Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia: Elektronické testy na vodičský zvýšia objektívnosť a obmedzia korupciu

Testy na vodičský preukaz sa majú v budúcom roku začať vykonávať elektronicky. Polícia od nového spôsobu testovania očakáva pozitívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, nárast objektívnosti skúšky, zvýšenie počtu vyskúšaných žiadateľov aj obmedzenie korupčného správania pri teoretickej skúške. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

 ,,Každý skúšobný test bude pozostávať zo 40 otázok rozdelených do desiatich okruhov, na ktoré bude potrebné odpovedať do 30 minút. Každá otázka bude mať bodovú hodnotu 1, 2, 3 alebo 4 body, pričom celkový súčet bodov za všetky správne odpovede bude 100 bodov. Žiadateľ bude na teoretickej skúške hodnotený klasifikačným stupňom prospel, ak získa najmenej 90 bodov," priblížila hovorkyňa.      

Ministerstvo vnútra SR podľa polície disponuje databázou približne 1400 otázok, ktoré sú rozdelené do desiatich okruhov. Otázky budú generované náhodne. Okruhy kopírujú platné učebné osnovy vodičských kurzov v autoškolách. Pripravuje sa aj vytvorenie generátora cvičných skúšobných testov, ktorý bude prístupný na webovej adrese www.minv.sk.

Zavedenie elektronického vykonávania teoretickej skúšky by podľa polície malo mať pozitívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, zníženie počtu dopravných nehôd, ako aj počtu usmrtených osôb na cestách.

,,Medzi ďalšie významné prínosy je potrebné spomenúť tiež zvýšenie počtu vyskúšaných žiadateľov, zefektívnenie činnosti skúšobného komisára, zabezpečenie objektívnosti teoretickej skúšky a zvýšenie úrovne vzdelávania žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia v autoškolách," uviedla Bárdyová. Zmena má priniesť aj výrazné obmedzenie, prípadne zastavenie možného korupčného správania.

Nový spôsob vykonávania testu sa má podľa účinnosti vyhlášky zaviesť od 1. januára 2023. Ministerstvo vnútra SR však do medzirezortného pripomienkového konania v novembri predložilo návrh úpravy, podľa ktorého by sa malo k zmene napokon pristúpiť až od apríla. Zdôvodnilo to problémami pri zabezpečovaní potrebného materiálno-technického vybavenia skúšobných miestností.

(tasr)

Minúta  |  

ECB bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Hrozí aj utlmovaním ekonomickej aktivity

Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Dokonca možno bude nútená utlmiť ekonomickú aktivitu, aby dostala pod kontrolu infláciu, uviedla v piatok šéfka ECB Christine Lagardová bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb a signalizovala, že ECB bude ako svoj hlavný nástroj preferovať zvyšovanie sadzieb pred znižovaním bilancie. Informuje o tom agentúra Reuters.

ECB od júla zvýšila úrokové sadzby o 200 bázických bodov. Hlavným dôvodom je snaha o spomalenie inflácie. ECB tiež signalizovala, že bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a že v redukcii portfólia dlhopisov v objeme 5 biliónov eur.

"Očakávame ďalšie zvyšovanie sadzieb," uviedla Lagardová, podľa ktorej zrejme nebude stačiť ukončenie akomodácie v nastavení menovej politiky. To znamená, že sa pravdepodobne bude musieť dostať do reštriktívneho pásma.

"Úrokové sadzby sú a zostanú hlavným nástrojom prispôsobovania našej menovej politiky," uviedla šéfka ECB. To podľa nej potvrdzuje, že úrokové sadzby sú najefektívnejším nástrojom menovej politiky. Zároveň je však potrebná "normalizácia bilancie uváženým a predvídateľným spôsobom".

Depozitná sadzba ECB je aktuálne na úrovni 1,5 % a nie je ďaleko od neutrálneho nastavenia, to znamená od úrovne, na ktorej rast ekonomiky nebrzdí ani nestimuluje. Podľa väčšiny ekonómov je neutrálne pásmo pre depozitnú sadzbu niekde medzi 1,5 % a 2 %. To znamená, že po očakávanom zvýšení v decembri bude ukončená akomodácia, to znamená nastavenie sadzieb, ktoré podporuje rast.

Problémom je, že tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,6 %, pričom inflačný cieľ ECB je nastavený na 2 %. Takže zrejme ani recesia, ktorá je počas zimy takmer istá, nezníži inflačné tlaky v eurozóne natoľko, aby ECB mohla spomaliť alebo dokonca zastaviť cyklus sprísňovania menovej politiky.

Minúta  |  

Sme rodina chce riešiť ochranu spoločenských zvierat pred týraním

Hnutie Sme rodina chce riešiť ochranu spoločenských zvierat pred týraním. Momentálne k tomu prebiehajú legislatívne práce a návrh zákona by mal byť do parlamentu podaný pravdepodobne v polovici decembra. Pre TASR to uviedla Linda Tribusová z tlačového oddelenia Sme rodina.

 ,,Našim spoločným záujmom je zvýšiť ochranu spoločenských zvierat zavedením osobitnej skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia spoločenského zvieraťa za súčasného zadefinovania pojmu spoločenského zvieraťa pre účely Trestného zákona," priblížila Tribusová.

Problematika týrania zvierat podľa poslankyne Petry Krištúfkovej (Sme rodina) v poslednej dobe narastá a nie je dostatočne riešená kompetentnými orgánmi. Poukazuje na útulky, ktoré nemajú kapacity, na psy v osadách, psie zabíjačky či množiarne.

,,Žijeme v ťažkej dobe a práve pes je mnohokrát ten, ktorý vyplní prázdne miesto v rodine, zapláta absenciu jedného rodiča, alebo vytvorí spoločníka starým rodičom. Takto je spoločensky vnímaný a je naša povinnosť sa k tomu tak aj postaviť napriek tomu, že je to nepopulárna téma," povedala pre TASR Krištúfková.

K problematike týrania zvierat sa uskutočnilo aj stretnutie Krištúfkovej, predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina) a generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

(tasr)

Minúta  |  

Thajsko: Macron na samite APEC odmietol konfrontáciu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron predostrel v piatok svoju víziu toho, ako by sa Francúzsko mohlo angažovať v ázijsko-tichomorskom regióne, a v tejto súvislosti vyzval na ukončenie konfrontácie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Francúzsko chce podľa Macrona v spomínanom regióne zohrať stabilizačnú úlohu. "Neveríme v hegemóniu, neveríme v konfrontáciu, verím v stabilitu," uviedol na jednom zo stretnutí, ktoré sa konalo popri samite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v thajskom Bangkoku.

Podľa Macrona by mali svoju úlohu zohrať všetky regionálne mocnosti vrátane Francúzska, ktorého územie sa rozkladá aj v Indickom a Tichom oceáne – napríklad ostrovy Réunion, Nová Kaledónia či Francúzska Polynézia.

Macron sa na samite skupiny APEC snaží podľa AFP znovu nastoliť francúzsku stratégiu v tichomorskom regióne v čase narastajúcej konkurencie zo strany Číny.

"Sme v džungli, kde máme dvoch veľkých slonov, ktorí sa snažia byť čoraz nervóznejší. Ak budú veľmi nervózni a začnú vojnu, stane sa z toho problém pre celý zvyšok tejto džungle. Je teda potrebná spolupráca veľkého množstva iných zvierat – tigrov, opíc, a tak ďalej," uviedol šéf Elyzejského paláca.

Macron poukázal na to, že medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti čelí rôznym krízam od klimatickej po ekonomickú a tie sa navzájom prekrývajú. Cieľom francúzskej indo-tichomorskej stratégie je v tomto prostredí poskytnúť dynamickú rovnováhu. Ide o to, "ako poskytnúť istú stabilitu a rovnováhu, pričom ani jedna nemôže prevládať nad druhou, nemôže ísť o konfrontáciu dvoch veľkých mocností", uviedol francúzsky prezident.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Macron povedal, že je to jeden z hlavných zdrojov nestability vo svete. Podľa jeho slov by všetky krajiny v Ázii aj inde vo svete mali v tejto otázke konať.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Máme viac spojencov než predtým

Maďarsko má teraz viac spojencov než predtým, vyhlásil v piatok v úvode schôdzky Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) predseda vlády Viktor Orbán. Podľa agentúry MTI premiér dodal, že Maďarsko má národnú kresťanskú vládu, pričom dôležité je, aký kabinet vládne v potenciálnych partnerských krajinách, pretože to určuje možnosti spolupráce. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

"Pre maďarskú vládu, Maďarsko a Maďarov žijúcich za hranicami je vždy jednoduchšie, keď vlády založené na národných kresťanských základoch – podobné tej našej – sú vo väčšine: ak takéto vôbec ešte v Európe okrem nás existujú," povedal Orbán.

Maďarský ministerský predseda v tejto súvislosti konštatoval, že vývoj politických udalostí uplynulého obdobia sa uberá priaznivým smerom.

Maďarsko-maďarský samit MÁÉRT vznikol 20. februára 1999. Vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya prerušila v roku 2004 sériu jeho zasadnutí a hľadala iné formy konzultácií maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov. Konferencia MÁÉRT napokon po šesťročnej pauze pokračovala zasadaniami od roku 2010. Jej členom zo Slovenska bola Strana maďarskej komunity (SMK).

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko: Výbuch plynovodov Nord Stream bola sabotáž. Našli sme stopy po výbušninách

Švédski vyšetrovatelia našli na mieste, kde bolo poškodené potrubie plynovodov Nord Stream, stopy výbušnín, čo potvrdzuje, že išlo o sabotáž. Oznámila to v piatok švédska prokuratúra. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

"Vykonaná analýza ukazuje stopy výbušnín na niekoľkých objektoch, ktoré sme našli... Vyšetrovanie je veľmi komplexné a ucelené. Prebiehajúce vyšetrovanie určí, či je možné identifikovať nejakých podozrivých," uviedol prokurátor Mats Ljungqvist, ktorý vedie predbežné vyšetrovanie. Ďalšie detaily odmietol poskytnúť.

Švédske a dánske úrady v súčasnosti prešetrujú vznik štyroch dier na plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vedú popod Baltské more z Ruska do Nemecka. Ich poškodenie sa stalo na istý čas stredobodom vojenského konfliktu na Ukrajine.

Dánsko v októbri uviedlo, že predbežné vyšetrovanie nezačuje, že poškodenie bolo spôsobené výbuchmi. Jedna ani druhá krajina však neuviedli, kto môže byť za výbuchy zodpovedný.

Z plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori začal 26. septembra na štyroch miestach unikať zemný plyn. Následne došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.