Bol som brutálny, priznáva Andrej Babiš. V prezidentskom boji sa považuje za outsidera

Opakovane ste hovorili, že ste skôr exekutívny typ ako ceremoniár. Čo vás to zrazu na prezidentskej funkcii zaujíma?

To je, samozrejme, dobrá otázka. My sme si mysleli, že táto vláda národnej katastrofy, ako jej hovorí aj jeden bývalý člen ODS, pri moci nezostane dlho a že budú predčasné voľby. Ale už to tak nevyzerá. Teraz to vyzerá tak, že sa pri vláde budú silou-mocou držať do roku 2025. Oni si možno uvedomujú, že potom už nikdy nebudú vládnuť. Hoci keď sa na nich človek pozerá, tak má podozrenie, že si možno vôbec neuvedomujú, ako im to, skrátka, nejde. Európske predsedníctvo je raz za trinásť rokov, je to obrovská šanca stáť na čele Európy a trochu ju aj riadiť, ale oni tú šancu nedokážu uchopiť. Keď som sa k prezidentskej kandidatúre vyjadroval zdržanlivo, tak to odrážalo naše vtedajšie analýzy, reflexie. Pred mesiacom som to ešte nebol ja, kto by tým kandidátom mal byť.

Veríte si, že máte šancu vyhrať?

Neviem, ako to mám povedať. Všetci hovoria, že nemám, no… Na vašu otázku je ťažká odpoveď. Budem bojovať.

Považujete sa za outsidera?

Samozrejme.

Akú si môže outsider zvoliť stratégiu do predvolebnej kampane?

Neznervózňuje ma to, svojím naturelom som skôr pesimista, než že by som automaticky počítal s úspechmi. Pani Nerudová napísala na Twitteri, že sa ani nedostanem do druhého kola. Fajn. Mňa to len utvrdilo v tom, že budem robiť pozitívnu kampaň a ostatných kandidátov, pokiaľ možno, nebudem komentovať. Ani v tomto rozhovore. Ale oni ma komentujú. Teraz na jednej debate v Broumove padlo moje meno azda tridsaťkrát. Fakt neviem, prečo ma všetci stále riešia, keď som, ako vy hovoríte, outsider.

Byť outsider je výhoda. Štartujete s nižším očakávaním.

Lenže množstvo ľudí, ktorí ma nechcú voliť, je podľa prieskumov fakt veľké. Ale na druhej strane si myslím, že z kandidátov, ktorí podali prihlášku, mám na výkon funkcie najväčšie politické skúsenosti, to nikto spochybniť nemôže. Preto keby som uspel, budem očakávať, že premiér sa so mnou začne konečne normálne baviť.

Takže vy sa chcete stať prezidentom, aby ste sa konečne zoznámili s Petrom Fialom.

Nebudete mi veriť, ale keď som bol premiér, tak som za ním bol trikrát, vždy som prišiel do jeho kancelárie v snemovni. Bavili sme sa hlavne o Európskej únii, celkovo o zahraničnej politike. Ale jemu evidentne jeho poradcovia neustále hovoria, že ten Babiš je najhoršie zlo. Čo je škoda, pretože by som mu asi mal čo poradiť.

Ladili ste českú politiku voči EÚ? A zladili?

Rozdiel medzi mnou a ním je v prístupe. Ja som ešte prehovoril prezidenta, aby ma vlani v decembri poslal na Európsku radu. Dodnes mi príde zaujímavé, ako ľahko mi to Fiala nechal. Trinásteho decembra 2021 bolo stretnutie V4 s Macronom v Budapešti, 16. decembra potom dôležitá Európska rada o energetike, kde som znovu vystúpil a hovoril som: Emisné kvóty, energetická politika, všetko zle. Zrušte ich, zastropujte. Povolenky majú vplyv na cenu elektriny. Písal som listy na všetky strany.

Nová vláda začala úradovať 17. decembra. Keby premiér chcel, mohol byť už na tej decembrovej Rade. Ale pán Fiala na Európsku radu išiel prvýkrát až vo februári. Dosť ma mrzí, ako sa to celé okolo EÚ dnes podáva nepravdivo. My sme tam totiž viedli obrovské boje. Vážne. O ilegálnej migrácii. O peniazoch na zelenú tranziciu, ale hlavne o peniazoch z európskych fondov, a ja som vybojoval 42 miliárd korún navyše. Bojovali sme aj o taxonómii, do ktorej som dostal zmienku o jadre.

Prečo sa stále opakuje tá lož o Green Deale? Green Deal som ja nikdy nepodpísal. Green Deal mal stanoviť, že všetky členské štáty znížia emisie o 55 percent do roku 2030. A my sme odpovedali: Nie, to my nikdy nedáme. A nakoniec sme vybojovali spolu s Poliakmi, že sa počíta priemer za celú EÚ. To je obrovský úspech. Žiadny konkrétny záväzok z toho pre nás nebol. S Poliakmi sme, naopak, vybojovali modernizačný fond: osem krajín dostane neuveriteľné peniaze, Česká republika môže dostať až tisíc miliárd. Tak prečo Alexandr Vondra [český europoslanec za ODS, pozn, red.] a spol. neustále opakujú, že ja som niečo zameškal? Nič som nezameškal. A nič som nepodpísal.

Reálie Green Dealu sa rozhodujú až po mojom odchode. Pozrite sa, ako to tam pani ministerka Anna Hubáčková [česká ministerka životného prostredia, pozn, red.] nezvládla. Pán premiér Fiala ešte 19. decembra 2021, pár dní po nástupe k moci, sľuboval, že v žiadnom prípade nedovolí zákaz klasických áut so spaľovacími motormi. Nechápem, ako to v tej jeho vláde funguje. Ja som to mal zariadené tak, že kto išiel do Bruselu, musel vláde najskôr oznámiť svoju pozíciu, a vláda sa k jeho mandátu vyjadrovala. To som zaviedol, keď som zistil, že niektorí ministri chodili do Bruselu bez mandátu a potom si tam robili, čo chceli. A teraz? Keď išlo o tie autá, tak jej na vláde mali jasne povedať: Pozri sa, Hubáčková, ty budeš hlasovať proti! Ona na Rade hlasovala za.

Pokiaľ viem, tak odchádzala s mandátom hlasovať proti zákazu a český súhlas sa na mieste vymenil za extra kvóty pre české teplárne.

Ak ona na Rade hlasuje v rozpore s mandátom, ktorý si tam viezla, tak je to nepochopiteľné.

A vaša zodpovednosť? Na Európskej rade v decembri 2019 sa dohodol veľký cieľ bezuhlíkového hospodárstva do roku 2050.

To bol politický rámec.

Rámec, ktorý sa odvtedy už len vypĺňa obsahom. To je ten balík návrhov Fransa Timmermansa, zákaz klasických áut je prvým z nich.

Pán Timmermans nás neznášal, pretože my, teda V4, sme zabránili tomu, aby sa stal šéfom Európskej komisie, aj keď sa na tom predtým dohodli v známom sushi deale. Počas tohto samitu v decembri 2019 sme, opakujem, dosiahli to, že 55 percent zníženia emisií bude priemer pre celú EÚ, čo bolo skutočne veľké víťazstvo. Keď bude mať Česká republika 40 a dánska premiérka, ktorá má veľa veterných elektrární v Severnom mori, bude mať 70-percentný pokles emisií, tak dohromady je to 110 percent delených dvoma a my sa ocitáme na únijných 55 percentách.

To hovoríte o cieľoch do roku 2030. Ale to je predsa etapa na ceste k cieľu, a tým je bezuhlíková ekonomika v roku 2050. A pod tým konečným cieľom je aj váš súhlas.

Nič som na tej Rade nepodpísal. A tiež sa medzitým zásadne zmenila situácia energetickou krízou a vojnou. Európa sa musí prebudiť, veď Green Deal znamenal: končíme s uhlím, ideme na tranzíciu na plyn, prídu nejaké fantastické technológie, ktoré teda ešte neexistujú, ale až ich vynájdu, tak ony potom zaručene všetko vyriešia. Dovtedy chcela EÚ ruský plyn, to nebola len Merkelová.

Po začiatku tejto vojny je každý generál, ale jednoducho v základe Green Dealu bol prechod od uhlia na plyn. Únia na tú vojnu mala reagovať zmenou Green Dealu, a nie ďalej pokračovať v dogmách, ako je zákaz spaľovacích motorov. Nemci sú kapitola sama osebe. Nechápem ich. Najskôr rozhodnú o odstavení jadra a potom, keď je problém, jadro predĺžia do 15. apríla. Prečo to preboha nenechajú bežať ďalej? Vyplatili majiteľom baní a uhoľných elektrární peniaze za odchod od uhlia, a teraz sa k uhliu rýchlo vracajú.

Nebol cieľ bezuhlíkovej ekonomiky do roku 2050 nezmyselný už od začiatku, aj pred vojnou?

Bol. Európa, ktorá globálne zodpovedá za osem percent emisií, chce sama seba zničiť bez ohľadu na to, že ostatní ju, skrátka, nenasledujú. Preto tiež následne vznikli debaty, že sa zavedie dodatočné clo na tovar, ktorý pri výrobe produkuje veľké emisie. To zelené clo vymysleli, až keď zistili, že nás zvyšok sveta v znižovaní emisií nenasleduje.

Pokiaľ vedie Green New Deal Európu do biedy, zapísal by sa ktokoľvek, kto ho zablokuje, do histórie. A okrem nepríjemností na Rade ani tak veľmi neriskuje.

To nešlo. Česká republika až 87 percent svojho exportu vyváža do Európskej únie. Uvedomte si, že tu svoju úlohu zohráva ešte aj Európsky parlament, ktorý azda ani nemá cenu komentovať, ale ktorý volí predsedu Európskej komisie. Ursula [von der Leyenová – pozn. red.] by nebola nikdy zvolená, keby europoslancom nesľúbila, že bude bojovať za Green Deal. Počas posledných volieb do europarlamentu sa predsa zelený fanatizmus vynoril skoro všade po Európe. A tento stav pretrváva.

Fatálna chyba, základ zdražovania energie, je dávne rozhodnutie Nemecka zastaviť jadro. K tomu emisné kvóty. Už v roku 2021 bol ich vplyv na ceny ohromný. Samozrejme, že pre niektoré členské štáty sú kvóty fajn, pretože majú takzvane čistejší priemysel, ale pre nás to bolo zle. Na Green Deale nakoniec bolo jasné, že to musí byť, tak sme spolu s Poľskom volili cestu, nech nám dajú peniaze.

Ale teraz je iná situácia a ja nechápem, prečo nechali prejsť zákaz spaľovacích motorov. Preboha, je vojna, uhlie je nad zlato, elektrina sa zdražuje. A oni ani nedokážu oficiálne uznať existenciu problému. Kde sú nejaké české iniciatívy v tomto smere? Premiér sa neangažuje. Minister Jozef Síkela [český minister priemyslu a obchodu, pozn, red.] mal päťkrát ministerskú radu – a výsledok? Jedinú cestu vidia v spoločných nákupoch plynu. Už mu dávno ušiel vlak. Problém je, že naša vláda českým firmám tento rok vôbec nepomôže.

Oslabovalo vás, že ste vo funkcii premiéra mali na krku žalobu za zneužitie európskych peňazí?

Nie, vôbec. Ako oslabovalo? Pre mňa bolo najväčšie vyznamenanie, že keď bol v Prahe nedávno samit so 44 hlavami štátov, ktoré sem zvolal francúzsky prezident Macron, sám za mnou počas svojho pobytu v Prahe prišiel z Hiltonu do Budha baru. S Macronom máme dobrý vzťah. Keď som pred rokom končil, poďakoval sa mi na tlačovej konferencii za spoluprácu, čo som si veľmi vážil. Reči o konflikte záujmov ma nezaťažovali, môžem vám zodpovedne povedať, že pri skutočných rokovaniach sa o tom so mnou nikto nebavil.

Cítite súd pre Čapí hnízdo teraz v prezidentských voľbách ako záťaž?

Samozrejme. To sa nikdy nemalo skončiť na súde. Je to politické stíhanie, príslušný prokurátor ho zastavil a najvyšší účelovo oživil. Bizarné. Všetci dobre vedia, že keby som nešiel do politiky, tak sa nič nerieši. Sedemkrát tu bola kontrola, všetko bolo v poriadku.

Nie je podstata príbehu vo vašej chamtivosti, respektíve vašej firmy, že ste siahli po peniazoch určených pre malé a stredné podniky?

Ten je úplne iný príbeh. Agrofert bol len strategický partner, moja rodina chcela podnikať. Firma iba garantovala úver. Na dotáciu bol nárok, vrátila sa, a ešte som dal na charitu 52 miliónov korún navyše, aby som poukázal na nezmyselnosť celej kauzy. Takže tu naozaj nešlo o niečiu chamtivosť.

Z vášho oznámenia, že idete do prezidentských volieb, som získal dojem, akoby ste kampaň chceli stavať na tom, že zastávate záujmy radových občanov proti asociálnej vláde a elitárskym médiám. Miloš Zeman sa kedysi vyhlásil kandidátom plebejcov proti patriciom. Idete vedome v jeho stopách?

To bola zhoda okolností, že som bol u neho deň predtým.

Prezident vás pri audiencii na kandidatúru nenabádal?

V minulosti áno. Teraz som mu oznámil, že budem kandidovať, a zdalo sa mi, že z toho mal radosť. Nehovorili sme síce priamo o tom, že ma podporí, ale možno to urobí a podporí ma.

A kandidujete proti elitám?

Proti establishmentu. Proti ponovembrovému kartelu. Viem, že mám nálepku, že rozdeľujem spoločnosť, ale verte mi, že sa snažím o opak. Mňa napríklad zaskočil premiér Fiala. Ja by som si asi naivne myslel, že premiér bude hovoriť s lídrom opozície, ale on so mnou hneď po voľbách ani nechcel rokovať. Prezident Zeman bol vlani naštvaný, že som neskúsil poskladať novú vládu, ale čo som mohol skúšať, keď sa pán Fiala nechcel ani stretnúť? Teraz už všetci novinári a komentátori vedia a píšu, ako sa budem v kampani správať, že budem agresívny. Mýlia sa. Naozaj povediem pozitívnu kampaň.

Keď ste pred deviatimi rokmi vtrhli do politiky, robili ste to dosť agresívnym spôsobom. A robili ste veci, ktoré boli dovtedy tabu, aby si politik napríklad kupoval noviny, vo vláde poberal dotácie a podobne.

Je pravda, že som vtedy hovoril brutálne. A mali sme za sebou brutálnu dobu. To, čo tu predvádzali Mirek Topolánek a niektorí ďalší, to nešlo. S firmou je to tak, že som z nej odišiel v roku 2014. S novinami je to ešte trochu iný príbeh, tie som absolútne nekupoval kvôli politike.

Ak chcete kampaň na Hrad robiť pozitívne, zmenili ste sa s vekom, alebo je to dané charakterom prezidentskej funkcie?

Asi oboje. Ani s tou mojou predchádzajúcou agresivitou to nie je také jednoduché. Áno, bol som agresívny, ale väčšinou, až keď som reagoval na klamstvá o mne. To som, samozrejme, vyštartoval. Typickou nepravdou o mne z posledného obdobia je napríklad práve podpis Green Dealu. Je mi ťažko si na tie klamstvá zvyknúť, ale tak to asi chodí. Určite som sa od vstupu do politiky zmenil. A tiež je pravda, čo som medzitým vypozoroval, že v politike na ľudí často nepôsobíte tým, čo ste skutočne dokázali, ale tónom, akým hovoríte. Súčasný pán premiér je pre mnohých občanov dobrý premiér, pretože pekne hovorí. Pritom on vládu neriadi a je to taký premiér na rozprávanie. Bol by dobrý ako minister zahraničných vecí. Mne títo ľudia stále vyčítajú agresivitu a populizmus. Neviem, či je populizmus to, že sa staráte o ľudí a máte na prvom mieste svoj národ, čo je podľa mňa prejav vlastenectva, ale fajn. K tomu sa hlásim a vždy som to robil. Nielen ako politik, ale aj ako zamestnávateľ. Dobrý zamestnávateľ si musí ľudí vážiť.

Počkajte, veď v Agroferte boli dlho podpriemerné platy.

Hlúposť, keby to tak bolo, prečo by u nás tí ľudia zostávali, prečo by v mestách, kde je Agrofert, tomu Babišovi dávali hlasy vo voľbách? Dobrý zamestnávateľ sa musí o svojich ľudí starať, keď majú nejaký problém, musí im pomáhať. V minulosti som napríklad jednej panej, ktorá umývala prepravky v nejakom mäsiarstve, zariaďoval termín u fyzioterapeuta.

Čo z vášho vládnutia dáva oprávnenie myslieť si, že by ste bol prínosný prezident?

Čo je to za otázku? To je azda jasné, nie? (smiech) V knižkách, ktoré som písal, vždy jednu za rok, nájdete, čo som dokázal, kde som toho roku bol, s kým som vyjednával, čo som všetko robil. Za nás Česi predbehli v HDP na hlavu Taliansko a Španielsko. Sme ôsma najbezpečnejšia krajina na svete. Máme najnižšiu nezamestnanosť v Únii. My sme znižovali zadlženie štátu. Začínali sme s dlhom verejných financií 42 a pred pandémiou ho zrazili na 29 percent HDP. A keď sme odovzdávali vládu, bolo zadlženie nižšie, než keď som sa stal ministrom financií.

Nemrzí vás spätne, že ste si to znižovanie deficitu v dvoch covidových rokoch pokazili?

Ten covid bol jednoducho náročný. My sme nechceli, aby drobní podnikatelia a firmy padali na kolená, tak sme im pomáhali. Dali sme im 390 miliárd korún. Stále bolo na konci našej vlády zadlženie nižšie ako v roku 2013.

Ešte viac ste dali priamo voličom. Do ekonomiky sa dostalo veľa peňazí.

Nám sa napríklad vyčíta, že podplácame dôchodcov. Príde vám 15-tisíc korún priemerného dôchodku veľa? Mne nie. Zľavy na cestovnom, to sú všetko drobné. Dnešná vláda ich ruší len preto, že sme ich zaviedli my. Z rovnakého dôvodu sa vzdali EET [elektronická evidencia tržieb, pozn. red.], ktorej som venoval toľko energie. Peniaze majú na dosah, doma aj v Európe. A ich základná premisa, že ja som zadlžil republiku, nie je pravdivá.

Koľko z českej inflácie je leží vašich bedrách, napríklad z toho, čo ste počas covidu rozdali medzi ľudí, a zvýšili tak spotrebu?

No práve že neleží. To nie je dopytová inflácia. Akú má ČNB páku na ropný kartel? Žiadnu.

A prečo je v Česku výrazne vyššia inflácia ako v okolitých štátoch?

Keď sme vlani odovzdávali vládu, bola česká inflácia 5,3 percenta. Pretože my sme vlani v novembri a decembri znížili DPH pri elektrine, plyne a teple na nulu. Keďže Fialova vláda nepokračovala, tak jej v januári tá inflácia vyskočila. Predtým, našťastie, stúpli úspory obyvateľstva, medziročne o 540 miliárd korún, ľudia si peniaze dali do bánk, a dnes vďakabohu – a vďaka nám – tie peniaze majú. Je to vďaka tomu, že sme zrušili superhrubú mzdu. Bohužiaľ, ľuďom tie rezervy už pomaly ubúdajú. My sme žiadnu infláciu nespôsobili. Je nezmysel hovoriť o dopytovej inflácii.

Pôjdete do prezidentských volieb ako kandidát ľavice?

My sme catch-all party, ponuku máme aj pre podnikateľov a živnostníkov. Tí nám nikdy neodpustili EET, čo je škoda, keďže im EET priniesla zníženie daní. V roku 2016 bola DPH na jedlo, nealko a čapované pivo 21, dnes je 10 percent. Vďaka nám. To nikto neocenil.

Keď sa pozriete späť na svoje premiérovanie, je niečo, čo vás mrzí, že ste nestihli urobiť, alebo urobili ste niečo, čo ste nemali?

Covid bol pre nás absolútne zlý. Človek nevedel, komu má veriť. Roman Prymula [bývalý český minister zdravotníctva, pozn. red.] na začiatku povedal, že ten problém bude trvať dva roky, my sme sa naňho všetci pozerali, že sa zbláznil. Nakoniec sa ukázalo, že mal pravdu. Museli sme sa riadiť podľa expertov. Mal som v premiérskej kancelárii profesora Jiřího Berana, ktorému som pomáhal s prípravou klinickej štúdie na isoprinosine. Hovoril, že tým lieči seniorov a že to pomáha. Veril som mu. Ostatní experti to však odmietali a niekedy bolo zložité sa zorientovať. Celkovo bol covid absolútne neznáma, bolo to niečo úplne neuchopiteľné. Na covide sme aj prehrali voľby. Ale zase, my sme zachránili priemysel, keď ho šéf odborov Josef Středula a sociálni demokrati vlani na jar chceli úplne zavrieť, prišli sme s nápadom testovať sa trikrát týždenne, čím sme zatvorenie priemyslu odvrátili.

Pri spätnom pohľade je, myslím, zrejmé, že odpoveď na covid bola na celom Západe prehnane robustná.

To nemôžete vedieť. Ja som robil maximum pre záchranu ľudí a svojou politikou som ich ešte veľmi zachránil. Osobne som do Českej republiky dostal monoklonálne protilátky, boli sme jedni z prvých v Európe. Zháňal som osobne ďalšie lieky, napríklad aj „Trumpov kokteil“. Vytýkali mi mikromanažment, ale ten bol nutný, pretože úradník má na všetko čas. Zatiaľ čo my ako štát sme ho nemali. Keby som kyslíkové prístroje nechal na úradníkov, trvá ich dovoz dva mesiace. My sme sa báli, videli sme Taliansko, ako tam pacienti umierajú na chodbách, to bolo hrozné. Pred nami tma. Bolo to strašne zložité obdobie, bohužiaľ, skutočne trvalo tie predpovedané dva roky. Stálo to more peňazí, ktoré by sme vedeli investovať inak. Ale nikdy sa už nikto nedozvie, čo by bolo, keby…

Exprezidenti Havel aj Klaus založili tradíciu, že na Hrade sedí intelektuál, ktorý sa nebojí občas hovoriť provokatívne veci. Je to tradícia hodná zachovania?

Ja, samozrejme,nie som ani Václav Havel, ani Václav Klaus, som skôr človek so skúsenosťou a so zvykom riešiť problémy. Pokojne v spolupráci s vládou, keď sa dohovoríme, že je nejaký český záujem, poďme ho hájiť spoločne. Ale nejaké filozofické veci, na to ja nie som.

Andrej Babiš (68)

Bratislavský rodák, po rozdelení Československa sa zmocnil českej pobočky slovenského štátneho podniku Petrimex a z nej vytvoril koncern Agrofert. So svojím hnutím ANO v roku 2013 prenikol do Snemovne a potom aj do vlády. V rokoch 2014 až 2017 bol ministrom financií v Sobotkovej vláde, od decembra 2017 do decembra 2021 premiérom ČR.

Text, ktorý je krátený, vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.