Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko dá firmám vyše 8 miliárd eur pre vysoké ceny energií

Francúzsko vyčlení viac než 8 miliárd eur na pomoc podnikom na riešenie vysokých cien energií. Cieľom je umožniť firmám nielen zvládať rastúce ceny elektrickej energie a plynu, ale zároveň im umožniť konkurovať nemeckým podnikom, ktoré vysokou finančnou injekciou podporila nemecká vláda.

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire predstavil plán pomoci podnikom v sobotu (19. 11.), pričom uviedol, že hodnota balíka dosiahne 8,4 miliardy eur. V rámci pomoci budú môcť napríklad malé firmy ťažiť z cenového stropu na energie, ktorý už platí pre domácnosti. Podporu však získajú aj veľké podniky. Na pomoc domácnostiam oznámila vláda už skôr balík v hodnote približne 45 miliárd eur.      

"Francúzske spoločnosti budú chránené tak ako nemecké," povedal Le Maire pre rozhlasovú stanicu France Inter. Zároveň dodal, že Francúzsko bude trvať na tom, aby pravidlá Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže platili pre všetky firmy, či sú francúzske, nemecké, talianske alebo španielske.      

Francúzsky balík pomoci pre firmy reaguje na rozhodnutie nemeckej vlády vyčleniť na riešenie energetickej krízy celkovo až 200 miliárd eur. Balík v tejto hodnote schválil nemecký parlament koncom októbra. Z fondu budú môcť okrem domácností ťažiť aj firmy. Práve to vyvolalo kritiku v ďalších krajinách Európskej nie, ktoré sa obávajú zvýhodňovania nemeckých podnikov na úkor ostatných.

(tasr)

  |  

Kollár: Ak tisíce lekárov dajú výpovede, Sme rodina odíde z vlády

Ak tisíce lekárov podajú výpovede a dôjde k rozvratu zdravotníctva, hnutie Sme rodina odíde z vlády. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to vyhlásil šéf hnutia a predseda parlamentu Boris Kollár. Spolu s lídrom SaS Richardom Sulíkom sa zhodli na tom, že tlak zo strany Lekárskeho odborového združenia (LOZ) pri rokovaniach s vládou začína naberať črty vydierania.  

"Pokiaľ by malo 3000 lekárov odísť preč, tak my ideme tiež, nemôžem byť niekde, kde sa rozvráti zdravotnícky systém. (...) Nepodpíšem sa pod to, nebudem chodiť po uliciach v obrnenom transportéri," uviedol Kollár. Sulík si myslí, že ide o politické divadlo a hnutie z vlády neodíde. V prípade, že k dohode s lekárskymi odborármi nedôjde, Sulík hovorí o vine premiéra a celej vlády. Kollár si nemyslí, že premiér zlyhal.

Šéf parlamentu podotkol, že také vysoké zvýšenie platu ako lekári, nemal v štáte nikto. "Aj my sme tlačili, aby vláda dorovnala prostriedky, a to dorovnala na úroveň platov v Českej republike," poznamenal. Myslí si, že veľa lekárov sa spamätá a vezme výpovede naspäť. "Musia sa už aj lekári cítiť blbo, čo tí odborári robia," skonštatoval s tým, že ak bude LOZ tlačiť viac, pôjde o vydieranie. Sulík s ním súhlasí, zhodujú sa aj v tom, že vláda má obmedzené možnosti.

https://standard.sk/279961/premier-pozval-lekarskych-odborarov-na-rokovanie-cez-vikend/

Podľa Sulíka je problém aj na druhej strane, nie len na strane LOZ. Hovorí o extrémnom manažérskom zlyhaní na strane vlády. "Tu má maslo na hlave OĽANO, v plnom rozsahu, či už preto, lebo nevyjednávali, či už preto, že tu bol najprv neschopný minister zdravotníctva, teraz je tam slabý minister, či už preto, že dali zlých manažérov do štátnej poisťovne alebo nemocníc," vymenoval.

Kollár súhlasí že v nemocniciach je často zlý manažment, kde sú za riaditeľov dohadzovaní "kamaráti". Hlbší problém ale vidí v tom, že najťažšie výkony sú v štátnych nemocniciach, kde sú potom finančné problémy. Podotkol tiež, že problémy v zdravotníctve sú dlhodobé a podpísala sa pod ne každá vládnuca garnitúra.

  |  

V Stredozemnom mori zomreli najmenej štyria migranti

V centrálnej časti Stredozemného mora zomreli v noci na nedeľu najmenej štyria migranti, keď sa ich loď v zlom počasí dostala do problémov.

Talianska pobrežná stráž oznámila, že obchodné plavidlo Christina B v alžírskej pátracej a záchrannej zóne zachránila šesť mužov a jednu ženu. Pred vytiahnutím z vody zomreli štyria ľudia, dvaja ďalší sú stále nezvestní.      

Poškodená loď s migrantami bola asi 100 námorných míľ od alžírskeho pobrežia, tamojšie úrady preto požiadali o pomoc taliansku pobrežnú stráž. Záchrannú operáciu potom  koordinoval Rím.      

Z pobrežia severnej Afriky sa migranti pokúšajú dostať do Európskej únie na nevyhovujúcich lodiach. Taliansko ich tento rok podľa údajov tamojšieho ministerstva vnútra prichýlilo 93.600. Nová krajne pravicová vláda chce preto ich prílev zastaviť a v severnej Afrike vytvoriť centrá, kde budú môcť žiadať azyl v Európe. V posledných týždňoch tiež lodiam medzinárodných humanitárnych organizácií so zachránenými utečencami bráni v prístupe do talianskych prístavov.

(tasr)

  |  

FIFA má rekordné príjmy pre turnaj v arabskom Katare

Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) zaznamenala rekordné príjmy v súvislosti s futbalovými majstrovstvami v Katare. Za štyri roky získala viac ako 7 miliárd eur.

FIFA v nedeľu zverejnila príjmy svojim viac ako 200 členom. Jej zárobky súvisiace s aktuálnym svetovým šampionátom sú až o takmer jednu miliardu vyššie, ako boli v roku 2018 v čase MS v Rusku.

Príjem navýšili reklamné zmluvy s Katarom. Spoločnosť Katar Energy sa pripojila medzi hlavných sponzorov turnaja. Medzi ďalších popredných sponzorov sa pridali aj katarská banka QNB či telekomunikačná spoločnosť Ooredoo, informovala agentúra AP.

(tasr)

  |  

Firmy v EÚ majú výrazne negatívne očakávania pre rok 2023

Očakávania európskeho biznisu pre rok 2023 sú výrazne negatívne. Dôvera podnikateľov, tzv. Business Confidence Index (BCI), je výrazne nižší ako počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009, aj ako počas vrcholu pandémie COVID-19.

Vyplýva to z aktuálneho ekonomického výhľadu pre Európu na rok 2023, ktorý v závere tohto týždňa vydalo Združenie európskych obchodných a priemyselných komôr Eurochambres. Výhľad vychádza z ankety, na ktorej sa zúčastnilo 42.000 firiem z 25 krajín vrátane Slovenska. Informovala o tom Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK).      

V obavách podnikateľov je na prvom mieste dostupnosť a cena energií a ďalších surovinových zdrojov. Na druhom mieste je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a na treťom cena pracovnej sily. Pokles oproti očakávaniam pre rok 2022 je aj v takých ukazovateľoch, ako sú investície, export, zamestnanosť či vnútorný trh.      

"Závery európskeho prieskumu plne zodpovedajú aj obavám slovenských firiem, ktoré zdôrazňujú navyše aj negatívny dopad straty tzv. východných trhov - najmä Rusko, Ukrajina a Bielorusko -, ako aj podmienky financovania výroby a exportu," priblížil Peter Mihók, predseda SOPK a člen predstavenstva Eurochambres.      

Z prieskumu podľa neho vyplývajú dve hlavné výzvy. "Krátkodobá je udržanie európskej priemyselnej výroby prostredníctvom zdravého podnikateľského prostredia a tá dlhodobá je udržanie konkurenčnej schopnosti európskej ekonomiky voči hráčom z mimoeurópskeho prostredia," doplnil Mihók.

(tasr)

  |  

SaS chce motivovať súkromníkov, aby vytvárali podnikové materské škôlky

Okruh uznateľných daňových výdavkov by sa mohol rozšíriť o výdavky na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov. Predpokladá to návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložili opoziční poslanci zo SaS.

Odôvodňujú to snahou motivovať súkromný sektor, aby vytváral podnikové materské školy a jasle z vlastných zdrojov.      

"V súčasnosti, keď podnikom chýbajú pracovné sily, je ťažké začleniť matky malých detí do pracovného procesu, pretože tieto matky majú problém umiestniť svoje deti do materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa," skonštatovali poslanci v dôvodovej správe k návrhu. Štát podľa poslancov nemá k dispozícii veľa rýchlo realizovateľných možností riešenia. Zamestnávatelia by podľa nich mohli byť štátom motivovaní zo súkromných zdrojov vytvárať podnikové materské školy a jasle, ak by na to boli daňové nástroje.

(tasr)