Preskočiť na obsah
  |  

Vyše 430 detí zahynulo od začiatku invázie, uvádza ukrajinská prokuratúra

Najmenej 437 detí zomrelo doposiaľ na Ukrajine v dôsledku vojenskej invázie Ruska, oznámila v sobotu ukrajinská generálna prokuratúra.

Vyše 837 detí tiež utrpelo v dôsledku vpádu ruských vojsk zranenia. Prokuratúra pritom uviedla, že spomínané počty ešte nie sú konečné, pretože stále overujú informácie zo zón, kde prebiehajú aktívne boje, z oslobodených oblastí a z územia stále okupovaného ruskou armádou.

Najviac detí, a to 423, pritom zahynulo alebo utrpelo zranenia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa Organizácie Spojených národov zahynulo od začiatku invázie z 24. februára na Ukrajine už najmenej 16 295 civilistov. Moskva pritom popiera, že jej vojská útočia na civilné ciele. Kyjev a západné krajiny však považujú inváziu za nevyprovokovanú agresiu.

(tasr, min)

  |  

Bulharsko obvinilo päť osôb za pomáhanie podozrivému z bombového útoku v Istanbule

Bulharsko obvinilo päť osôb z pomáhania jednému z podozrivých z minulotýždňového bombového útoku v centre tureckého Istanbulu, v dôsledku ktorého zahynulo šesť osôb, uviedla bulharská prokuratúra. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP zverejnenej v sobotu.

Turecko obvinilo z výbuchu, ku ktorému prišlo minulú nedeľu, Stranu kurdských pracujúcich (PKK) – Turecko, EÚ a USA ju zaradili na zoznam teroristických organizácií. V súvislosti s výbuchom pritom v Turecku zadržali už 17 osôb.

"Päť ľudí bolo obvinených" z "logistickej" pomoci, ktorú mali poskytnúť pri úteku jednému z podozrivých, uviedla pre AFP hovorkyňa prokuratúry v bulharskom hlavnom meste Sofia. Podľa bulharských médií pochádzajú tri osoby, ktoré v Bulharsku obvinili, z Moldavska a štvrtá z bližšie nešpecifikovanej arabskej krajiny. Pôvod piatej obvinenej osoby je neznámy, píše AFP.

PKK a sýrska odnož kurdských Ľudových obranných jednotiek (YPG) popreli účasť na nedeľnom výbuchu, pri ktorom utrpelo zranenia 81 ľudí. Medzi obeťami boli aj dve maloleté dievčatá vo veku deväť a 15 rokov. K útoku sa doposiaľ nikto neprihlásil.

Turecká polícia už zatkla hlavnú podozrivú Sýrčanku Ahlam Albašírovú, ktorá údajne pracovala pre kurdských militantov. Albašírová sa vraj počas výsluchu priznala k nastraženiu bomby. Turecká tlačová agentúra Anadolu uviedla, že Albašírová sa k PKK pridala pod vplyvom svojho bývalého priateľa a aj po rozchode s ním si na túto skupinu zachovala väzby. Istanbulský súd umiestnil v súvislosti s útokom do vyšetrovacej väzby 17 podozrivých, ktorí boli obvinení z "ničenia národnej jednoty" a "úmyselného zabitia".

Išlo o najsmrteľnejší bombový útok, ku ktorému prišlo v Turecku za uplynulých päť rokov. Tento útok opäť pripomenul vlnu bombových útokov, ku ktorej prišlo v Turecku medzi rokmi 2015 – 2017 a boli z nich obviňovaní aj kurdskí militanti či organizácia Islamský štát.

(tasr, min)

  |  

Lekárske odbory akceptujú ponuku vlády o platoch, chcú však viac za odpracované roky

Lekárske odborové združenie (LOZ) súhlasí s ponukou vlády o dodatočnom navýšení platov lekárov. Žiada však navýšenie koeficientu za odpracované roky praxe z 0,02 na 0,03.

Šéf odborárov Peter Visolajský avizuje, že ak vláda podmienku prijme a predstaví riešenia ostatných siedmich požiadaviek, sú ochotní dohodnúť sa.

"LOZ ustupuje zo svojej požiadavky na 2,8-násobok priemernej mzdy pre atestovaného lekára a prijíma návrh vlády na 2,5-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. LOZ ustupuje aj zo svojej požiadavky na 1,7-násobok priemernej mzdy pre neatestovaného lekára a prijíma návrh vlády na 1,4-násobok v národnom hospodárstve. LOZ ustupuje z požiadavky na 0,05-násobok priemernej mzdy za rok praxe a navrhuje pre atestovaného či neatestovaného lekára 0,03-násobok praxe v národnom hospodárstve pri limite 30 rokov praxe," vyhlásil Visolajský.

Zdôraznil, že ide o jediný ústupok, ktorý sú lekárski odborári ochotní podstúpiť. "V ostatných siedmich požiadavkách, okrem miezd, neustúpime a žiadame, aby ich vláda vyriešila," vyhlásil Visolajský. Ak vláda dohodu neuzavrie, LOZ bude trvať na pôvodných požiadavkách. "Ak naše žiadosti vláda odmietne, preberá plnú zodpovednosť za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti od 1. decembra," skonštatoval Visolajský.

Ponuka LOZ je podmienená tým, že vláda prijme ostatných sedem požiadaviek v spoločnom memorande v písomnom záväzku vlády, zabezpečí, že všetky potrebné návrhy zákonov budú v priebehu dvoch týždňov prijaté v Národnej rade SR a zabezpečí, že pracovné a mzdové podmienky lekárov, ktorí podali výpovede, budú obsiahnuté v ich pracovných zmluvách. "Ponuka LOZ je podmienečná a obmedzená do 30. novembra vrátane realizácie jej plnenia formou podpisu dohody, lebo LOZ sa chce skutočne vyhnúť tomu, čo nastane pri neprijatí ponuky 1. decembra," doplnil Visolajský.

Najbližšie rokovanie vlády s lekárskymi odborármi sa má uskutočniť v pondelok (21. 11.) o 10.00 h na Úrade vlády SR, bez účasti premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). "Po vzájomnej dohode sa nakoniec stretnutie dohodlo na pondelok bez účasti premiéra, keďže zástupcov LOZ informoval, že na ten deň má dlhodobo plánovanú zahraničnú cestu do Holandska," uviedla pre TASR hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková. Prítomní budú LOZ, minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli na zlepšenie situácie v sektore. Naposledy rokovali odborári s vládou v stredu (16. 11.), k dohode nedošlo. Minister financií po rokovaní informoval o dodatočnej ponuke na zvýšenie platov lekárov v nemocniciach.

(tasr, min)

  |  

Pri financovaní kampane Kusého nedošlo k zákonnému pochybeniu, tvrdí KDH

Mimoparlamentné KDH tvrdí, že pri spolufinancovaní volebnej kampane neúspešného kandidáta na primátora Bratislavy Rudolfa Kusého nedošlo k žiadnemu zákonnému pochybeniu. Odmieta tiež, že by niekoho tajilo.

Pripúšťa však, že sa mal použiť vhodnejší administratívny postup, a to v procesnej stránke prijímania darov. Zverejnením kompletného zoznamu darcov považuje predseda KDH Milan Majerský tému za uzatvorenú.

"Hnutie postupovalo podľa zákona, ale spätne vyhodnocujeme, že odo dňa vyhlásenia volieb mal byť každý dar prijatý priamo na transparentnom účte KDH k regionálnym a komunálnym voľbám, aby mohli voliči okamžite vidieť, kto prispel na kampaň KDH," konštatuje hnutie v stanovisku, ktoré TASR poskytla jeho hovorkyňa Lenka Halamová.

KDH uviedlo, že tento rok prijalo dary v celkovej výške 219 653 eur. Tie použili aj na volebné kampane svojich kandidátov i na volebnú kampaň hnutia. Okrem toho si KDH na voľby zobralo pôžičku vo výške 100-tisíc eur.

Dary a pôžička, teda financie mimo príspevku zo štátneho rozpočtu, predstavovali spolu 319 653 eur. Aby KDH rozptýlilo pochybnosti o údajnom zatajovaní darcov, zverejnilo ich kompletný zoznam. Celkovo ide o 124 darcov.

"Stanoviskom, ktorým sme zdanlivé nejasnosti zodpovedali nad rámec zákona, považujeme tému za uzavretú," odkazuje KDH. Majerský však vyhlásil, že ho nepresnosti v jeho vyjadreniach na túto tému mrzia.

Odôvodnil to vyčerpanosťou po skončení kampane i nesprávnym pospájaním informácií. Právomocou na právne úkony vo veci financovania kampane bol poverený ústredný tajomník hnutia Marek Michalčík.

KDH skonštatovalo, že vyslovenie podpory Kusému ako kandidátovi na primátora Bratislavy bolo rozhodnutím mestských štruktúr KDH. Predsedníctvo KDH na základe výsledkov volieb očakáva vyvodenie politickej zodpovednosti vedenia bratislavského KDH.

Policajný prezident Štefan Hamran 11. novembra povedal, že polícia preverí financovanie volebnej kampane neúspešného kandidáta na primátora Bratislavy Rudolfa Kusého. Mimoparlamentné hnutie KDH a Kusý údajne podľa Denníka N v kampani utajili sponzorov.

(tasr, min)

  |  

Výbuch plynu na ruskom ostrove Sachalin si vyžiadal deväť mŕtvych

Najmenej deväť ľudí vrátane štyroch detí zahynulo pri sobotňajšom výbuchu plynu v bytovom dome na ostrove Sachalin na ruskom Ďalekom východe. TASR správu prevzala z agentúry AP, odvolávajúcej sa na miestne úrady.

Výbuch plynovej tlakovej fľaše v jednom z bytov v meste Tymovskoje nastal okolo 5.30 h moskovského času (o 3.30 h SEČ), uviedli úrady. Záchranné tímy pátrajú po ďalších ľuďoch, ktorí zostali pod troskami časti päťposchodovej budovy, napísal guvernér ostrova Valerij Limarenko na sociálnej sieti Telegram. Nezvestných je niekoľko osôb, dodal.

Podľa Limarenka bolo obyvateľom postihnutým výbuchom ponúknuté dočasné útočisko a rodinám, ktoré prišli o domov, sa vyplatí 500-tisíc rubľov (8 217 dolárov). Ostrov Sachalin sa nachádza v Tichom oceáne, severne od Japonska.

(tasr, min)

  |  

Za kyberšikanu hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na šesť rokov, pripomínajú advokáti

Páchateľovi, ktorý nebezpečným elektronickým obťažovaním spôsobil svojej obeti značnú škodu, získal značný prospech, respektíve bol za trestný čin už odsúdený, hrozí trest odňatia slobody na dva až šesť rokov. Na svojom webe o tom informovali Ján Piešťanský a Sabína Huťová z advokátskej kancelárie Škubla & Partneri.

Ak je kyberšikana namierená proti chránenej osobe, akou je napríklad dieťa, páchateľovi hrozí trest odňatia slobody na jeden až štyri roky. Rovnako je potrestaný, ak realizuje kyberšikanu z osobitného motívu, napríklad z pomsty.

"Skutková podstata vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete," spresnili advokáti.

Ako príklad kyberšikany spomenuli advokáti takzvaný "doxing", pri ktorom páchateľ cielene vyhľadáva a zverejňuje osobné údaje obete. "V praxi môže takéto konanie viesť k ohrozeniu osobnej bezpečnosti obete či kumulácii ďalšej trestnej činnosti," poukázali Piešťanský s Huťovou.

Nový trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania pribudol do Trestného zákona minulý rok. Podnetom na novú právnu úpravu bol podľa advokátov narastajúci presun pracovných i súkromných aktivít obyvateľov do digitálneho sveta, ktorý ponúka množstvo priestoru na kybernetické obťažovanie.

"Deklarovaným účelom novej úpravy je precizovanie skutkovej podstaty kyberšikany a jej adekvátne trestanie," spresnili advokáti. Doplnili, že do účinnosti novely ponúkal Trestný zákon iba možnosť zahrnutia kyberšikany pod iné trestné činy, ako napríklad pod nebezpečné prenasledovanie, vydieranie či nátlak.

(tasr, min)