Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA dôrazne odsúdili najnovší raketový test KĽDR

Spojené štáty dôrazne odsúdili "test balistickej rakety dlhého doletu", ktorý vykonala v piatok Severná Kórea. Test je podľa Japonska dôkazom, že Pchjongjang by takouto raketou mohol zasiahnuť kontinentálne územie USA.

"Prezident (Joe Biden) bol informovaný o situácii a spolu so svojim tímom národnej bezpečnosti bude pokračovať v podrobných konzultáciách so spojencami a partnermi (USA)," uviedla hovorkyňa Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu (NSC) Adrienne Watsonová.

"Tento odpal je bezočivým porušením viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a zbytočne zvyšuje napätie a riskuje destabilizáciu bezpečnostnej situácie v tomto regióne," dodala.

Biely dom následne oznámil, že americká viceprezidentka Kamala Harrisová ešte v piatok bude o situácii bezodkladne rokovať s lídrami Japonska, Južnej Kórey, Austrálie, Nového Zélandu a Kanady v rámci samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v thajskom Bangkoku.

Severná Kórea odpálila v piatok zrejme medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM). Informovala o tom juhokórejská armáda a následne test rakety potvrdilo aj Japonsko. Zbor náčelníkov štábov (JCS) juhokórejskej armády uviedol, že raketu spozorovali okolo 10.15 h miestneho času, pričom bola odpálená zo štvrte Sunan v severokórejskej metropole Pchjongjang.

Japonský premiér Fumio Kišida uviedol, že raketa podľa všetkého dopadla západne od ostrova Hokkaido do výsostných japonských vôd a odpal označil za "absolútne neakceptovateľný".

Podľa japonského ministra obrany Jasukazua Hamadu  test dokazuje, že Pchjongjang je schopný zasiahnuť celé kontinentálne územie USA. Raketa odpálená zo západu KĽDR preletela asi 1 000 kilometrov a dostala sa až do výšky 6 000 kilometrov. V závislosti od hmotnosti jadrovej hlavice, ktorú môže takáto raketa niesť, by jej dolet mohol presiahnuť 15 000 kilometrov. V takom prípade by mohla zasiahnuť celé kontinentálne územie Spojených štátov.

Severná Kórea pritom len vo štvrtok vypálila smerom do Japonského mora balistickú raketu krátkeho doletu. Pchjongjang krátko predtým varoval, že bude podnikať "tvrdšie" vojenské akcie, ak USA posilnia svoje bezpečnostné záväzky v oblasti.

Reagoval tak na nedávne trilaterálne stretnutie amerického prezidenta Joea Bidena, japonského premiéra Fumia Kišidu a juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola počas  samitu ASEAN v Kambodži. Trojica lídrov na ňom dôrazne odsúdila testy balistických striel KĽDR a dohodla sa na posilnení spolupráce na odstrašovania podobných hrozieb. Biden opätovne potvrdil záväzok USA brániť Južnú Kóreu i Japonsko.

(tasr)

Minúta  |  

Japonský minister: Raketový test KĽDR ukazuje potenciál zasiahnuť USA

Japonský minister obrany Jasukazu Hamada v piatok povedal, že najnovší test pravdepodobne medzikontinentálnej balistickej rakety zo strany KĽDR dokazuje, že Pchjongjang je potenciálne schopný zasiahnuť celé kontinentálne územie USA.

Hamada novinárom povedal, že domnelá medzikontinentálna balistická raketa (ICBM) odpálená zo západu KĽDR preletela asi 1000 kilometrov a dostala sa až do výšky 6000 kilometrov.

Japonský minister dodal, že v závislosti od hmotnosti jadrovej hlavice, ktorú môže táto raketa niesť, by jej dolet mohol presiahnuť 15-000 kilometrov. V takom prípade by podľa jeho slov mohla mať raketa dosah na celé kontinentálne územie Spojených štátov.

Severná Kórea opálila v piatok zrejme medzikontinentálnu balistickú raketu. Informovala o tom juhokórejská armáda a následne odpal potvrdilo aj Japonsko. Zbor náčelníkov štábov (JCS) juhokórejskej armády uviedol, že raketu spozoroval okolo 10.15 h miestneho času, pričom bola odpálená zo štvrte Sunan v severokórejskej metropole Pchojongjang smerom k Japonskému moru.

Japonský premiér Fumio Kišida uviedol, že raketa podľa všetkého dopadla do výsostných japonských vôd - západne od ostrova Hokkaido a odpal označil za "absolútne neakceptovateľný".

Test "rakety dlhého doletu" medzičasom dôrazne odsúdili aj USA. Severná Kórea pritom len vo štvrtok vypálila smerom do Japonského mora balistickú raketu krátkeho doletu. Pchjongjang tesne predtým varoval, že bude podnikať "tvrdšie" vojenské akcie, ak USA posilnia svoje vojenské kapacity v oblasti, ako avizovali.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR odpálila zrejme medzikontinentálnu raketu, ktorá dopadla do japonských vôd

Severná Kórea opálila v piatok zrejme medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM), oznámila juhokórejská armáda. Správu následne potvrdilo aj Japonsko. Ide už o druhý odpal rakety KĽDR za dva dni.

Zbor náčelníkov štábov (JCS) juhokórejskej armády najskôr informoval, že spozoroval "odpal neidentifikovanej rakety" z západného pobrežia KĽDR "smerom na východ". JSC neskôr uviedol, že išlo zrejme o medzikontinentálnu balistickú raketu. Odpálenie medzičasom potvrdilo aj Tokio.

Japonský premiér Fumio Kišida následne uviedol, že raketa podľa všetkého dopadla do výsostných japonských vôd - západne od ostrova Hokkaido. Jej odpal označil za "absolútne neakceptovateľný".

Severná Kórea pritom len vo štvrtok vypálila smerom do Japonského mora balistickú raketu krátkeho doletu. Pchjongjang tesne predtým varoval, že bude podnikať "tvrdšie" vojenské akcie, ak USA posilnia svoje vojenské kapacity v oblasti.

Agentúra AP pripomína, že ak sa potvrdí, že najnovšie išlo skutočne o raketu ICBM, bol by to zo strany KĽDR prvý test takejto rakety dlhého doletu za približne dva týždne. Posledný test ICBM z 3. novembra sa podľa expertov Pchjongjangu nevydaril.

(tasr)

Minúta  |  

MAAE vyjadrila znepokojenie nad ruskými útokmi na jadrové zariadenia Ukrajiny

Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prijala vo štvrtok rezolúciu vyjadrujúcu "vážne znepokojenie" nad tým, že Rusko neuposlúchlo výzvy na zastavenie útokov voči jadrovým zariadenia na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.

Rada guvernérov, a síce vrcholný orgán MAAE pozostávajúci z 35 členských krajín, vyzvala schválenou rezolúciou Moskvu, aby sa "vzdala svojich nepodložených nárokov na vlastníctvo Záporožskej atómovej elektrárne". Na Moskvu tiež apeluje, aby z tejto elektrárne "okamžite stiahla svojich vojakov a ďalších predstaviteľov" a aby zastavila všetky svoje útoky a ďalšie konanie proti tejto elektrárni aj iným jadrovým zariadeniam na Ukrajine.

Návrh rezolúcie predložili Rade guvernérov MAAE Kanada a Fínsko. Spomedzi 35 členských krajín ho podporilo 24, povedali AFP dvaja nemenovaní diplomati. Proti sa vyslovili len Rusko a Čína. Hlasovania sa zdržali Pakistan, India, Juhoafrická republika, Namíbia, Keňa, Vietnam a Saudská Arábia a dve ďalšie krajiny sa na hlasovaní nezúčastnili.  

Záporožská atómová elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe. Začiatkom marca ju obsadili ruské vojská. Nachádza sa pritom v oblasti, ktorú Moskva v septembri anektovala.

ZAES bola od marcového obsadenia Rusmi opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa už celé mesiace navzájom obviňujú Kyjev a Moskva.

Šéf MAAE Rafael Grossi minulý týždeň uviedol, že presvedčiť Rusko a Ukrajinu, aby vytvorili tzv. ochrannú zónu okolo tejto elektrárne je "veľmi komplikované", prisľúbil však, že v tejto veci "nestratí trpezlivosť".

"Je to veľmi zložité vyjednávanie... pretože sa týka dvoch krajín, ktoré sú vo vojne a žiadne rokovania medzi sebou v skutočnosti nevedú," povedal Grossi na okraji klimatického summitu OSN (COP27) v Egypte.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka odovzdávala ocenenia Biela vrana. Varovala pred extrémizmom, fašizmom a populizmom

Demokraciu treba brániť proti extrému, nenávisť môže zabíjať. Skonštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová počas odovzdávania ocenení Biela vrana. Verejnosť vyzvala na súdržnosť a empatiu. Odovzdávanie cien označila za oslavu ľudskosti a výnimočnosti.

Každodenný život podľa nej prináša situácie, v ktorých sa mnohí dokážu zachovať výnimočne, urobiť viac než je povinnosť, vystúpiť z radu a prejaviť osobné hrdinstvo. Pripomenula aj odkazy Novembra '89 a vzdor proti neslobode.

"Spojovacím prvkom, ktorý nás povyšuje z jednotlivcov na členov spoločnosti, však musia byť naše hodnoty a tými sú aj rešpekt k slobode a právam iných," podotkla. Hrdinstvo podľa jej slov preukázal každý, kto v novembrových dňoch roku '89 verejne vyjadril svoj postoj. "Individuálne hrdinstvá splynuli do hrdinstva celej spoločnosti, ktorá porazila zdanlivo všemocný totalitný režim. Nenásilne, iba silou odhodlania a viery v lepšiu budúcnosť," skonštatovala.

Poukázala pritom na nenávisť aj na sociálnych sieťach a jej dôsledky. Apelovala na verejnosť, aby pri názorových sporoch mala na pamäti, že demokraciu treba brániť pred extrémizmom, fašizmom a populizmom, pretože útoky proti demokracii a sympatie k autoritárskym režimom môžu oslabiť piliere našej slobody. "Skúsme hľadať spojenia na základe citu, empatie, pochopenia a lásky k svojim blízkym. Skúsme byť tak trochu bielymi vranami a nájsť v sebe kúsok výnimočnosti v každodennom živote – napríklad tým, že sa nedáme ovládnuť toxickými emóciami a nepodľahneme predsudkom a skepse," zdôraznila.

"Našťastie sa pravidelne presviedčam o tom, že Slovensko má aj inú tvár. Lepšiu a prívetivejšiu ako tú, ktorú vidíme na tlačových konferenciách a v komentároch na sociálnych sieťach. Veď napokon prítomnosť ľudskosti, empatie a nadšenia v našej spoločnosti každoročne potvrdzujú aj ceny Biela vrana," skonštatovala a poukázala na súdržnosť spoločnosti a prejavy empatie v krízových situáciách a po vážnych udalostiach, ako boli vražda na Zámockej či vražda novinára a vojna na Ukrajine. "Akoby patrilo k dobrej slovenskej tradícii, že sa v kritickom okamihu dokážeme vzchopiť a urobiť vec, na ktorú s rešpektom hľadí aj okolitý svet," podčiarkla.

Minúta  |  

Do Poľska pricestovali ukrajinskí experti. Budú sa podieľať na vyšetrovaní dopadu rakety

AKTUALIZOVANÉ "Naši experti sú už v Poľsku. Očakávame, že im bude – v spolupráci s poľskými vyšetrovacími orgánmi – umožnený rýchly prístup na miesto udalosti," napísal na Twitteri šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu Ukrajinci musia splniť niekoľko náležitostí podľa medzinárodného práva.

Do Poľska pricestovali ukrajinskí experti, ktorí sa budú spolupodieľať na vyšetrovaní okolností utorkového dopadu rakety na poľskom území. Informovalo o tom vo štvrtok ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, píše agentúra AFP.

Najmenej jedna raketa zasiahla v utorok večer poľskú dedinu Przewodów v blízko ukrajinských hraníc v čase masívnych ruských útokov na civilnú infraštruktúru krajiny. Pri výbuchu v Przewodówe zahynuli dvaja ľudia.

Vyšetrovanie celého prípadu vedú poľskí a americkí experti. Obe strany podľa AFP súhlasili s tým, aby miesto výbuchu preskúmali aj vyšetrovatelia z Ukrajiny.

"Ukrajina a Poľsko budú konštruktívne a transparentne spolupracovať pri vyšetrovaní incidentu, ktorý zapríčinil ruský raketový teror voči Ukrajine," napísal Kuleba.

Avšak poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok vyhlásil, že na to, aby sa Ukrajina mohla zapojiť do vyšetrovania dopadu rakety na východe Poľska, je potrebné splniť niekoľko náležitostí podľa medzinárodného práva.

"Prokurátor, ktorý pracuje na mieste, je veľmi priateľský, ale aj veľmi legalistický, čo sa týka ukrajinského návrhu. Ak chcú naši ukrajinskí hostia vidieť výsledky vyšetrovania, môžu o ne požiadať v súlade so zákonom. Ak sa chcú zapojiť do vyšetrovania, je potrebné splniť isté zákonné náležitosti," povedal Duda.

Bezprostredne po incidente sa objavili obavy, že do pohraničia Poľska, ktoré je členskou krajinou NATO, dopadla raketa vypálená Ruskom, čo by mohlo viesť k ďalšej eskalácii konfliktu okolo Ukrajiny.

Podľa vyjadrenia NATO aj Bieleho domu však výbuch v Przewodówe zrejme nedopatrením zapríčinila strela ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá bola vypálená za účelom zneškodnenia ruskej rakety. Túto verziu označila za pravdepodobnú aj Varšava.

Hlavnú zodpovednosť za dopad rakety však podľa západných spojencov aj tak nesie Rusko, ktoré neprestáva z masívnymi raketovými a dronovými útokmi voči ukrajinskej civilnej infraštruktúre. Ukrajina má podľa nich plné právo brániť svoje územie pred ruským ostreľovaním.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však tvrdil, že raketu, ktorá dopadla na Przewodów, zrejme vystrelili Rusi, a nie Ukrajinci.

Kremeľ vyhlasuje, že s udalosťou v Przewodówe nemá nič spoločné.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.