Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinské úrady tvrdia, že majú dôkazy o rozsiahlom mučení ľudí v Chersone

Ukrajinské úrady tvrdia, že v meste Cherson objavili dôkazy o rozsiahlom mučení ľudí, ku ktorému tam dochádzalo počas osem mesiacov trvajúcej ruskej okupácie. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec vo štvrtok hovoril o "strašnom" rozsahu mučenia Ukrajincov, ku ktorému dochádzalo počas ruskej okupácie Chersonu.

"Nikdy predtým som nevidel niečo takéhoto rozsahu. Rozsah toho bol strašný," vyhlásil Lubinec, ktorý je komisárom ukrajinského parlamentu pre ľudské práva. Ukrajinské úrady podľa neho odhalili v oslobodenom Chersone "mučiarne", kde Rusi podrobovali mučeniu desiatky Ukrajincov, ktorým dávali elektrické šoky, bili ich kovovými rúrami a napokon zabíjali.

Lubinec sa podľa vlastných slov rozprával s mužom, ktorý bol v takejto mučiarni držaný 45 dní. "Počas tejto doby videl, ako tam mučili desiatky ľudí," povedal ombudsman. Podľa jeho slov sa očakáva, že v Chersone budú objavené ešte ďalšie takéto mučiarne. "Pretože boli súčasťou systému. Systému vybudovaného Ruskou federáciou," zdôraznil Lubinec.

Agentúra AFP uviedla, že aj jej tím mal možnosť hovoriť s jedným obyvateľom Chersonu, ktorý bol podľa vlastných slov celé týždne zadržiavaný, bitý a mučený elektrošokmi, ktorým ho podrobovali Rusi a nimi podporovaní príslušníci separatistických síl.

Ukrajinská armáda opätovne ovládla Cherson 11. novembra po tom, ako sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper (Dnipro). V pondelok oslobodené mesto navštívil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(tasr, min)

Minúta  |  

Míting v centre Košíc k novembru 1989 odmietol nenávisť a násilie

Pod názvom Verejnosť proti násiliu a nenávisti sa vo štvrtok večer v centre Košíc konal míting k 33. výročiu nežnej revolúcie. Zorganizovali ho občianska iniciatíva November 1989 a iniciatíva Za slušné Slovensko za účasti zhruba 150 ľudí.

Organizátori odmietli radikalizáciu niektorých spoločenských skupín, extrémizmus ústiaci v terorizmus, nenávisť voči niektorým náboženským a etnickým menšinám i LGBTI+ komunite. Podujatie, ktoré sa konalo na Hlavnej ulici pri Dolnej bráne, vyjadrilo aj podporu Ukrajine v boji proti ruskému agresorovi.

Podľa spoluorganizátora Petra Neuwirtha míting reagoval na súčasnú situáciu v súvislosti s odkazom novembra 1989. "Vieme, že v spoločnosti sa objavujú javy, ako extrémizmus, rasizmus a v poslednom čase aj terorizmus, ale takou podstatnou hrozbou je ruská agresia na Ukrajine, takže radi by sme týmto mítingom podporili Ukrajinu v jej boji aj za našu slobodu," povedal pre novinárov.

Na podujatí vystúpili protagonisti Nežnej revolúcie, matka zavraždenej snúbenice novinára Jána Kuciaka Zlatica Kušnírová, zástupkyňa LGBTI+ komunity či ukrajinská vojnová utečenka.

(tasr, red)

Minúta  |  

EPP v piatok prijme OĽaNO do európskej rodiny ľudovcov

Európska ľudová strana (EPP) sa v piatok oficiálne rozrastie o nového člena, o politický subjekt OĽaNO zo Slovenska. Na úvod dvojdňového politického grémia ľudovcov v Lisabone to vo štvrtok potvrdil šéf EPP Manfred Weber, informuje spravodajca TASR z Lisabonu.

Weber v tejto súvislosti pripomenul, že v osobe predsedu slovenskej vlády Eduarda Hegera budú mať ľudovci na zasadnutiach Európskej rady (samity EÚ) o jedného premiéra viac ako doteraz, keď celkom ôsmi z 27 národných lídrov budú konzervatívci.

Šéf ľudovcov vo svojom vystúpení zhodnotil, že volebné procesy v Európe z posledných mesiacov boli priaznivé pre tábor EPP. Za obzvlášť dobrú správu považuje voľby vo Švédsku, čo tiež znamená o premiéra "navyše" v Európskej rade.

Dodal, že nový šéf talianskej diplomacie a vicepremiér Antonio Tajani, bývalý eurokomisár a niekdajší predseda Európskeho parlamentu, je garantom princípov EPP v novej talianskej vláde premiérky Georgie Meloniovej.

Weber v príhovore delegátom podujatia v Lisabone zdôraznil, že EPP ako celok musí byť jasne proukrajinská, čo sa týka súčasnej agresie Ruska voči Ukrajine, a hlavne musí byť prísnym zástancom princípov právneho štátu.

V tejto súvislosti upozornil, že politici z tábora ľudovcov musia vystupovať viac proeurópsky. Podľa Webera nie je dobré, keď niektoré členské strany EPP otvorene šíria postoje proti NATO, čo je proti oficiálnej politike EPP.

V závere svojho prejavu vyjadril podporu politickým stranám z Ukrajiny, ktoré sú súčasťou rodiny EPP, a deklaroval, že Ukrajinci bojujú spravodlivú vojnu.

Weber konštatoval, že Európa musí v súčasnosti vyhrať aj "energetickú vojnu". EPP podľa jeho slov v tejto spojitosti podporuje celoeurópske riešenia v podobe spoločných nákupov plynu, zastropovania cien a európskej solidarity.

Weber vyzval všetky politické sily v rámci EPP, aby urobili maximum na podporu vstupu Bulharska, Chorvátska a Rumunska do schengenského priestoru, o čom sa na úrovni členských štátov rozhoduje práve v týchto dňoch.

Manfred Weber tiež pripomenul, že v roku 2024 budú voľby do europarlamentu a ľudovci sa v záujme dobrého volebného výsledku musia už teraz angažovať pri riešení ekonomických problémov či migračnej krízy.

Dzurinda: EPP mala v minulosti prísnejšie pravidlá prijímania členov

Získanie plnohodnotného členstva OĽaNO v Európskej ľudovej strane (EPP) znamená, že táto strana bude musieť viesť politiku zhodnú s hodnotami ľudovcov. Uviedol vo štvrtok v Lisabone Mikuláš Dzurinda, slovenský expremiér a predseda Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie.

Dzurinda zdôraznil, že jemu ako šéfovi nezávislého think-tanku ľudovcov neprináleží posudzovať proces rozširovania, ktorý je založený na politických rozhodnutiach predsedníctva EPP.

"Necítim sa dobre, ak by som mal komentovať také alebo onaké rozhodnutie. Nominálne bude viac premiérov, ktorí patria do tábora ľudovcov. Ale je to samozrejme aj veľká výzva pre OĽaNO, aby produkovalo politiku kompatibilnú s európskymi hodnotami ľudovcov," domnieva sa Dzurinda.

Zároveň pripomenul, že v minulosti mala EPP prísnejšie pravidlá pre prijímanie nových členov, keď platilo, že členská strana z jedného štátu mohla zablokovať iného záujemcu z tej istej krajiny.

"My si v Európskej ľudovej strane pamätáme lepšie časy. Za mojich čias nás bolo 17 premiérov z EPP, a nie sedem ako dnes, či osem od piatku," uviedol s odkazom na premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý bude na samitoch EÚ vystupovať už ako plnohodnotný člen tábora ľudovcov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Prezidentka počas oceňovania Biela vrana zdôraznila potrebu ochrany demokracie

Demokraciu treba brániť proti extrému, nenávisť môže zabíjať. Skonštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová počas odovzdávania ocenení Biela vrana. Verejnosť vyzvala na súdržnosť a empatiu. Odovzdávanie cien označila za oslavu ľudskosti a výnimočnosti, zagratulovala laureátom.

Každodenný život podľa nej prináša situácie, v ktorých sa mnohí dokážu zachovať výnimočne, urobiť viac než je povinnosť, vystúpiť z radu a prejaviť osobné hrdinstvo. Pripomenula aj odkazy Novembra a vzdor proti neslobode.

"Spojovacím prvkom, ktorý nás povyšuje z jednotlivcov na členov spoločnosti, však musia byť naše hodnoty a tými sú aj rešpekt k slobode a právam iných," podotkla. Hrdinstvo podľa jej slov preukázal každý, kto v novembrových dňoch roku '89 verejne vyjadril svoj postoj.

"Individuálne hrdinstvá splynuli do hrdinstva celej spoločnosti, ktorá porazila zdanlivo všemocný totalitný režim. Nenásilne, iba silou odhodlania a viery v lepšiu budúcnosť," skonštatovala.

Poukázala pritom na nenávisť aj na sociálnych sieťach a jej dôsledky. Apelovala na verejnosť, aby pri názorových sporoch mala na pamäti, že demokraciu treba brániť pred extrémizmom, fašizmom a populizmom, pretože útoky proti demokracii a sympatie k autoritárskym režimom môžu oslabiť piliere našej slobody.

"Skúsme hľadať spojenia na základe citu, empatie, pochopenia a lásky k svojim blízkym. Skúsme byť tak trochu bielymi vranami a nájsť v sebe kúsok výnimočnosti v každodennom živote – napríklad tým, že sa nedáme ovládnuť toxickými emóciami a nepodľahneme predsudkom a skepse," zdôraznila.

"Našťastie sa pravidelne presviedčam o tom, že Slovensko má aj inú tvár. Lepšiu a prívetivejšiu ako tú, ktorú vidíme na tlačových konferenciách a v komentároch na sociálnych sieťach. Veď napokon prítomnosť ľudskosti, empatie a nadšenia v našej spoločnosti každoročne potvrdzujú aj ceny Biela vrana," skonštatovala a poukázala na súdržnosť spoločnosti a prejavy empatie v krízových situáciách a po vážnych udalostiach, ako boli vražda na Zámockej či vražda novinára a vojna na Ukrajine. "Akoby patrilo k dobrej slovenskej tradícii, že sa v kritickom okamihu dokážeme vzchopiť a urobiť vec, na ktorú s rešpektom hľadí aj okolitý svet," podčiarkla.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že verdikt v prípade letu MH17 bol politicky motivovaný

Rusko kritizovalo verdikt holandského súdu, ktorý vo štvrtok odsúdil na doživotie troch mužov obžalovaných v prípade zostrelenia civilného letu MH17 nad východnou Ukrajinou. Podľa Moskvy bolo rozhodnutie súdu politicky motivované. Spojené štáty, naopak, výrok holandského súdu privítali, informuje agentúra AFP.

"Priebeh a výsledky pojednávaní naznačujú, že boli založené na politickej objednávke s cieľom podporiť verziu (udalostí) presadzovanú Haagom a jeho spojencami," uvádza sa vo štvrtkovom vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

Okresný súd v holandskom Haagu dal prednosť politike pred "princípmi nestrannej justície," čím vážne poškodil povesť holandského súdnictva, tvrdí ruské ministerstvo. Súd bol podľa neho pod "bezprecedentným tlakom" zo strany holandských politikov, prokuratúry aj médií, a preto bol celý proces jedným z najškandalóznejších v dejinách justície.

Celkom opačný názor na verdikt vyjadrilo americké ministerstvo zahraničných vecí. "Rozhodnutie okresného súdu v Haagu je dôležitým momentom v rámci pokračujúcich snáh o zaistenie spravodlivosti pre 298 ľudí, ktorí stratili svoje životy 17. júla 2014" pri zostrelení letu MH17, uviedol šéf americkej diplomacie Antony Blinken.

Vynesené tresty podľa neho dokazujú pevné odhodlanie Holandska vyšetriť skutočný priebeh celej tejto tragédie a potrestať osoby za ňu zodpovedné.

Rozhodnutie holandského súdu privítal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň však zdôraznil, že je potrebné vyvodiť zodpovednosť nielen voči samotným páchateľom, ale aj voči tým, ktorí útok na let MH17 nariadili.

Rusi Igor Girkin (alias Strelkov) a Sergej Dubinskij a proruský Ukrajinec Leonid Charčenko boli v neprítomnosti uznaní za vinných z vraždy a úmyselného spôsobenia havárie lietadla a dostali doživotné väzenské tresty. Štvrtý obžalovaný – Rus Oleg Pulatov – bol oslobodený pre nedostatok dôkazov.

Moskva akúkoľvek účasť na zostrelení letu MH17 popiera a odmieta žiadosti o vydanie osôb podozrivých z účasti na tomto čine.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pelosiová oznámila odchod z vedenia Demokratickej strany

Osemdesiatdvaročná Pelosiová, ktorá už dlhé roky patrí medzi najvýraznejšie osobnosti americkej Demokratickej strany, sa už podľa vlastných slov v novozvolenom Kongrese nebude uchádzať o vedúce funkcie a prenechá miesto novej generácii lídrov.

Predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu USA Nancy Pelosiová vo štvrtok oznámila, že sa rozhodla odísť z vedenia Demokratickej strany. Vyhlásenie zverejnila po správe, že demokrati už v novom Kongrese nebudú mať väčšinu v Snemovni reprezentantov, informovala agentúra AFP.

"V novom Kongrese sa nebudem uchádzať o znovuzvolenie do vedúcich funkcií za demokratov," vyhlásila Pelosiová počas štvrtkového prejavu na pôde Snemovne reprezentantov.

Podľa jej vlastných slov nastal čas na to, aby demokratov v Kongrese viedla "nová generácia" politikov. Vo funkcii predsedníčky Snemovne reprezentantov Pelosiová skončí, keď v nej na základe výsledkov nedávnych volieb prevezme vedenie republikánska väčšina.

Nancy Pelosiová však zostane radovou členkou snemovne ako kongresmanka za Kaliforniu, ktorou je už približne 35 rokov. Po ukončení prejavu odmenili kolegovia zo snemovne Pelosiovú ováciou v stoji a osobnými prejavmi podpory.

Demokratka Pelosiová sa prvýkrát stala predsedníčkou snemovne v roku 2007 a potom opäť v roku 2019. Z tejto pozície predsedala dvom pokusom o impeachment bývalého republikánskeho prezidenta USA Donalda Trumpa. Vedúce posty v Kongrese zastávala takmer dve desaťročia.

Len v noci na štvrtok sa potvrdilo, že na základe výsledkov kongresových volieb z 8. novembra získali republikáni väčšinu v 435-člennej Snemovni reprezentantov Kongresu USA, ktorú doposiaľ kontrolovali demokrati. Tesnú väčšinu republikánom zaistilo víťazstvo ich kandidáta v jednom z kalifornských volebných obvodov.

Moc v Kongrese Spojených štátov tak bude rozdelená, keďže kontrolu nad Senátom si aj v novom Kongrese udržia demokrati prezidenta Joea Bidena.

(tasr, min, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.