Preskočiť na obsah
  |  

KĽDR odpálila zrejme medzikontinentálnu raketu, ktorá dopadla do japonských vôd

Severná Kórea opálila v piatok zrejme medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM), oznámila juhokórejská armáda. Správu následne potvrdilo aj Japonsko. Ide už o druhý odpal rakety KĽDR za dva dni.

Zbor náčelníkov štábov (JCS) juhokórejskej armády najskôr informoval, že spozoroval "odpal neidentifikovanej rakety" z západného pobrežia KĽDR "smerom na východ". JSC neskôr uviedol, že išlo zrejme o medzikontinentálnu balistickú raketu. Odpálenie medzičasom potvrdilo aj Tokio.

Japonský premiér Fumio Kišida následne uviedol, že raketa podľa všetkého dopadla do výsostných japonských vôd - západne od ostrova Hokkaido. Jej odpal označil za "absolútne neakceptovateľný".

Severná Kórea pritom len vo štvrtok vypálila smerom do Japonského mora balistickú raketu krátkeho doletu. Pchjongjang tesne predtým varoval, že bude podnikať "tvrdšie" vojenské akcie, ak USA posilnia svoje vojenské kapacity v oblasti.

Agentúra AP pripomína, že ak sa potvrdí, že najnovšie išlo skutočne o raketu ICBM, bol by to zo strany KĽDR prvý test takejto rakety dlhého doletu za približne dva týždne. Posledný test ICBM z 3. novembra sa podľa expertov Pchjongjangu nevydaril.

(tasr)

  |  

MAAE vyjadrila znepokojenie nad ruskými útokmi na jadrové zariadenia Ukrajiny

Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prijala vo štvrtok rezolúciu vyjadrujúcu "vážne znepokojenie" nad tým, že Rusko neuposlúchlo výzvy na zastavenie útokov voči jadrovým zariadenia na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.

Rada guvernérov, a síce vrcholný orgán MAAE pozostávajúci z 35 členských krajín, vyzvala schválenou rezolúciou Moskvu, aby sa "vzdala svojich nepodložených nárokov na vlastníctvo Záporožskej atómovej elektrárne". Na Moskvu tiež apeluje, aby z tejto elektrárne "okamžite stiahla svojich vojakov a ďalších predstaviteľov" a aby zastavila všetky svoje útoky a ďalšie konanie proti tejto elektrárni aj iným jadrovým zariadeniam na Ukrajine.

Návrh rezolúcie predložili Rade guvernérov MAAE Kanada a Fínsko. Spomedzi 35 členských krajín ho podporilo 24, povedali AFP dvaja nemenovaní diplomati. Proti sa vyslovili len Rusko a Čína. Hlasovania sa zdržali Pakistan, India, Juhoafrická republika, Namíbia, Keňa, Vietnam a Saudská Arábia a dve ďalšie krajiny sa na hlasovaní nezúčastnili.  

Záporožská atómová elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe. Začiatkom marca ju obsadili ruské vojská. Nachádza sa pritom v oblasti, ktorú Moskva v septembri anektovala.

ZAES bola od marcového obsadenia Rusmi opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa už celé mesiace navzájom obviňujú Kyjev a Moskva.

Šéf MAAE Rafael Grossi minulý týždeň uviedol, že presvedčiť Rusko a Ukrajinu, aby vytvorili tzv. ochrannú zónu okolo tejto elektrárne je "veľmi komplikované", prisľúbil však, že v tejto veci "nestratí trpezlivosť".

"Je to veľmi zložité vyjednávanie... pretože sa týka dvoch krajín, ktoré sú vo vojne a žiadne rokovania medzi sebou v skutočnosti nevedú," povedal Grossi na okraji klimatického summitu OSN (COP27) v Egypte.

(tasr)

  |  

Prezidentka odovzdávala ocenenia Biela vrana. Varovala pred extrémizmom, fašizmom a populizmom

Demokraciu treba brániť proti extrému, nenávisť môže zabíjať. Skonštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová počas odovzdávania ocenení Biela vrana. Verejnosť vyzvala na súdržnosť a empatiu. Odovzdávanie cien označila za oslavu ľudskosti a výnimočnosti.

Každodenný život podľa nej prináša situácie, v ktorých sa mnohí dokážu zachovať výnimočne, urobiť viac než je povinnosť, vystúpiť z radu a prejaviť osobné hrdinstvo. Pripomenula aj odkazy Novembra '89 a vzdor proti neslobode.

"Spojovacím prvkom, ktorý nás povyšuje z jednotlivcov na členov spoločnosti, však musia byť naše hodnoty a tými sú aj rešpekt k slobode a právam iných," podotkla. Hrdinstvo podľa jej slov preukázal každý, kto v novembrových dňoch roku '89 verejne vyjadril svoj postoj. "Individuálne hrdinstvá splynuli do hrdinstva celej spoločnosti, ktorá porazila zdanlivo všemocný totalitný režim. Nenásilne, iba silou odhodlania a viery v lepšiu budúcnosť," skonštatovala.

Poukázala pritom na nenávisť aj na sociálnych sieťach a jej dôsledky. Apelovala na verejnosť, aby pri názorových sporoch mala na pamäti, že demokraciu treba brániť pred extrémizmom, fašizmom a populizmom, pretože útoky proti demokracii a sympatie k autoritárskym režimom môžu oslabiť piliere našej slobody. "Skúsme hľadať spojenia na základe citu, empatie, pochopenia a lásky k svojim blízkym. Skúsme byť tak trochu bielymi vranami a nájsť v sebe kúsok výnimočnosti v každodennom živote – napríklad tým, že sa nedáme ovládnuť toxickými emóciami a nepodľahneme predsudkom a skepse," zdôraznila.

"Našťastie sa pravidelne presviedčam o tom, že Slovensko má aj inú tvár. Lepšiu a prívetivejšiu ako tú, ktorú vidíme na tlačových konferenciách a v komentároch na sociálnych sieťach. Veď napokon prítomnosť ľudskosti, empatie a nadšenia v našej spoločnosti každoročne potvrdzujú aj ceny Biela vrana," skonštatovala a poukázala na súdržnosť spoločnosti a prejavy empatie v krízových situáciách a po vážnych udalostiach, ako boli vražda na Zámockej či vražda novinára a vojna na Ukrajine. "Akoby patrilo k dobrej slovenskej tradícii, že sa v kritickom okamihu dokážeme vzchopiť a urobiť vec, na ktorú s rešpektom hľadí aj okolitý svet," podčiarkla.

  |  

Do Poľska pricestovali ukrajinskí experti. Budú sa podieľať na vyšetrovaní dopadu rakety

AKTUALIZOVANÉ "Naši experti sú už v Poľsku. Očakávame, že im bude – v spolupráci s poľskými vyšetrovacími orgánmi – umožnený rýchly prístup na miesto udalosti," napísal na Twitteri šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu Ukrajinci musia splniť niekoľko náležitostí podľa medzinárodného práva.

Do Poľska pricestovali ukrajinskí experti, ktorí sa budú spolupodieľať na vyšetrovaní okolností utorkového dopadu rakety na poľskom území. Informovalo o tom vo štvrtok ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, píše agentúra AFP.

Najmenej jedna raketa zasiahla v utorok večer poľskú dedinu Przewodów v blízko ukrajinských hraníc v čase masívnych ruských útokov na civilnú infraštruktúru krajiny. Pri výbuchu v Przewodówe zahynuli dvaja ľudia.

Vyšetrovanie celého prípadu vedú poľskí a americkí experti. Obe strany podľa AFP súhlasili s tým, aby miesto výbuchu preskúmali aj vyšetrovatelia z Ukrajiny.

"Ukrajina a Poľsko budú konštruktívne a transparentne spolupracovať pri vyšetrovaní incidentu, ktorý zapríčinil ruský raketový teror voči Ukrajine," napísal Kuleba.

Avšak poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok vyhlásil, že na to, aby sa Ukrajina mohla zapojiť do vyšetrovania dopadu rakety na východe Poľska, je potrebné splniť niekoľko náležitostí podľa medzinárodného práva.

"Prokurátor, ktorý pracuje na mieste, je veľmi priateľský, ale aj veľmi legalistický, čo sa týka ukrajinského návrhu. Ak chcú naši ukrajinskí hostia vidieť výsledky vyšetrovania, môžu o ne požiadať v súlade so zákonom. Ak sa chcú zapojiť do vyšetrovania, je potrebné splniť isté zákonné náležitosti," povedal Duda.

Bezprostredne po incidente sa objavili obavy, že do pohraničia Poľska, ktoré je členskou krajinou NATO, dopadla raketa vypálená Ruskom, čo by mohlo viesť k ďalšej eskalácii konfliktu okolo Ukrajiny.

Podľa vyjadrenia NATO aj Bieleho domu však výbuch v Przewodówe zrejme nedopatrením zapríčinila strela ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá bola vypálená za účelom zneškodnenia ruskej rakety. Túto verziu označila za pravdepodobnú aj Varšava.

Hlavnú zodpovednosť za dopad rakety však podľa západných spojencov aj tak nesie Rusko, ktoré neprestáva z masívnymi raketovými a dronovými útokmi voči ukrajinskej civilnej infraštruktúre. Ukrajina má podľa nich plné právo brániť svoje územie pred ruským ostreľovaním.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však tvrdil, že raketu, ktorá dopadla na Przewodów, zrejme vystrelili Rusi, a nie Ukrajinci.

Kremeľ vyhlasuje, že s udalosťou v Przewodówe nemá nič spoločné.

(tasr, red)

  |  

Na českých oslavách revolúcie sa zúčastnilo takmer 100-tisíc ľudí

Na tradičných oslavách výročia Nežnej (česky Sametovej) revolúcie na Národnej ulici v Prahe sa vo štvrtok zúčastnilo podľa odhadov takmer 100-tisíc ľudí. Uviedli to organizátori programu "Korzo národní", informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Po dvoch rokoch pandémie sa pražská "revolučná" ulica opäť zaplnila. Pre ľudí bolo pripravených 90 rôznych bodov programu - diskusie, koncerty, divadelné predstavenia či workshopy. Program začal dopoludnia takzvaným "sametovým brunchom", ktorý návštevníci jedli za dlhým stolom umiestneným v strede ulice, kadiaľ bežne jazdia električky.

Nová scéna Národného divadla sa stala miestom debát o aktuálnom dianí vrátane vojnového konfliktu na Ukrajine. "Najviac ľudí tradične zamierilo k pietnemu miestu uprostred ulice, kde kládli sviece, vence a kvety," uviedli organizátori. Ministerstvo vnútra pri príležitosti 17. novembra otvorilo pre ľudí budovu Archívu bezpečnostných zložiek, kde si mohli prezrieť originálne zväzky ŠtB.

Symbolicky o 17:11 hod. zaznela z balkóna Paláca Metro "hymna Nežnej revolúcie" Modlitba pre Martu. Zaspievala ju Berenika Kohoutová, predstaviteľka Marty Kubišovej v muzikáli Marta, ktorý vznikol k jej 80. narodeninám. Oslavy „Sametovej revolúcie" sa však neodohrávali len na Národnej ulici. Je preto pravdepodobné, že celkové číslo účastníkov osláv je vyššie.

Tradičný pietny akt a pochod sa uskutočnil na Albertove, kde pred 33 rokmi študenti podnietili revolučné dianie a následne pád komunistického režimu. Podvečer sa na Václavskom námestí začal Koncert pre budúcnosť, na ktorom vystúpia desiatky spevákov, ale aj verejných osobností.

Sviatočný deň zakončí Koncert pre slobodu a demokraciu v Rudolfíne a odovzdávanie cien Pamäti národa v Národnom divadle. Z dôvodu množstva podujatí, ale aj naplánovanej opravy dvoch liniek metra, bola doprava v hlavnom meste na viacerých miestach obmedzená.

Polícia na sociálnej sieti Twitter uviedla, že vo štvrtok dozerala na priebeh 21 nahlásených podujatí. Bezpečnosť v uliciach kontrolovalo niekoľko stoviek policajtov a členov tzv. antikonfliktného tímu.

(tasr, min)

  |  

Ukrajinské úrady tvrdia, že majú dôkazy o rozsiahlom mučení ľudí v Chersone

Ukrajinské úrady tvrdia, že v meste Cherson objavili dôkazy o rozsiahlom mučení ľudí, ku ktorému tam dochádzalo počas osem mesiacov trvajúcej ruskej okupácie. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec vo štvrtok hovoril o "strašnom" rozsahu mučenia Ukrajincov, ku ktorému dochádzalo počas ruskej okupácie Chersonu.

"Nikdy predtým som nevidel niečo takéhoto rozsahu. Rozsah toho bol strašný," vyhlásil Lubinec, ktorý je komisárom ukrajinského parlamentu pre ľudské práva. Ukrajinské úrady podľa neho odhalili v oslobodenom Chersone "mučiarne", kde Rusi podrobovali mučeniu desiatky Ukrajincov, ktorým dávali elektrické šoky, bili ich kovovými rúrami a napokon zabíjali.

Lubinec sa podľa vlastných slov rozprával s mužom, ktorý bol v takejto mučiarni držaný 45 dní. "Počas tejto doby videl, ako tam mučili desiatky ľudí," povedal ombudsman. Podľa jeho slov sa očakáva, že v Chersone budú objavené ešte ďalšie takéto mučiarne. "Pretože boli súčasťou systému. Systému vybudovaného Ruskou federáciou," zdôraznil Lubinec.

Agentúra AFP uviedla, že aj jej tím mal možnosť hovoriť s jedným obyvateľom Chersonu, ktorý bol podľa vlastných slov celé týždne zadržiavaný, bitý a mučený elektrošokmi, ktorým ho podrobovali Rusi a nimi podporovaní príslušníci separatistických síl.

Ukrajinská armáda opätovne ovládla Cherson 11. novembra po tom, ako sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper (Dnipro). V pondelok oslobodené mesto navštívil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(tasr, min)