Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Remišová pripúšťa zvýšenie platov lekárov a chce kompromis

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) pripúšťa ďalšie navýšenie platov zdravotníkov, je podľa nej nutné nájsť kompromis. Poslanec Národnej rady SR a šéf mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini považuje požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ) za primerané a zvládnuteľné. Uviedli to v diskusnej relácii Na telo v televízii Markíza.

"Kompromis sa musí nájsť, môže to byť niekde uprostred. Ja budem bojovať za to, aby sme kompromis našli. Pripúšťam ďalšie navýšenie," uviedla na margo rokovaní vlády s lekárskymi odborármi. Zároveň podotkla, že vláda má istý rozpočtový limit. "Požiadavky sú primerané a zvládnuteľné, nemusí sa to zadrhnúť na 0,03 percenta, ak sa chce vláda dohodnúť," vyhlásil Pellegrini v súvislosti s novou ponukou LOZ o navýšení koeficientu za odpracované roky praxe, ktorú vláda v sobotu (19. 11.) odmietla.      

Pellegrini kritizuje, ako vláda zvláda aktuálnu situáciu v zdravotníctve, hovorí o hazarde so zdravím. "Mne sa nepáči hlavne spôsob, akým sa hazarduje, a to mi pripomína, či zase nepotrebujeme to mesiášske 'à la Matovič', že počkajme do posledného dňa a on zase ako Fénix priletí z neba a začne to tu všetko zachraňovať. Lebo neviem si inak predstaviť, prečo ich šponuje až dovtedy, pokým sa struna neroztrhne" povedal. Zároveň vláde vyčíta, že zdravotníctvo pre ňu nie je prioritou tak, ako tvrdí.      

Remišová jeho tvrdenia odmieta. Hovorí, že vôľa zlepšiť veci je vždy, no problémom je reformy presadiť. "A nám sa to podarilo," dodala. Myslí si, že k dohode medzi vládou a LOZ dôjde. "Osobne sa za to zasadím," vyhlásila. Pellegrini pripustil, že aj v bývalých vládach mohli pre sektor urobiť viac. Dodal, že Hlas-SD podá pomocnú ruku pri schvaľovaní zákonov, ktoré pomôžu pretaviť požiadavky lekárskych odborárov do konkrétnych výsledkov.      

V diskusii sa dotkli aj témy nelegálnej migrácie. Pellegrini je za zavedenie kontrol na hranici s Maďarskom. Poukazuje na kontroly, ktoré zaviedlo Rakúsko a Česko na hranici so Slovenskom. Hovorí o zlyhaní bezpečnostných zložiek na čele s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO). "Keby bolo vedenie schopné, krajiny by k tomu nepristúpili," povedal.      

Vicepremiérka kontroly na hraniciach s Maďarskom odmieta, nechce skomplikovať prevoz tovarov ani život obyvateľov. Riešením je podľa nej stráženie vonkajšej maďarsko-srbskej hranice, myslí si že EÚ by mala sprísniť migračnú politiku. Verí, že Mikulec ustojí ôsme odvolávanie z postu ministra.

(tasr)

Minúta  |  

Minister Krajniak nesúhlasí so škrtmi v rozpočte, vetoval výdavkové limity

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) priznal, že v koalícii vetoval použitie výdavkových limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok. Dôvodom bola nutnosť škrtov, s ktorými nesúhlasí.

"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a Európska komisia (EK) mi hovoria, že mám zoškrtať v rozpočte budúci rok 500 miliónov eur na sociálne výdavky. To ja neurobím. Aby som skrátil prídavky na deti, alebo podporu pre dôchodcov? Neurobím to," vyhlásil minister.      

Riešenie vidí v rokovaniach, ku ktorým má dôjsť budúci rok na jar. Má sa pri nich nanovo nastavovať plán obnovy, keďže sa slovenská ekonomika a nezamestnanosť vyvíja inak ako v pôvodných predpokladoch. "Budeme musieť rokovať s EK," dodal Krajniak.      

Bývalý šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) ocenil, že minister práce zobral veto na seba. Upozornil však, že k výdavkovým limitom sa vláda sama prihlásila. Má ich v programovom vyhlásení a dala si ich aj do plánu obnovy.      

"Ešte sa nikdy nestalo, že niekto Európskej komisii oznámi, že už sme ich prijali, dajte nám peniaze, a teraz EK zistila, že (minister financií) Igor Matovič reálne EK oklamal," dodal opozičný poslanec.      

Slovensko deklarovalo splnenie záväzku prijať výdavkové limity po tom, ako bol schválený príslušný zákon. Doteraz sa však ministerstvo financií nedohodlo s RRZ na metodike ich výpočtu a nepoužilo ich ani v návrhu rozpočtu na budúci rok. Za to nás komisia kritizuje, hrozia preto problémy s čerpaním peňazí z plánu obnovy.

(tasr)

Minúta  |  

Záporožskú elektráreň opäť ostreľujú, hlásia silné výbuchy

K silným výbuchom prišlo v sobotu večer a v nedeľu ráno v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Oznámil to v nedeľu šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, podľa ktorého prišlo zrejme v okolí elektrárne k obnoveniu ostreľovania.

"Tieto správy... sú extrémne znepokojivé. Pri tejto veľkej jadrovej elektrárni prišlo k výbuchom, čo je absolútne neakceptovateľné," uviedol Grossi vo vyhlásení. Zároveň dodal, že škody, ktoré vznikli na budovách, systémoch a vybavení elektrárne, zatiaľ nie sú kritické.      

Z ostreľovania elektrárne sa v nedeľu opäť navzájom obviňovali ruská i ukrajinská strana.  "Ktokoľvek, kto je za tým, musí okamžite prestať. Ako som už povedal predtým, hráte sa s ohňom!," uviedol Grossi. V záporožskej elektrárni sa v súčasnosti nachádza tím z MAAE, ktorého členovia videli niektoré z výbuchov z okna.      

ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a pred inváziou produkovala približne jednu pätinu ukrajinskej elektrickej energie. Nachádza sa v nej šesť reaktorov chladených vodou, ktoré obsahujú urán-235. Reaktory elektrárne sú v súčasnosti vypnuté, avšak existuje riziko, že jadrové palivo v elektrárni sa prehreje, ak budú prerušené dodávky energie, ktorá poháňa ochladzovací systém. Elektráreň bola pritom v dôsledku ostreľovania už viackrát nútená použiť záložné generátory.

(tasr)

Minúta  |  

Najdôveryhodnejší člen vlády je Krajniak

Najdôveryhodnejším členom vlády je minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Dôveruje mu 31 percent a nedôveruje 65 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý realizovali od 2. do 8. novembra na vzorke 1017 respondentov.

Na druhom mieste v prieskume skončil minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina), ktorému vyjadrilo dôveru 30 percent a nedôveru 55 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) s dôverou 29 percent a nedôverou 68 percent. Premiér Eduard Heger (OĽANO) skončil v prieskume na štvrtom mieste. Dôveruje mu 26 percent a nedôveruje 73 percent ľudí.      

Ministrovi zahraničných vecí Rastislavovi Káčerovi vyjadrilo dôveru 24 percent a nedôveru 48 percent opýtaných. Šéf rezortu hospodárstva Karel Hirman má dôveru 24 percent a nedôveru 51 percent ľudí. Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi (OĽANO) dôveruje 24 percent a nedôveruje 71 percent opýtaných. Minister školstva Ján Horecký získal dôveru 23 percent ľudí, nedôveruje mu 51 percent opýtaných.      

Ministerke kultúry Natálii Milanovej (OĽANO) dôveruje podľa prieskumu 21 percent opýtaných, nedôveru jej vyjadrilo 65 percent respondentov. Šéf rezortu spravodlivosti Viliam Karas dostal dôveru 20 percent ľudí a nedôveru 51 percent opýtaných. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽANO) má dôveru 20 percent a nedôveru 62 percent opýtaných. Ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (OĽANO) dôveruje 20 percent a nedôveruje 77 percent opýtaných.      

Ďalším v poradí je minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) s dôverou 19 percent a nedôverou 76 percent respondentov. Podpredsedovi vlády pre legislatívu Štefanovi Holému (Sme rodina) dôveruje 16 percent opýtaných a nedôveruje 58 percent respondentov. Na predposlednom mieste sa v prieskume umiestnila vicepriemiérka Veronika Remišová (Za ľudí) s dôverou 16 percent a nedôverou 81 percent. Na chvoste rebríčka dôveryhodnosti skončil minister financií Igor Matovič (OĽANO), ktorému dôveruje 11 percent a nedôveruje 88 percent ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Zbankrotovaná burza kryptomien dlhuje vyše 3 miliardy dolárov

Kryptomenová burza FTX, ktorá minulý týždeň podala v USA žiadosť o ochranu pred veriteľmi, uviedla, že 10 najväčším veriteľom dlhuje takmer 1,5 miliardy USD. Ďalších viac než 1,6 miliardy USD potom dlhuje ďalšej štyridsiatke najväčších veriteľov.

FTX v sobotu (19. 11.) oznámila, že jej dlh voči 50 najväčším veriteľom predstavuje takmer 3,1 miliardy USD (2,99 miliardy eur). Z toho 10 najväčším veriteľom dlhuje približne 1,45 miliardy USD. O akých veriteľov ide, burza nezverejnila.      

FTX, druhá najväčšia kryptomenová burza na svete, požiadala súd v štáte Delaware o ochranu pred veriteľmi v závere minulého týždňa. V dôsledku jej bankrotu čelí zhruba milión zákazníkov a ďalší investori stratám za miliardy dolárov, dodal Reuters.      

Burza sa dostala do problémov s likviditou. Ešte začiatkom minulého týždňa sa zdalo, že ju zachráni a prevezme najväčšia svetová kryptomenová platforma Binance. Tá však po tom, ako zistila rozsah celkových záväzkov FTX, z obchodu vycúvala.

(tasr)

Minúta  |  

Dve sopky na Kamčatke chrlia popol a lávu

Po silnom sobotnom zemetrasení sa na ruskej Kamčatke prebudili k životu sopky Kľučevská a Šiveluč. Vedci v najbližšom čase očakávajú silné erupcie.

Zo sopiek stúpajú obrovské oblaky popola a z ich kráterov vyteká láva. Vulkanologický inštitút Ruskej akadémie vied uviedol, že v sopke Kľučevská zaznamenali až desať menších erupcií za hodinu. S výškou 4754 metrov to je najvyššia aktívna sopka v Eurázii. Šiveluč meria 3283 metrov a je najsevernejšiou aktívnou sopkou na Kamčatke.      

Polostrov je riedko osídlený a najbližšia dedina  Kľuči s asi 6.000 obyvateľmi nie je priamo ohrozená. Leží medzi oboma sopkami asi 50 kilometrov od každej, hlavné mesto Petropavlovsk-Kamčatskij je vzdialené asi 450 kilometrov.      

Kamčatka je jednou z najkoncentrovanejších oblastí geotermálnej aktivity na svete, nachádza sa tu zhruba 160 sopiek, z toho 29 je aktívnych.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.