ECB od júla zvýšila úrokové sadzby o 200 bázických bodov. Hlavným dôvodom je snaha o spomalenie inflácie. ECB tiež signalizovala, že bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a že v redukcii portfólia dlhopisov v objeme 5 biliónov eur.

"Očakávame ďalšie zvyšovanie sadzieb," uviedla Lagardová, podľa ktorej zrejme nebude stačiť ukončenie akomodácie v nastavení menovej politiky. To znamená, že sa pravdepodobne bude musieť dostať do reštriktívneho pásma.

"Úrokové sadzby sú a zostanú hlavným nástrojom prispôsobovania našej menovej politiky," uviedla šéfka ECB. To podľa nej potvrdzuje, že úrokové sadzby sú najefektívnejším nástrojom menovej politiky. Zároveň je však potrebná "normalizácia bilancie uváženým a predvídateľným spôsobom".

Depozitná sadzba ECB je aktuálne na úrovni 1,5 % a nie je ďaleko od neutrálneho nastavenia, to znamená od úrovne, na ktorej rast ekonomiky nebrzdí ani nestimuluje. Podľa väčšiny ekonómov je neutrálne pásmo pre depozitnú sadzbu niekde medzi 1,5 % a 2 %. To znamená, že po očakávanom zvýšení v decembri bude ukončená akomodácia, to znamená nastavenie sadzieb, ktoré podporuje rast.

Problémom je, že tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,6 %, pričom inflačný cieľ ECB je nastavený na 2 %. Takže zrejme ani recesia, ktorá je počas zimy takmer istá, nezníži inflačné tlaky v eurozóne natoľko, aby ECB mohla spomaliť alebo dokonca zastaviť cyklus sprísňovania menovej politiky.