Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Saudskoarabský princ by mal mať imunitu v prípade vraždy Chášukdžího, odporúča vláda USA

Americká vláda v piatok odporučila, aby saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán mal trestnoprávnu imunitu v súvislosti s vraždou saudskoarabského disidenta Džamála Chášukdžího v roku 2018.

Biely dom argumentuje, že toto rozhodnutie nesúvisí s bilaterálnymi vzťahmi medzi USA a Saudskou Arábiou, ale s tým, že Muhammad bin Salmán je faktickým vládcom Saudskej Arábie a najnovšie aj predsedom vlády. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena predtým opakovane odsudzovala údajnú účasť saudskoarabského princa na vražde disidenta v Turecku. Biden predovšetkým počas prezidentskej kampane vyhlasoval, že za vraždu Chášukdžího by mali byť vyvodené voči saudskoarabskému princovi dôsledky.

"Džamál dnes ešte raz zomrel," vyhlásila v reakcii na rozhodnutie americkej vlády Chášukdžího turecká snúbenica Hatice Cengizová. Odporúčanie americkej vlády nie je pre súdy záväzné, ozvali sa však proti nemu ľudskoprávni aktivisti.

Saudská Arábia v súčasnosti podľa AP stupňuje represie voči kritikom režimu. Okrem toho znížila aj ťažbu ropy, čím naštrbila snahy USA a ich spojencov potrestať Rusko za jeho vojenskú agresiu na Ukrajine.

Údajne agenti saudskoarabskej tajnej služby zavraždili Chášukdžího na konzuláte v Istanbule v roku 2018. Jeho telo pravdepodobne rozkúskovali, keďže doteraz sa nenašlo. Americké tajné služby usudzujú, že vraždu nariadil saudskoarabský korunný princ, ktorého novinár Chášukdží opakovane kritizoval.

(tasr, min)

Minúta  |  

Odpálenie rakety dlhého doletu z KĽDR neznamená pre USA hrozbu, vyhlásil Biely dom

Medzikontinentálna balistická raketa vystrelená Severnou Kóreou, o ktorej sa predpokladá, že je schopná preletieť Tichý oceán, nepredstavuje hrozbu pre Spojené štáty, uviedol v piatok hovorca Bieleho domu John Kirby. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Čo sa týka tohto odpalu, nepovažujeme ho za hrozbu pre našu krajinu," povedal Kirby. Juhokórejská armáda v piatok informovala, že KĽDR zrejme odpálila medzikontinentálnu balistickú raketu. Správu následne potvrdilo aj Japonsko. Ide pritom už o druhé odpálenie rakety KĽDR v priebehu dvoch dní.

Japonský premiér Fumio Kišida následne uviedol, že raketa podľa všetkého dopadla do výsostných japonských vôd – západne od ostrova Hokkaido. Jej odpal označil za "absolútne neakceptovateľný".

(tasr, min)

Minúta  |  

Moskva pre vojnu na Ukrajine upustí od silvestrovského ohňostroja

V dôsledku pretrvávajúcej vojny na Ukrajine plánuje samospráva ruskej metropoly Moskva nadchádzajúce silvestrovské oslavy zorganizovať v skromnejšom duchu než po uplynulé roky, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry DPA.

"Považujeme tento rok za rozumné upustiť od organizovania ohňostrojov a veľkých pouličných koncertov," uviedol starosta Moskvy Sergej Sobianin v piatok na sociálnych sieťach. Zároveň však prisľúbil, že mesto bude slávnostne vyzdobené.

Moskovská samospráva predtým uskutočnila online hlasovanie, kde sa obyvateľov pýtala, či organizovať silvestrovské oslavy napriek vojne, píše DPA. Hlasovalo 300-tisíc Moskovčanov a 80 percent z nich sa vyslovilo v prospech osláv. Viac než polovica opýtaných by však uprednostnila obmedzenie ich rozsahu a upustenie od veľkých koncertov.

V septembri ešte Moskva vo veľkom rozsahu oslavovala výročie založenia mesta, čo si vyslúžilo kritiku preto, že v tom čase boli ruské jednotky vytláčané z Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Z dôvodu čoraz zreteľnejších problémov, ktorým Rusko v útočnej vojne proti Ukrajine čelí, mnoho ruských miest od silvestrovských osláv úplne upustilo alebo obmedzilo ich rozsah.

(tasr, min)

Minúta  |  

Azerbajdžan ako prvá šiitská krajina otvorí svoje veľvyslanectvo v Izraeli

Azerbajdžan ako prvá krajina, ktorej obyvateľstvo sa väčšinovo hlási k šiitskému islamu, otvorí svoje veľvyslanectvo v Izraeli. Rozhodol o tom v piatok azerbajdžanský parlament, informuje TASR s odvolaním sa na izraelský denník The Jerusalem Post.

Baku otvorí svoje veľvyslanectvo v Tel Avive, kde má už od roku 2021 obchodnú misiu a od marca 2022 aj zastúpenie pre cestovný ruch. Obe krajiny nadviazali diplomatické styky pred troma desaťročiami a Izrael, ktorý má svoju ambasádu v Baku už od roku 1993, označil piatkové rozhodnutie azerbajdžanských poslancov za historické.

Dosluhujúci izraelský premiér Jair Lapid v tejto súvislosti označil postsovietsku republiku Azerbajdžan za "dôležitého partnera Izraela a krajinu, ktorá je domovom jednej z najväčších židovských komunít v moslimskom svete".

Kedy dôjde k otvoreniu azerbajdžanského veľvyslanectva v Tel Avive, zatiaľ nie je jasné. Podľa Lapida je azerbajdžanské rozhodnutie výsledkom úsilia izraelskej vlády o "budovanie pevných mostov v rámci moslimského sveta".

V októbri navštívil Baku izraelský minister obrany Benny Ganc, ktorý sa stretol s tamojším prezidentom Ilhamom Alijevom. Azerbajdžan má približne 700 kilometrov dlhú hranicu s Iránom, ktorého Izrael považuje za jednu z hlavných hrozieb pre svoju bezpečnosť. Baku tiež patrí medzi významných odberateľov izraelských zbraní, píše agentúra AFP.

Azerbajdžan je blízkym spojencom Turecka, ktoré nedávno – po štvorročnej prestávke vyvolanej diplomatickou roztržkou súvisiacou s palestínskou otázkou – vymenovalo svojho veľvyslanca v Izraeli v rámci snáh o normalizáciu bilaterálnych vzťahov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rudolf Kusý sa vzdal funkcie starostu bratislavského Nového Mesta

Obvinený dosluhujúci starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf K. sa vzdal svojej funkcie. Pre TASR to potvrdil Ján Borčin z novomestského miestneho úradu.

Na to, že sa mal Rudolf K. vzdať postu šéfa miestnej samosprávy, upozornil Denník N.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko vyradilo polovicu energetickej infraštruktúry Kyjeva, vláda žiada o podporu

Takmer polovica energetickej infraštruktúry Ukrajiny si vyžaduje opravu po sérii vzdušných útokov zo strany Ruska, v dôsledku ktorých zostali bez dodávok elektriny milióny Ukrajincov, uviedol v piatok Kyjev. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Len 15. novembra Rusko vystrelilo na ukrajinské mestá približne sto rakiet. Vyradili z prevádzky takmer polovicu nášho energetického systému," uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý zároveň požiadal európskych spojencov Ukrajiny o podporu.

Opakované ruské ostreľovanie spôsobilo prerušenie dodávok elektriny i vody v celej Ukrajine, Kremeľ však vinu za utrpenie civilistov pripisuje neochote Kyjeva rokovať, píše denník The Guardian. Novinári agentúry AFP z niekoľkých ukrajinských miest hlásili, že najnovšie útoky prišli spolu s prvým tohtoročným snehom.

"V súčasnosti je bez elektriny viac než desať miliónov Ukrajincov," povedal vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Najväčšmi postihnuté sú podľa neho Odeská, Sumská, Vinnycká a Kyjevská oblasť. Útoky na ukrajinskú rozvodnú sieť nasledovali po sérii ruských neúspechov na bojisku vrátane minulotýždňového ústupu z mesta Cherson, konštatuje The Guardian.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.