích zariadení.

(tasr, min)

Minúta  |  

Za zostrelenie letu MH17 odsúdil holandský súd Girkina a ďalších dvoch mužov. Jedného oslobodil

Rusi Igor Girkin (alias Strelkov) a Sergej Dubinskij a Ukrajinec Leonid Charčenko sú podľa súdu vinní z vraždy a úmyselného spôsobenia havárie lietadla. Všetci traja dostali doživotie. Štvrtý obžalovaný – Rus Oleg Pulatov – bol oslobodený pre nedostatok dôkazov, uviedol sudca Hendrik Steenhuis. Prokurátori a odsúdení majú dva týždne na podanie odvolania.

Verdikt haagskeho súdu privítal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý však zároveň zdôraznil, že je potrebné vyvodiť zodpovednosť nielen voči samotným páchateľom, ale aj voči tým, ktorí útok na let MH17 nariadili.

"Vyvodenie zodpovednosti voči iniciátorom (útoku) má kľúčový význam, pretože vedomie beztrestnosti vedie k novým zločinom… Potrestanie všetkých zverstiev, ktorých sa dopustila a dopúšťa Ruská federácia, je neodvratné," napísal Zelenskyj na Twitteri.

Haagsky okresný súd zasadal v prísne stráženej súdnej sieni na letisku Schiphol. V súdnej sieni preplnenej príbuznými obetí predsedajúci sudca Hendrik Steenhuis na úvod pojednávania uviedol, že "súd zastáva názor, že MH17 zostrelila raketa Buk" odpálená z poľa na východnej Ukrajine.

Na lietadlo Boeing 777-200ER malajzijských aerolínií 17. júla 2014 proruskí separatisti odpálili protilietadlovú raketu a všetkých 298 ľudí na jeho palube zomrelo. V ďalšom dôležitom zistení sa súd domnieva, že Rusko v tom čase kontrolovalo terajšiu samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), separatistický región Ukrajiny.

Na súdny proces, ktorý sa začal v marci 2020, sa nedostavil nikto z obžalovaných. Je preto nepravdepodobné, že by si v dohľadnom čase odpykali trest. Prokuratúra žiadala pre nich doživotie.
Holandská prokuratúra uviedla, že raketový komplet Buk pochádzal z 53. protilietadlovej raketovej brigády v ruskom meste Kursk, kam sa po zostrelení lietadla vrátil.

Najvyššie postavený Igor Girkin, 51-ročný bývalý plukovník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), bol v čase zostrelenia ministrom obrany DĽR. Sergej Dubinskij, Oleg Pulatov a Ukrajinec Leonid Charčenko boli jeho podriadení. Podľa prokuratúry bol Charčenko veliteľom proruskej povstaleckej bojovej jednotky a prijímal rozkazy priamo od Dubinského.

Pulatova ako jediného na procese zastupovali obhajcovia. Argumentovali, že prokurátori prípad založili na zisteniach medzinárodného vyšetrovania zostrelenia, pričom ignorovali alternatívne verzie príčin havárie. Na videozázname prehrávanom na súde Pulatov trval na svojej nevine. "Pre mňa je dôležité, aby bola odhalená pravda. Je pre mňa dôležité, aby moja krajina nebola obviňovaná z tejto tragédie," povedal sudcom.

(tasr, red)

https://standard.sk/278941/rusko-tvrdi-ze-verdikt-v-pripade-letu-mh17-bol-politicky-motivovany/

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.