Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vznikne fond pre klimaticky zraniteľné krajiny

Predstavitelia krajín na Klimatickom summite OSN (COP27) v Egypte vytvoria fond pre krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté následkami klimatických zmien.

Schválenie špeciálneho fondu ocenili prítomní predstavitelia krajín potleskom. Tomuto rozhodnutiu predchádzali dva týždne náročných rokovaní o požiadavkách rozvojových krajín na bohaté štáty, ktoré produkujú najviac emisií, aby im kompenzovali škody spôsobené extrémnym počasím.    

Štáty prijali aj klimatickú dohodu, ktorá vyzýva na rýchle zníženie emisií v snahe spomaliť globálne otepľovanie.

Pre nezrovnalosti ohľadom vytvorenia tohto fondu bol Klimatický summit COP27, ktorý mal pôvodne trvať do piatku, predĺžený do soboty. Diskusie o tejto finančnej pomoci pred začiatkom summitu v egyptskom Šarm aš-Šajchu neboli na programe, pripomína AFP. Tento dokument zároveň tvorí celkovú politickú dohodu uzatvorenú na summite COP27.            

Špeciálny fond pre zraniteľné krajiny zahŕňa širokú škálu následkov klimatických zmien, od zničenej infraštruktúry pri prívalových povodniach až po nárast hladiny morí, vplyvom ktorého hrozí niektorým ostrovným štátom zánik.      

Tohtoročné prírodné katastrofy spôsobené klímou – ničivé záplavy v Pakistane, či extrémne sucho v Somálsku – zosilnili zameranie na krajiny zasiahnuté následkami globálneho otepľovania, ktoré okrem toho zápasia aj s prudko rastúcou infláciou, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Trump sa vrátil na Twitter. V hlasovaní o tom rozhodli užívatelia

Nový majiteľ sociálnej siete Twitter Elon Musk obnovil účet bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa na Twitteri. Rozhodol tak na základe výsledkov hlasovania používateľov Twitteru o návrate Trumpa na túto platformu.

"Ľudia prehovorili. Trump bude (na Twitteri) obnovený," napísal Musk v príspevku na Twitteri.      

Na Muskovom profile hlasovalo v ankete o exprezidentovom návrate viac ako 15 miliónov používateľov. Za obnovenie účtu bývalého amerického prezidenta hlasovalo 51,8 percenta zúčastnených, napísala agentúra Reuters.      

Trump však v sobotu povedal, že sa na Twitter neplánuje vrátiť a zostane na svojej vlastnej sociálnej sieti Truth Social, ktorej sa podľa jeho slov mimoriadne darí.      

Trump, ktorý v stredu oficiálne oznámil svoju kandidatúru na prezidenta USA v roku 2024, pochválil Muska a povedal, že ho mal vždy rád. Tvrdí však, že na Twitteri je množstvo falošných účtov a problémy, ktorým táto sociálna sieť čelí, sú "neuveriteľné".      

Twitter v roku 2021 zablokoval Trumpov účet v súvislosti s vniknutím jeho priaznivcov do sídla amerického Kongresu. Krátko pred útokom zo 6. januára 2021 Trump pred svojimi priaznivcami spochybnil legitimitu prezidentských volieb, v ktorých ho porazil súčasný prezident Joe Biden.      

Musk už robil podobné prieskumy na Twitteri aj v minulosti. Minulý rok sa svojich sledovateľov pýtal, či by mal predať akcie svojej spoločnosti na výrobu elektromobilov Tesla. Po tomto prieskume predal akcie za viac ako 1 miliardu dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko ukazuje možný svet tyranie a nepokojov, tvrdí minister obrany USA

Ruská invázia na Ukrajinu ponúka ukážku "možného sveta tyranie a nepokojov". V sobotu to uviedol americký minister obrany Lloyd Austin na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v Kanade.

Austin tvrdí, že Rusko vo vojne na Ukrajine porušuje vojnové právo. "Nie sú to len omyly... Sú to zverstvá," povedal. Dodal, že "ruské raketové útoky ponechali nevinných Ukrajincov bez tepla, vody a elektriny". "Videli sme útoky na školy, zabité deti, bombardované nemocnice," pokračoval.

Moskva viackrát poprela, že by pri "špeciálnej vojenskej operácii" na Ukrajine zámerne útočila na civilné ciele, pripomína Reuters.      

Austin vo svojom príhovore tiež uviedol, že USA sa nenechajú vtiahnuť do vojny ruského prezidenta Vladimira Putina. Zároveň však upozornil na riziko šírenia jadrových zbraní vo svete, ak by Moskva vo vojne na Ukrajine uspela.            

Podľa šéfa amerického rezortu obrany mohli Putinovi autokratickí kolegovia pozorovaním dôjsť k záveru, že získaním jadrových zbraní dostanú povolenie k podnikaniu vojenských útokov. "A to by mohlo spustiť nebezpečnú špirálu šírenia jadrových zbraní," dodal Austin.

(tasr)

Minúta  |  

Sýriu zasiahli turecké letecké útoky

Turecké vzdušné sily v sobotu útočili na severe Sýrie. Pri útoku zahynulo najmenej 12 vojakov. Uviedlo to Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii.

K útokom došlo iba niekoľko dní po tom, ako Ankara obvinila kurdských militantov z minulotýždňového výbuchu v Istanbule, pri ktorom prišlo o život najmenej šesť osôb. Pri sobotných náletoch tureckej armády zahynulo najmenej šesť členov Sýrskych demokratických síl (SDF) a šesť ďalších vojakov, napísalo SOHR. Dodalo, že turecká armáda podnikla viac ako 20 leteckých útokov na dve severosýrske provincie – Hasaka a Aleppo.
      Letecký útok zasiahol aj mesto Ajn al-Arab (Kobané), uviedol hovorca SDF na sociálnej sieti Twitter. Turecké ministerstvo obrany medzičasom na Twitteri zverejnilo fotografiu stíhačky a napísalo: "Prišla hodina zúčtovania. Bastardi sa budú musieť zodpovedať za svoje zradné útoky". Operáciu však bližšie nešpecifikovalo.      

Výbuch v Istanbule nastal v nedeľu 13. novembra na rušnej pešej zóne na Triede nezávislosti (Istiklal Caddesi). Okrem šiestich obetí si explózia vyžiadala aj vyše 80 zranených. Prípad polícia vyšetruje ako teroristický čin.      

Príkaz na uskutočnenie útoku bol podľa Ankary vydaný v meste Ajn al-Arab (Kobané), kde turecká armáda v posledných rokoch bojuje proti kurdským Ľudovým obranným jednotkám (YPG). Turecko kurdské milície považuje za ozbrojené krídlo Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, EÚ a USA zaradili na zoznam teroristických organizácií.

(tasr)

Minúta  |  

Česko chystá vlastný sankčný zoznam pre Putinových pomocníkov

Česko sa chce okrem európskeho sankčného zoznamu riadiť aj svojím vlastným. Jeho vytvorenie umožní nový sankčný zákon, ktorý už je v Senáte. Platiť by mohol od budúceho roka, informovala stanica ČT24.

Národný sankčný zoznam by sa v prvej fáze mal dotknúť najmä tých Rusov a Bielorusov, ktorí preukázateľne pomáhajú režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Štát chce ísť aj nad rámec úniových sankcií. Spolupracovať chce s políciou aj s tajnými službami. V prvej fáze sa má v databáze ocitnúť niekoľko desiatok ľudí.      

"Úniové sankčné režimy sú v niektorých prípadoch zamerané iba na zákaz vstupu alebo zmrazenie majetku. My sa napríklad rozhodneme, že by sme chceli proti určitým osobám uplatňovať širšie sankčné obmedzenia," uviedol špeciálny splnomocnenec ministerstva zahraničných vecí ČR David Kopecký.      

Podľa šéfa českej diplomacie Jana Lipavského to bude pre českú zahraničnú politiku významný nástroj, ktorým bude môcť riešiť konkrétne prípady, podrobnejšie sa ale vyjadriť nechcel.      

Sankcie by sa mohli týkať napríklad Leonida Levitina, čo je brat ruského exministra dopravy Igora Levitina. Ten je zároveň poradcom Putina. Leonid Levitin prostredníctvom svojej firmy na Cypre investoval v Česku stovky miliónov korún, okrem iného aj do ústavu sociálnej starostlivosti v Brdoch.      

Leonid Levitin podľa zahraničných médií pôvod svojho majetku nikdy nevysvetlil. Na európskom sankčnom zozname nie je, ale podľa informácií Českej televízie (ČT) je jedným z kandidátov do českej databázy. Podobných adeptov je zhruba 60.      

Kritériom pre miesto na zozname však nie je len podpora ruskej agresie na Ukrajine. "Druhá vec je, samozrejme, zahraničný a bezpečnostný záujem Česka. Máme určité signály už z minulosti na subjekty, ktoré by sme chceli zaradiť na ten zoznam, ale z jasných dôvodov o nich nemôžeme hovoriť," upresnil Kopecký.      

Česko môže podľa sankčného zákona tiež dávať návrhy na zaradenie do európskeho sankčného zoznamu. Národná databáza by tak mohla dočasne slúžiť ako poistka, aby sankcionovaný do rozhodnutia Európskej únie majetok nepreviedol.

(tasr)

Minúta  |  

Do Chersonu dorazil z Kyjeva "víťazný vlak"

Prvý vlak od začiatku ruskej invázie dorazil v sobotu po 11-hodinovej ceste z ukrajinskej metropoly Kyjev do mesta Cherson. Ide o významný krok k obnoveniu spojenia medzi Kyjevom a týmto dôležitým mestom nachádzajúcim sa na juhu Ukrajiny, uvádza denník The New York Times.

Vlakové spojenie bolo obnovené týždeň po tom, ako ukrajinské jednotky získali späť kontrolu nad Chersonom z rúk okupantov. Vlak, ktorý ráno dorazil do Chersonu, prepravil 200 cestujúcich a mal by byť začiatkom pravidelnej linky medzi týmito mestami, oznámil na Telegrame vysoký predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko.

"Toto je náš víťazný vlak! Tak ako tento vlak, vrátime do Chersonu všetko, čo je potrebné pre normálny život!" napísal Tymošenko. Na videozáznamoch zverejnených na sociálnych sieťach je vidno, ako vlak odchádza za jasotu ľudí.

https://twitter.com/BFMTV/status/1594048919276863489

Ukrajinské úrady uviedli, že vlak bude premávať z Kyjeva do Chersonu v párne dni a naspäť v nepárne dni. Vlaková doprava sa o niekoľko dní skôr obnovila aj medzi Kyjevom a Mykolajivom, zničeným prístavným mestom na pobreží Čierneho mora.

Predstavitelia železníc vtedy uviedli, že obnovenie spojenia s Chersonom je náročné, pretože ruské sily pri ústupe značne zamínovali koľajnice, čo viedlo k výbuchom, ktoré v uplynulých dňoch zranili najmenej deväť železničiarov.

Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili moskovské jednotky, a zostal pod ruskou kontrolou až do 11. novembra, keď do mesta vstúpili ukrajinské jednotky. Ústup ruských síl z mesta cez rieku Dneper znamená ranu pre ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho dobyvačné plány. Ide o doteraz jediné stiahnutie sa z regionálneho hlavného mesta, ktoré mali ruskí vojaci v rukách.

Počas mesiacov okupácie boli obyvatelia Chersonu vystavení ruskej asimilačnej kampani a potláčaniu ukrajinskej identity. V dňoch po ústupe Ruska sa objavili správy o krutých výsluchoch, mučení a zneužívaní zo strany ruských vojakov.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.