Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko chystá vlastný sankčný zoznam pre Putinových pomocníkov

Česko sa chce okrem európskeho sankčného zoznamu riadiť aj svojím vlastným. Jeho vytvorenie umožní nový sankčný zákon, ktorý už je v Senáte. Platiť by mohol od budúceho roka, informovala stanica ČT24.

Národný sankčný zoznam by sa v prvej fáze mal dotknúť najmä tých Rusov a Bielorusov, ktorí preukázateľne pomáhajú režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Štát chce ísť aj nad rámec úniových sankcií. Spolupracovať chce s políciou aj s tajnými službami. V prvej fáze sa má v databáze ocitnúť niekoľko desiatok ľudí.      

"Úniové sankčné režimy sú v niektorých prípadoch zamerané iba na zákaz vstupu alebo zmrazenie majetku. My sa napríklad rozhodneme, že by sme chceli proti určitým osobám uplatňovať širšie sankčné obmedzenia," uviedol špeciálny splnomocnenec ministerstva zahraničných vecí ČR David Kopecký.      

Podľa šéfa českej diplomacie Jana Lipavského to bude pre českú zahraničnú politiku významný nástroj, ktorým bude môcť riešiť konkrétne prípady, podrobnejšie sa ale vyjadriť nechcel.      

Sankcie by sa mohli týkať napríklad Leonida Levitina, čo je brat ruského exministra dopravy Igora Levitina. Ten je zároveň poradcom Putina. Leonid Levitin prostredníctvom svojej firmy na Cypre investoval v Česku stovky miliónov korún, okrem iného aj do ústavu sociálnej starostlivosti v Brdoch.      

Leonid Levitin podľa zahraničných médií pôvod svojho majetku nikdy nevysvetlil. Na európskom sankčnom zozname nie je, ale podľa informácií Českej televízie (ČT) je jedným z kandidátov do českej databázy. Podobných adeptov je zhruba 60.      

Kritériom pre miesto na zozname však nie je len podpora ruskej agresie na Ukrajine. "Druhá vec je, samozrejme, zahraničný a bezpečnostný záujem Česka. Máme určité signály už z minulosti na subjekty, ktoré by sme chceli zaradiť na ten zoznam, ale z jasných dôvodov o nich nemôžeme hovoriť," upresnil Kopecký.      

Česko môže podľa sankčného zákona tiež dávať návrhy na zaradenie do európskeho sankčného zoznamu. Národná databáza by tak mohla dočasne slúžiť ako poistka, aby sankcionovaný do rozhodnutia Európskej únie majetok nepreviedol.

(tasr)

Minúta  |  

Do Chersonu dorazil z Kyjeva "víťazný vlak"

Prvý vlak od začiatku ruskej invázie dorazil v sobotu po 11-hodinovej ceste z ukrajinskej metropoly Kyjev do mesta Cherson. Ide o významný krok k obnoveniu spojenia medzi Kyjevom a týmto dôležitým mestom nachádzajúcim sa na juhu Ukrajiny, uvádza denník The New York Times.

Vlakové spojenie bolo obnovené týždeň po tom, ako ukrajinské jednotky získali späť kontrolu nad Chersonom z rúk okupantov. Vlak, ktorý ráno dorazil do Chersonu, prepravil 200 cestujúcich a mal by byť začiatkom pravidelnej linky medzi týmito mestami, oznámil na Telegrame vysoký predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko.

"Toto je náš víťazný vlak! Tak ako tento vlak, vrátime do Chersonu všetko, čo je potrebné pre normálny život!" napísal Tymošenko. Na videozáznamoch zverejnených na sociálnych sieťach je vidno, ako vlak odchádza za jasotu ľudí.

https://twitter.com/BFMTV/status/1594048919276863489

Ukrajinské úrady uviedli, že vlak bude premávať z Kyjeva do Chersonu v párne dni a naspäť v nepárne dni. Vlaková doprava sa o niekoľko dní skôr obnovila aj medzi Kyjevom a Mykolajivom, zničeným prístavným mestom na pobreží Čierneho mora.

Predstavitelia železníc vtedy uviedli, že obnovenie spojenia s Chersonom je náročné, pretože ruské sily pri ústupe značne zamínovali koľajnice, čo viedlo k výbuchom, ktoré v uplynulých dňoch zranili najmenej deväť železničiarov.

Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili moskovské jednotky, a zostal pod ruskou kontrolou až do 11. novembra, keď do mesta vstúpili ukrajinské jednotky. Ústup ruských síl z mesta cez rieku Dneper znamená ranu pre ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho dobyvačné plány. Ide o doteraz jediné stiahnutie sa z regionálneho hlavného mesta, ktoré mali ruskí vojaci v rukách.

Počas mesiacov okupácie boli obyvatelia Chersonu vystavení ruskej asimilačnej kampani a potláčaniu ukrajinskej identity. V dňoch po ústupe Ruska sa objavili správy o krutých výsluchoch, mučení a zneužívaní zo strany ruských vojakov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Heger pozval lekárskych odborárov na rokovanie cez víkend. Odmietli

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) v sobotu pozval zástupcov Lekárskeho odborového združenia (LOZ), aby ešte cez víkend spoločne rokovali o aktuálnej situácii v zdravotníctve. Lekárski odborári jeho ponuku odmietli. Rokovať budú až v pondelok (21. 11.) TASR o tom informovala hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.

"Predseda vlády Eduard Heger pozval zástupcov LOZ na rokovanie dnes, prípadne zajtra. Odborári z LOZ však jeho ponuku odmietli a potvrdili pôvodne dohodnutý pondelkový termín," uviedla hovorkyňa.

Lekárski odborári argumentujú, že chcú dať vláde viac času na zváženie ich ponuky. "Unáhlené reakcie predstaviteľov vlády s následným emotívnym stretnutím nie sú konštruktívnym riešením a môžu uzatvorenie dohody len skomplikovať.

Aby boli rokovania konštruktívne, žiadame vládu o prehodnotenie našej dnešnej ponuky a potvrdzujeme termín rokovania na pondelok," uviedol šéf LOZ Peter Visolajský na sociálnej sieti.

Naposledy rokovali odborári s vládou v stredu (16. 11.), k dohode nedošlo. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) po rokovaní informoval o dodatočnej ponuke na zvýšenie platov lekárov v nemocniciach. LOZ v sobotu informovalo, že sú ochotní ponuku prijať, ak vláda navýši koeficient za odpracované roky praxe všetkým lekárom a predstaví riešenia ostatných siedmich požiadaviek.

Ponuku časovo obmedzili do 30. novembra. Vláda reagovala, že trvá na pôvodnej ponuke, ktorá je finálna. Začiatkom októbra údajne podalo hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli na zlepšenie situácie v sektore.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kusý bude stíhaný na slobode, rozhodol súd

Obvinený bývalý starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf K. bude stíhaný na slobode. V sobotu o tom rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR. Informovali o tom Rudolf K. a jeho obhajkyňa Eva Mišíková.

"Veľmi si vážim rozhodnutie súdu, ktorý veľmi podrobne bral do úvahy všetky informácie," vyhlásil Rudolf K. po prepustení zo zadržania na slobodu. K stíhanému skutku sa vzhľadom na pokračujúce vyšetrovanie nevyjadril. "Chcem povedať, že sa cítim nevinný," zdôraznil.

Prokurátor ÚŠP žiadal o vzatie obvineného do kolúznej väzby. Tá sa využíva pri podozrení, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, či mariť vyšetrovanie. Rudolfa K. zadržala Národná kriminálna agentúra v stredu (16. 11.) v rámci akcie Development.

Vyšetrovateľ ho obvinil z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Vinu odmieta. Po vznesení obvinenia sa vzdal funkcie starostu bratislavského Nového Mesta. Urobil tak krátko pred koncom funkčného obdobia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajina nedostala žiadnu oficiálnu mierovú ponuku z Ruska, tvrdí Zelenského kancelária

Moskva oficiálne nekontaktovala Kyjev ohľadom mierových rokovaní, ale aby sa rozhovory mohli uskutočniť, Rusko by muselo úplne stiahnuť svoje sily. V sobotu to počas videokonferencie na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v kanadskom Halifaxe povedal Andrij Jermak, šéf prezidentskej kancelárie Volodymyra Zelenského. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

"Nemáme žiadnu oficiálnu žiadosť z ruskej strany o… rokovaniach," povedal Jermak. Akékoľvek rozhovory, ktoré nie sú založené na ukrajinskej suverenite a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc, označil za "neprijateľné". "Prvé kroky, ktoré je potrebné urobiť z ruskej strany, je stiahnuť všetky ruské jednotky z ukrajinského územia," dodal Jermak.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deň predtým odmietol myšlienku "krátkeho prímeria" s Ruskom a povedal, že by to veci len zhoršilo. "Naozaj skutočný, dlhotrvajúci a čestný mier môže byť len výsledkom úplného zničenia ruskej agresie,“ povedal prezident.

Biely dom v piatok uviedol, že len Zelenskyj môže rozhodnúť o tom, kedy začať mierové rozhovory s Ruskom. Odmietol tvrdenie, že tlačí na Kyjev, aby dohodol ukončenie vojny. Šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley predtým naznačil, že Kyjev by mohol ťažiť z bojových víťazstiev a začať rokovania, ktoré by viedli k ukončeniu vojny.

Moskva stále kontroluje približne 20 percent ukrajinského územia. Podľa Milleyho je nepravdepodobné, že Kyjev bude čoskoro schopný oslobodiť celé okupované územie, najmä Krym, ktorý Moskva obsadila ešte v roku 2014.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pochovali jedného z mužov, ktorí zahynuli pri dopade rakety na poľský Przewodów

V poľskej obci Przewodów pochovali v sobotu jedného z mužov, ktorí zahynuli pri utorkovom dopade rakety na túto obec ležiacu neďaleko ukrajinských hraníc. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AP.

Podľa poľských médií sa v sobotu uskutočnil pohreb 62-ročného Boguslawa W., ktorý v čase dopadu rakety pracoval v miestnej sušiarni obilia. Na televíznych záberoch z pohrebu vidieť smútočný sprievod smerujúci k cintorínu.

Pred pohrebným vozidlom išla vojenská kapela a vojaci niesli vence a fotografiu zosnulého muža. Pohreb druhého muža, ktorý zahynul pri dopade rakety, 60-ročného Bogdana C., sa uskutoční v nedeľu. Väčšina poľských médií neuvádza celé priezviská obetí z ohľaduplnosti voči ich pozostalým.

Muži – 60-ročný vodič traktora a 62-ročný pracovník skladu – zahynuli v dôsledku explózie, ku ktorej prišlo po dopade rakety. Podľa poľských médií vodič traktora viezol v čase dopadu na váhu v sklade kukuricu a druhý pracovník stál vedľa neho.

Na poľnohospodársky objekt pri obci Przewodów, ktorá leží len šesť kilometrov od ukrajinských hraníc, dopadla raketa v utorok popoludní. Tento incident pritom vyvolal obavy, že vojna na Ukrajine by mohla prerásť do širšieho konfliktu, ktorý by zahŕňal aj NATO.

Poľsko aj NATO v stredu uviedli, že na Przewodów zrejme dopadala raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu však pripísali Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými náletmi.

Kyjev však vyjadril pochybnosti s takouto verziou a požiadal o prístup k miestu dopadu a tiež o účasť na vyšetrovaní pôvodu výbuchu, ku ktorému mu dopade rakety prišlo.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.