Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Firmy v EÚ majú výrazne negatívne očakávania pre rok 2023

Očakávania európskeho biznisu pre rok 2023 sú výrazne negatívne. Dôvera podnikateľov, tzv. Business Confidence Index (BCI), je výrazne nižší ako počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009, aj ako počas vrcholu pandémie COVID-19.

Vyplýva to z aktuálneho ekonomického výhľadu pre Európu na rok 2023, ktorý v závere tohto týždňa vydalo Združenie európskych obchodných a priemyselných komôr Eurochambres. Výhľad vychádza z ankety, na ktorej sa zúčastnilo 42.000 firiem z 25 krajín vrátane Slovenska. Informovala o tom Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK).      

V obavách podnikateľov je na prvom mieste dostupnosť a cena energií a ďalších surovinových zdrojov. Na druhom mieste je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a na treťom cena pracovnej sily. Pokles oproti očakávaniam pre rok 2022 je aj v takých ukazovateľoch, ako sú investície, export, zamestnanosť či vnútorný trh.      

"Závery európskeho prieskumu plne zodpovedajú aj obavám slovenských firiem, ktoré zdôrazňujú navyše aj negatívny dopad straty tzv. východných trhov - najmä Rusko, Ukrajina a Bielorusko -, ako aj podmienky financovania výroby a exportu," priblížil Peter Mihók, predseda SOPK a člen predstavenstva Eurochambres.      

Z prieskumu podľa neho vyplývajú dve hlavné výzvy. "Krátkodobá je udržanie európskej priemyselnej výroby prostredníctvom zdravého podnikateľského prostredia a tá dlhodobá je udržanie konkurenčnej schopnosti európskej ekonomiky voči hráčom z mimoeurópskeho prostredia," doplnil Mihók.

(tasr)

Minúta  |  

SaS chce motivovať súkromníkov, aby vytvárali podnikové materské škôlky

Okruh uznateľných daňových výdavkov by sa mohol rozšíriť o výdavky na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov. Predpokladá to návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložili opoziční poslanci zo SaS.

Odôvodňujú to snahou motivovať súkromný sektor, aby vytváral podnikové materské školy a jasle z vlastných zdrojov.      

"V súčasnosti, keď podnikom chýbajú pracovné sily, je ťažké začleniť matky malých detí do pracovného procesu, pretože tieto matky majú problém umiestniť svoje deti do materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa," skonštatovali poslanci v dôvodovej správe k návrhu. Štát podľa poslancov nemá k dispozícii veľa rýchlo realizovateľných možností riešenia. Zamestnávatelia by podľa nich mohli byť štátom motivovaní zo súkromných zdrojov vytvárať podnikové materské školy a jasle, ak by na to boli daňové nástroje.

(tasr)

Minúta  |  

Pribudlo 59 prípadov nákazy koronavírusom a dve obete

Prostredníctvom 358 vykonaných RT-PCR testov odhalili v sobotu (19. 11.) na Slovensku 59 prípadov nákazy novým koronavírusom.

Zároveň pribudli dve obete. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na svojom webe.  V nemocniciach je s ochorením COVID-19 hospitalizovaných 334 pacientov.

(tasr)

Minúta  |  

V Kambodži budú rokovať ministri obrany USA a Číny

Ministri obrany Spojených štátov a Číny sa v Kambodži zúčastnia na rozšírenom stretnutí o bezpečnostných otázkach Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Vznikne tým priestor aj na ich osobné rokovanie.

Ministri Lloyd Austin a Wej Feng-che zatiaľ nemajú  formálne naplánované žiadne bilaterálne rokovanie, hovorca čínskeho ministerstva obrany však vo vyhlásení ponechal túto možnosť otvorenú.      

"Čína má pozitívny a otvorený postoj k výmenám názorov s USA počas stretnutia ASEAN-Plus a príslušné rezorty oboch krajín v tomto smere udržiavajú komunikáciu a koordináciu,“ povedal.      

Spojené štáty a Čína sú hlavnými rivalmi o vplyv v regióne. USA ako dominantná vojenská veľmoc v rámci ASEAN podporuje v viacero svojich spojencov, postavenie Číny sa však zosilňuje. Ich vzťahy komplikuje najmä postavenie Taiwanu, ktorý Peking považuje za svoje územie a hrozí mu útokom. Problematické sú aj nároky Číny na Juhočínske more, ktoré sa snaží presadiť výstavbou umelých ostrovov.      

Obe krajiny sú v spore aj v otázke Ruska, ktoré  Čína odmietla odsúdiť alebo sankcionovať za inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ je sklamaná z klimatickej dohody OSN o emisiách

Európska únia vyjadrila sklamanie z nedostatku ambícií v oblasti znižovania emisií v najnovšej klimatickej dohode.

"Európska únia sem prišla, aby sa dohodla na ráznych slovách, a sme sklamaní, že sme to nedosiahli," povedal podpredseda Európskej komisie zodpovedný za klimatickú politiku Frans Timmermans na záverečnom zasadnutí Klimatického summitu OSN (COP27) v letovisku Šarm aš-Šajch pri Červenom mori. Podľa neho dohoda niektorým krajinám umožní vyhýbať sa plneniu záväzkov.      

"To, čo máme pred sebou, nie je dostatočným krokom vpred pre ľudí a planétu," povedal. EÚ presadzovala prísnejšie záväzky na zníženie emisií s cieľom obmedziť globálne otepľovanie.      

EÚ síce nezablokovala záverečnú dohodu, ale pohrozila, že ak nedosiahne lepšie záväzky v oblasti emisií, odstúpi od rozhovorov. Timmermans poukázal na rozhodnutie Únie podporiť vytvorenie fondu "strát a škôd" pre krajiny najviac ohrozené globálnym otepľovaním. V minulosti to Európa odmietala kvôli obavám z možnej zodpovednosti. Jeho vznik presadzovala skupina krajín známa ako G77, ktorá zahŕňa vyše 130 rozvojových krajín aj Čínu.      

"Čelíme morálnej dileme, pretože táto dohoda nestačí na zmiernenie (otepľovania)," povedal Timmermans. "Odídeme a tým zabijeme fond, o ktorý zraniteľné krajiny tak tvrdo bojovali celé desaťročia?... Nie. Bola by to obrovská chyba a obrovská premárnená príležitosť na riešenie klimatických zmien," povedal.      

Znenie klimatickej dohody musí teraz schváliť takmer 200 krajín zúčastňujúcich sa na summite v Egypte.

(tasr)

Minúta  |  

Rokovania s Moskvou by boli naša kapitulácia, tvrdí poradca ukrajinského prezidenta

Snaha Západu presvedčiť Ukrajinu, aby po sérii veľkých vojenských víťazstiev rokovala s Moskvou sú "bizarné". Rokovania by totiž znamenali kapituláciu Kyjeva. V rozhovore pre agentúru AFP to povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

"Keď máte iniciatívu na bojisku, je trochu bizarné dostávať návrhy ako: 'aj tak všetko nezvládnete vojenskými prostriedkami, musíte rokovať'," povedal Podoľak. Podľa jeho slov by rokovania znamenali, že krajina, ktorá oslobodzuje svoje územie, kapituluje vo vojne so štátom, ktorý prehráva. Moskva navyše nepredložila Kyjevu "priamy návrh" na mierové rozhovory.      

Napriek tomu, že Rusko zaznamenalo v uplynulých týždňoch značné porážky na bojisku si ruský prezident Vladimir Putin stále myslí, "že dokáže zničiť Ukrajinu", povedal Podoľak. Dodal, že Putin je takouto myšlienkou posadnutý a rokovania s ním preto nedávajú žiadny zmysel. Poradca trvá na tom, že Západ nemôže tlačiť na Kyjev, aby rokoval.      

"Naši partneri si stále myslia, že je možné vrátiť sa do predvojnového obdobia, v ktorom bude Rusko spoľahlivým partnerom," dodal. Zásadným bodom obratu v konflikte je podľa Podoľaka oslobodenie mesta Cherson na juhu Ukrajiny, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Tvrdí, že Ukrajina si po niekoľkých víťazstvách nemôže "dovoliť žiadnu prestávku" v protiofenzíve, a to aj napriek príchodu zimy, ktorá sťažuje situáciu na bojisku.     

Zároveň povedal, že ukrajinská armáda potrebuje na dôležité boje počas zimy od spojencov 150 až 200 tankov, 300 obrnených vozidiel, 100 delostreleckých systémov, 50 až 70 salvových raketových systémov a 10 až 15 systémov protivzdušnej obrany.      

"Vojna sa skončí, keď znovu získame kontrolu nad našim územím a keď sa Rusko bude báť Ukrajiny," uzavrel Podoľak.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.