Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ je sklamaná z klimatickej dohody OSN o emisiách

Európska únia vyjadrila sklamanie z nedostatku ambícií v oblasti znižovania emisií v najnovšej klimatickej dohode.

"Európska únia sem prišla, aby sa dohodla na ráznych slovách, a sme sklamaní, že sme to nedosiahli," povedal podpredseda Európskej komisie zodpovedný za klimatickú politiku Frans Timmermans na záverečnom zasadnutí Klimatického summitu OSN (COP27) v letovisku Šarm aš-Šajch pri Červenom mori. Podľa neho dohoda niektorým krajinám umožní vyhýbať sa plneniu záväzkov.      

"To, čo máme pred sebou, nie je dostatočným krokom vpred pre ľudí a planétu," povedal. EÚ presadzovala prísnejšie záväzky na zníženie emisií s cieľom obmedziť globálne otepľovanie.      

EÚ síce nezablokovala záverečnú dohodu, ale pohrozila, že ak nedosiahne lepšie záväzky v oblasti emisií, odstúpi od rozhovorov. Timmermans poukázal na rozhodnutie Únie podporiť vytvorenie fondu "strát a škôd" pre krajiny najviac ohrozené globálnym otepľovaním. V minulosti to Európa odmietala kvôli obavám z možnej zodpovednosti. Jeho vznik presadzovala skupina krajín známa ako G77, ktorá zahŕňa vyše 130 rozvojových krajín aj Čínu.      

"Čelíme morálnej dileme, pretože táto dohoda nestačí na zmiernenie (otepľovania)," povedal Timmermans. "Odídeme a tým zabijeme fond, o ktorý zraniteľné krajiny tak tvrdo bojovali celé desaťročia?... Nie. Bola by to obrovská chyba a obrovská premárnená príležitosť na riešenie klimatických zmien," povedal.      

Znenie klimatickej dohody musí teraz schváliť takmer 200 krajín zúčastňujúcich sa na summite v Egypte.

(tasr)

Minúta  |  

Rokovania s Moskvou by boli naša kapitulácia, tvrdí poradca ukrajinského prezidenta

Snaha Západu presvedčiť Ukrajinu, aby po sérii veľkých vojenských víťazstiev rokovala s Moskvou sú "bizarné". Rokovania by totiž znamenali kapituláciu Kyjeva. V rozhovore pre agentúru AFP to povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

"Keď máte iniciatívu na bojisku, je trochu bizarné dostávať návrhy ako: 'aj tak všetko nezvládnete vojenskými prostriedkami, musíte rokovať'," povedal Podoľak. Podľa jeho slov by rokovania znamenali, že krajina, ktorá oslobodzuje svoje územie, kapituluje vo vojne so štátom, ktorý prehráva. Moskva navyše nepredložila Kyjevu "priamy návrh" na mierové rozhovory.      

Napriek tomu, že Rusko zaznamenalo v uplynulých týždňoch značné porážky na bojisku si ruský prezident Vladimir Putin stále myslí, "že dokáže zničiť Ukrajinu", povedal Podoľak. Dodal, že Putin je takouto myšlienkou posadnutý a rokovania s ním preto nedávajú žiadny zmysel. Poradca trvá na tom, že Západ nemôže tlačiť na Kyjev, aby rokoval.      

"Naši partneri si stále myslia, že je možné vrátiť sa do predvojnového obdobia, v ktorom bude Rusko spoľahlivým partnerom," dodal. Zásadným bodom obratu v konflikte je podľa Podoľaka oslobodenie mesta Cherson na juhu Ukrajiny, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Tvrdí, že Ukrajina si po niekoľkých víťazstvách nemôže "dovoliť žiadnu prestávku" v protiofenzíve, a to aj napriek príchodu zimy, ktorá sťažuje situáciu na bojisku.     

Zároveň povedal, že ukrajinská armáda potrebuje na dôležité boje počas zimy od spojencov 150 až 200 tankov, 300 obrnených vozidiel, 100 delostreleckých systémov, 50 až 70 salvových raketových systémov a 10 až 15 systémov protivzdušnej obrany.      

"Vojna sa skončí, keď znovu získame kontrolu nad našim územím a keď sa Rusko bude báť Ukrajiny," uzavrel Podoľak.

(tasr)

Minúta  |  

V ukrajinskom Chersone začnú s dobrovoľnou evakuáciou

Ukrajina čoskoro začne evakuovať ľudí, ktorí chcú odísť z nedávno oslobodeného mesta Cherson na juhu Ukrajiny a z okolitých oblastí, oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Vereščuková povedala, že evakuáciu žiadajú niektorí obyvatelia Chersonu a ľudia žijúci v okolí mesta Mykolajiv. Podľa jej slov už ukrajinská vláda prijala konkrétne opatrenia a evakuácia by mala začať v najbližších dňoch. Dodala, že odísť chcú najmä starší ľudia.      

"Ide len o dobrovoľnú evakuáciu. V súčasnosti nehovoríme o nútenej evakuácii. Ale aj v prípade dobrovoľnej evakuácie nesie zodpovednosť za prepravu štát. Ľudí treba odviesť na miesto, kde strávia zimu," uviedla ukrajinská vicepremiérka.      

Ukrajinská armáda opätovne ovládla Cherson 11. novembra po tom, ako sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper (Dnipro). V pondelok oslobodené mesto navštívil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.      

V Chersone "nie je elektrina, nefungujú komunikácie, internet, televízia", keďže okupanti zámerne zničili "všetku kritickú infraštruktúru", povedal Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Vznikne fond pre klimaticky zraniteľné krajiny

Predstavitelia krajín na Klimatickom summite OSN (COP27) v Egypte vytvoria fond pre krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté následkami klimatických zmien.

Schválenie špeciálneho fondu ocenili prítomní predstavitelia krajín potleskom. Tomuto rozhodnutiu predchádzali dva týždne náročných rokovaní o požiadavkách rozvojových krajín na bohaté štáty, ktoré produkujú najviac emisií, aby im kompenzovali škody spôsobené extrémnym počasím.    

Štáty prijali aj klimatickú dohodu, ktorá vyzýva na rýchle zníženie emisií v snahe spomaliť globálne otepľovanie.

Pre nezrovnalosti ohľadom vytvorenia tohto fondu bol Klimatický summit COP27, ktorý mal pôvodne trvať do piatku, predĺžený do soboty. Diskusie o tejto finančnej pomoci pred začiatkom summitu v egyptskom Šarm aš-Šajchu neboli na programe, pripomína AFP. Tento dokument zároveň tvorí celkovú politickú dohodu uzatvorenú na summite COP27.            

Špeciálny fond pre zraniteľné krajiny zahŕňa širokú škálu následkov klimatických zmien, od zničenej infraštruktúry pri prívalových povodniach až po nárast hladiny morí, vplyvom ktorého hrozí niektorým ostrovným štátom zánik.      

Tohtoročné prírodné katastrofy spôsobené klímou – ničivé záplavy v Pakistane, či extrémne sucho v Somálsku – zosilnili zameranie na krajiny zasiahnuté následkami globálneho otepľovania, ktoré okrem toho zápasia aj s prudko rastúcou infláciou, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Trump sa vrátil na Twitter. V hlasovaní o tom rozhodli užívatelia

Nový majiteľ sociálnej siete Twitter Elon Musk obnovil účet bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa na Twitteri. Rozhodol tak na základe výsledkov hlasovania používateľov Twitteru o návrate Trumpa na túto platformu.

"Ľudia prehovorili. Trump bude (na Twitteri) obnovený," napísal Musk v príspevku na Twitteri.      

Na Muskovom profile hlasovalo v ankete o exprezidentovom návrate viac ako 15 miliónov používateľov. Za obnovenie účtu bývalého amerického prezidenta hlasovalo 51,8 percenta zúčastnených, napísala agentúra Reuters.      

Trump však v sobotu povedal, že sa na Twitter neplánuje vrátiť a zostane na svojej vlastnej sociálnej sieti Truth Social, ktorej sa podľa jeho slov mimoriadne darí.      

Trump, ktorý v stredu oficiálne oznámil svoju kandidatúru na prezidenta USA v roku 2024, pochválil Muska a povedal, že ho mal vždy rád. Tvrdí však, že na Twitteri je množstvo falošných účtov a problémy, ktorým táto sociálna sieť čelí, sú "neuveriteľné".      

Twitter v roku 2021 zablokoval Trumpov účet v súvislosti s vniknutím jeho priaznivcov do sídla amerického Kongresu. Krátko pred útokom zo 6. januára 2021 Trump pred svojimi priaznivcami spochybnil legitimitu prezidentských volieb, v ktorých ho porazil súčasný prezident Joe Biden.      

Musk už robil podobné prieskumy na Twitteri aj v minulosti. Minulý rok sa svojich sledovateľov pýtal, či by mal predať akcie svojej spoločnosti na výrobu elektromobilov Tesla. Po tomto prieskume predal akcie za viac ako 1 miliardu dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko ukazuje možný svet tyranie a nepokojov, tvrdí minister obrany USA

Ruská invázia na Ukrajinu ponúka ukážku "možného sveta tyranie a nepokojov". V sobotu to uviedol americký minister obrany Lloyd Austin na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v Kanade.

Austin tvrdí, že Rusko vo vojne na Ukrajine porušuje vojnové právo. "Nie sú to len omyly... Sú to zverstvá," povedal. Dodal, že "ruské raketové útoky ponechali nevinných Ukrajincov bez tepla, vody a elektriny". "Videli sme útoky na školy, zabité deti, bombardované nemocnice," pokračoval.

Moskva viackrát poprela, že by pri "špeciálnej vojenskej operácii" na Ukrajine zámerne útočila na civilné ciele, pripomína Reuters.      

Austin vo svojom príhovore tiež uviedol, že USA sa nenechajú vtiahnuť do vojny ruského prezidenta Vladimira Putina. Zároveň však upozornil na riziko šírenia jadrových zbraní vo svete, ak by Moskva vo vojne na Ukrajine uspela.            

Podľa šéfa amerického rezortu obrany mohli Putinovi autokratickí kolegovia pozorovaním dôjsť k záveru, že získaním jadrových zbraní dostanú povolenie k podnikaniu vojenských útokov. "A to by mohlo spustiť nebezpečnú špirálu šírenia jadrových zbraní," dodal Austin.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.