Preskočiť na obsah
Minúta  |  

O rokovaniach s Ruskom môže rozhodnúť jedine Zelenskyj, tvrdí Biely dom

Jedine ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj môže rozhodnúť o začatí mierových rokovaní s Ruskom, vyhlásil v piatok Biely dom. Odmietol tým tvrdenia, podľa ktorých Spojené štáty tlačia na Kyjev, aby s Moskvou rokoval, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

"Všetci súhlasíme s tým, že diplomatické urovnanie je tou najlepšou cestou – hneď popri tom, že (ruský prezident Vladimir) Putin jednoducho stiahne svoje jednotky," podotkol hovorca Bieleho domu pre oblasť národnej bezpečnosti John Kirby.

"Tiež sme uviedli, že Zelenskyj sám určí, či a kedy bude pripravený na rokovania a ako budú tieto rokovania vyzerať," dodal s tým, že "nik zo Spojených štátov ho netlačí" k rokovaciemu stolu.

Vyhlásenie Bieleho domu prišlo dva dni po tom, čo šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley naznačil, že Kyjev by mohol ťažiť zo svojich nedávnych víťazstiev na bojovom poli a otvoriť rokovania, ktoré by viedli k ukončeniu vojny.

Podľa Milleyho je nepravdepodobné, že ukrajinské jednotky budú čoskoro schopné opätovne dobyť celé územie okupované Ruskom, najmä Krym, ktorý Moskva obsadila ešte v roku 2014.

(tasr, min)

Minúta  |  

Šírenie iránskych zbraní je hrozbou pre Európu, prehlásila von der Leyenová

Šírenie zbraní zo strany Iránu je hrozbou pre Európu. Vyhlásila to v piatok na konferencii s názvom Manámsky dialóg v hlavnom meste Bahrajnského kráľovstva predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Poznamenala tiež, že Irán so svojím najväčším spojencom Ruskom prostredníctvom dodávok zbraní vrátane dronov podkopáva "základné pravidlá a princípy nášho globálneho poriadku". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Šéfka EK poznamenala, že viaceré krajiny Perzského zálivu už roky upozorňujú na to, že Irán zásobuje takzvané darebácke krajiny dronmi. "Je to recept na neustále zahraničné zasahovanie, na nikdy nekončiace násilie a nestabilitu. A to jednoducho nemôžeme akceptovať," zdôraznila.

"Trvalo nám príliš dlho, kým sme pochopili veľmi jednoduchý fakt, že zatiaľ čo pracujeme na tom, aby sme zabránili Iránu vo vývoji jadrových zbraní, musíme sa zamerať aj na iné formy šírenia zbraní – od dronov po balistické rakety," povedala von der Leyenová s tým, že ide o "bezpečnostné riziko nielen pre Blízky východ, ale pre nás všetkých".

Európska únia v pondelok uvalila sankcie na viac ako 30 iránskych predstaviteľov a organizácií v súvislosti s násilnými zásahmi bezpečnostných síl na protivládnych protestoch. Teherán následne varoval pred "náležite tvrdou" odozvou.

Von der Leyenová však naznačila, že EÚ chce prijať voči Iránu ďalšie sankcie. "Koordinujeme sa s partnermi a spojencami, aby sme prijali ďalšie sankcie proti Iránu v reakcii na šírenie iránskych dronov," poznamenala.

Irán priznal, že Rusku poslal bezpilotné lietadlá, avšak nástojil na tom, že boli dodané ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Šéfka EK tiež uviedla, že Európa nahradila väčšinu ruského plynu zásobami zo "spoľahlivých" zdrojov. "Naše zásobníky sú naplnené na 95 percent," povedala s tým, že na tohtoročnú zimu je plynu dostatok, výzvou však bude tá budúcoročná.

(tasr, min)

Minúta  |  

Sme rodina vníma posun pri rokovaniach vlády s lekárskymi odbormi, verí, že sa dohodnú

Hnutie Sme rodina vníma obojstranný posun v rokovaniach vlády s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Verí, že v najbližších dňoch dôjde k dohode. Hnutie to uviedlo v reakcii na stredajšie (16. 11.) rokovanie na Úrade vlády SR.

Stanovisko pre TASR poskytli z tlačového oddelenia hnutia. "Zatiaľ vnímame, že obe strany deklarovali posun v jednotlivých stanoviskách, a veríme, že v najbližších dňoch príde k dohode," uviedlo Sme rodina.

Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský po stredajšom rokovaní povedal, že síce k dohode nedošlo, blížia sa k nej. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) informoval o dodatočnej ponuke na zvýšenie platov lekárov v nemocniciach.

Mzdy by sa tak mohli v budúcom roku zvýšiť nielen neatestovaným, ale aj atestovaným lekárom. Pri nich by mal koeficient minimálnej mzdy stúpnuť z 2,3- na 2,5-násobok priemernej mzdy. Ich platy by sa mali zároveň odvíjať aj od odpracovaných rokov. Ďalšie stretnutie má byť v pondelok 21. novembra.

Hnutie Sme rodina začiatkom týždňa žiadalo, aby sa kríza v zdravotníctve uzavrela do konca týždňa. Z vyjadrení predsedu Borisa Kollára vyplýva, že by jeho hnutie mohlo odísť z vlády, ak sa kríza nevyrieši. Nechce byť totiž vo vláde, ktorá zaviní rozvrat zdravotníctva.

Začiatkom októbra údajne podalo hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli na zlepšenie situácie v sektore.

(tasr, min)

Minúta  |  

Na Ukrajine je pre vojnu zamínovaná takmer tretina územia

Približne 30 percent územia Ukrajiny je v dôsledku ruskej útočnej vojny zamínovaných, oznámil v piatok Kyjev. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Uvedená plocha zodpovedá zhruba dvojnásobnej veľkosti Rakúska, uviedla ukrajinská štátna pohotovostná služba na svojej webovej stránke. Veľkosť zamínovaných území a počet mín sa v porovnaní z obdobia pred ruskou inváziou zhruba zdesaťnásobili.

Rusko vedie útočnú vojnu proti susednej Ukrajine od 24. februára. Pozemné míny sa na Ukrajine rozmiestňovali už od roku 2014, keď vypukol konflikt medzi jednotkami ukrajinskej vlády a Ruskom podporovanými separatistami v Donbase. Práve proruskí separatisti rozmiestnili míny vo východných oblastiach Ukrajiny, píše DPA.

Práce zamerané na odstraňovanie mín v súčasnosti prebiehajú v Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, oznámil Kyjev. Odmínovať sa tam plánuje plocha s rozlohou viac než 8 000 štvorcových kilometrov.

Šéf ukrajinskej štátnej pohotovostnej služby Serhij Kryk vyjadril nádej, že v oslobodených oblastiach Ukrajiny dôjde už čoskoro k obnoveniu dodávok elektriny. Podľa najnovších údajov Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín (ICBL) rozmiestnilo Rusko na Ukrajine najmenej sedem rôznych druhov medzinárodne zakázaných typov pozemných mín, cituje DPA.

(tasr, min)

Minúta  |  

Saudskoarabský princ by mal mať imunitu v prípade vraždy Chášukdžího, odporúča vláda USA

Americká vláda v piatok odporučila, aby saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán mal trestnoprávnu imunitu v súvislosti s vraždou saudskoarabského disidenta Džamála Chášukdžího v roku 2018.

Biely dom argumentuje, že toto rozhodnutie nesúvisí s bilaterálnymi vzťahmi medzi USA a Saudskou Arábiou, ale s tým, že Muhammad bin Salmán je faktickým vládcom Saudskej Arábie a najnovšie aj predsedom vlády. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena predtým opakovane odsudzovala údajnú účasť saudskoarabského princa na vražde disidenta v Turecku. Biden predovšetkým počas prezidentskej kampane vyhlasoval, že za vraždu Chášukdžího by mali byť vyvodené voči saudskoarabskému princovi dôsledky.

"Džamál dnes ešte raz zomrel," vyhlásila v reakcii na rozhodnutie americkej vlády Chášukdžího turecká snúbenica Hatice Cengizová. Odporúčanie americkej vlády nie je pre súdy záväzné, ozvali sa však proti nemu ľudskoprávni aktivisti.

Saudská Arábia v súčasnosti podľa AP stupňuje represie voči kritikom režimu. Okrem toho znížila aj ťažbu ropy, čím naštrbila snahy USA a ich spojencov potrestať Rusko za jeho vojenskú agresiu na Ukrajine.

Údajne agenti saudskoarabskej tajnej služby zavraždili Chášukdžího na konzuláte v Istanbule v roku 2018. Jeho telo pravdepodobne rozkúskovali, keďže doteraz sa nenašlo. Americké tajné služby usudzujú, že vraždu nariadil saudskoarabský korunný princ, ktorého novinár Chášukdží opakovane kritizoval.

(tasr, min)

Minúta  |  

Odpálenie rakety dlhého doletu z KĽDR neznamená pre USA hrozbu, vyhlásil Biely dom

Medzikontinentálna balistická raketa vystrelená Severnou Kóreou, o ktorej sa predpokladá, že je schopná preletieť Tichý oceán, nepredstavuje hrozbu pre Spojené štáty, uviedol v piatok hovorca Bieleho domu John Kirby. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Čo sa týka tohto odpalu, nepovažujeme ho za hrozbu pre našu krajinu," povedal Kirby. Juhokórejská armáda v piatok informovala, že KĽDR zrejme odpálila medzikontinentálnu balistickú raketu. Správu následne potvrdilo aj Japonsko. Ide pritom už o druhé odpálenie rakety KĽDR v priebehu dvoch dní.

Japonský premiér Fumio Kišida následne uviedol, že raketa podľa všetkého dopadla do výsostných japonských vôd – západne od ostrova Hokkaido. Jej odpal označil za "absolútne neakceptovateľný".

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.