Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri tureckých útokoch zahynulo na severe Sýrie najmenej 31 osôb

Najmenej 31 ľudí zahynulo na severe Sýrie zväčša na pozíciách kurdských militantov v dôsledku leteckých útokov, ktoré podniklo Turecko. Oznámilo to Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) sídliace v Británii.

Takmer 25 útokov zasiahlo sýrske guvernoráty Rakka a Hasaka a provinciu Aleppo na severe Sýrie, pri ktorých zahynulo 18 príslušníkov Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi, 12 príslušníkov sýrskej armády a jeden novinár, uvádza SOHR.      

Kurdské úrady na severovýchode Sýrie udávajú, že pri útokoch zahynulo 29 ľudí vrátane 11 civilistov, 15 príslušníkov spojeneckej sýrskej armády či dvoch kurdských bojovníkov.      

Turecko uviedlo, že útoky, ktoré podniklo v noci na nedeľu, boli mierené na základne Strany kurdských pracujúcich (PKK) – Turecko, EÚ a USA ju zaradili na zoznam teroristických organizácií – na severe Sýrie a Iraku. Práve odtiaľ PKK podľa Ankary podniká "teroristické útoky" na turecké územie.      

Turecko pritom tieto útoky podniklo týždeň po tom, čo centrom Istanbulu otriasol výbuch, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a vyše 80 ich utrpelo zranenia. Turecko z tohto útoku pritom viní práve kurdských militantov, ktorí však účasť na útoku popierajú.      

Nedeľňajšie útoky boli mierené predovšetkým na severosýrske mesto Ajn al-Arab (Kobané) ležiace pri tureckých hraniciach a jeho priľahlé okolie. "Tieto útoky tureckých okupantov nezostanú bez odpovede. V pravom čase a na pravom mieste budeme rozhodne a efektívne reagovať," uviedli vo vyhlásení Sýrske demokratické sily (SDF).         

(tasr)   

Minúta  |  

Britský premiér víta novú klimatickú dohodu, no chce viac

Britský premiér Rishi Sunak privítal v nedeľu dohodu, ktorá bola dosiahnutá na Klimatickom samite OSN (COP27) v Egypte, no vyzval na to, aby sa "urobilo viac".

"Vítam pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť na COP27, no nie je čas na nečinnosť. Treba urobiť viac," uviedol Sunak vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Twitter.      

Podľa britského premiéra je dôležité, "udržať pri živote" záväzok obmedziť globálne otepľovanie na maximálne 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.      

Krajiny na klimatickom samite OSN (COP27) v nedeľu súhlasili so založením fondu pre zraniteľné krajiny, no v prijatej klimatickej dohode sa nepodarilo presadiť ďalšie znižovanie emisií, aby svet dokázal splniť cieľ a udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia.      

Sunak sa na samite v Egypte zúčastnil. Pôvodne ho plánoval vynechať pre "naliehavé domáce záležitosti“, no svoju účasť prehodnotil po tom, čo bolo jeho rozhodnutie neprísť na samit podrobené kritike, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Tovar firmy IKEA v Rusku kúpi internetový gigant Yandex

Spoločnosť Yandex Market, dcérska firma ruského internetového gigantu Yandex, odkúpi v Rusku zvyšné zásoby švédskej nábytkárskej spoločnosti IKEA. Tá zatvorila svoje obchody na ruskom trhu už začiatkom marca, krátko po invázii Ruska na Ukrajinu.

Ako uviedol Yandex, záväznú dohodu o kúpe zvyšného tovaru uzatvoril 16. novembra. V rámci nej kúpi viac než 20 miliónov výrobkov firmy IKEA, ktoré zvýšili z posledného online predaja v lete, od nábytku až po plyšové hračky. S ich predajom plánuje začať pred koncom tohto roka.        

Produkty bude ruská firma predávať v sekcii svojho internetového trhoviska s označením "výrobky IKEA". Ide o produkty vyrobené v ruských závodoch pre obchody IKEA, zásoby z obchodov a výrobky spoločnosti IKEA dovezené zo zahraničia.      

IKEA patrila k prvým firmám, ktoré sa rozhodli zatvoriť svoje obchody v Rusku po tom, ako Rusko zaútočilo 24. februára na Ukrajinu. Postupne svoje aktivity rušili v krajine ďalšie západné spoločnosti, od energetických podnikov cez potravinárske firmy až po odevné reťazce a firmy rýchleho občerstvenia.      

Švédska spoločnosť Ingka, ktorá vlastní väčšinu obchodov IKEA, vrátane tých v Rusku, v októbri uviedla, že sa zatiaľ nerozhodla, či obchody v Rusku predá. Tie sa v roku 2021 podieľali na celkových tržbách spoločnosti zhruba 4 %.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová pripúšťa zvýšenie platov lekárov a chce kompromis

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) pripúšťa ďalšie navýšenie platov zdravotníkov, je podľa nej nutné nájsť kompromis. Poslanec Národnej rady SR a šéf mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini považuje požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ) za primerané a zvládnuteľné. Uviedli to v diskusnej relácii Na telo v televízii Markíza.

"Kompromis sa musí nájsť, môže to byť niekde uprostred. Ja budem bojovať za to, aby sme kompromis našli. Pripúšťam ďalšie navýšenie," uviedla na margo rokovaní vlády s lekárskymi odborármi. Zároveň podotkla, že vláda má istý rozpočtový limit. "Požiadavky sú primerané a zvládnuteľné, nemusí sa to zadrhnúť na 0,03 percenta, ak sa chce vláda dohodnúť," vyhlásil Pellegrini v súvislosti s novou ponukou LOZ o navýšení koeficientu za odpracované roky praxe, ktorú vláda v sobotu (19. 11.) odmietla.      

Pellegrini kritizuje, ako vláda zvláda aktuálnu situáciu v zdravotníctve, hovorí o hazarde so zdravím. "Mne sa nepáči hlavne spôsob, akým sa hazarduje, a to mi pripomína, či zase nepotrebujeme to mesiášske 'à la Matovič', že počkajme do posledného dňa a on zase ako Fénix priletí z neba a začne to tu všetko zachraňovať. Lebo neviem si inak predstaviť, prečo ich šponuje až dovtedy, pokým sa struna neroztrhne" povedal. Zároveň vláde vyčíta, že zdravotníctvo pre ňu nie je prioritou tak, ako tvrdí.      

Remišová jeho tvrdenia odmieta. Hovorí, že vôľa zlepšiť veci je vždy, no problémom je reformy presadiť. "A nám sa to podarilo," dodala. Myslí si, že k dohode medzi vládou a LOZ dôjde. "Osobne sa za to zasadím," vyhlásila. Pellegrini pripustil, že aj v bývalých vládach mohli pre sektor urobiť viac. Dodal, že Hlas-SD podá pomocnú ruku pri schvaľovaní zákonov, ktoré pomôžu pretaviť požiadavky lekárskych odborárov do konkrétnych výsledkov.      

V diskusii sa dotkli aj témy nelegálnej migrácie. Pellegrini je za zavedenie kontrol na hranici s Maďarskom. Poukazuje na kontroly, ktoré zaviedlo Rakúsko a Česko na hranici so Slovenskom. Hovorí o zlyhaní bezpečnostných zložiek na čele s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO). "Keby bolo vedenie schopné, krajiny by k tomu nepristúpili," povedal.      

Vicepremiérka kontroly na hraniciach s Maďarskom odmieta, nechce skomplikovať prevoz tovarov ani život obyvateľov. Riešením je podľa nej stráženie vonkajšej maďarsko-srbskej hranice, myslí si že EÚ by mala sprísniť migračnú politiku. Verí, že Mikulec ustojí ôsme odvolávanie z postu ministra.

(tasr)

Minúta  |  

Minister Krajniak nesúhlasí so škrtmi v rozpočte, vetoval výdavkové limity

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) priznal, že v koalícii vetoval použitie výdavkových limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok. Dôvodom bola nutnosť škrtov, s ktorými nesúhlasí.

"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a Európska komisia (EK) mi hovoria, že mám zoškrtať v rozpočte budúci rok 500 miliónov eur na sociálne výdavky. To ja neurobím. Aby som skrátil prídavky na deti, alebo podporu pre dôchodcov? Neurobím to," vyhlásil minister.      

Riešenie vidí v rokovaniach, ku ktorým má dôjsť budúci rok na jar. Má sa pri nich nanovo nastavovať plán obnovy, keďže sa slovenská ekonomika a nezamestnanosť vyvíja inak ako v pôvodných predpokladoch. "Budeme musieť rokovať s EK," dodal Krajniak.      

Bývalý šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) ocenil, že minister práce zobral veto na seba. Upozornil však, že k výdavkovým limitom sa vláda sama prihlásila. Má ich v programovom vyhlásení a dala si ich aj do plánu obnovy.      

"Ešte sa nikdy nestalo, že niekto Európskej komisii oznámi, že už sme ich prijali, dajte nám peniaze, a teraz EK zistila, že (minister financií) Igor Matovič reálne EK oklamal," dodal opozičný poslanec.      

Slovensko deklarovalo splnenie záväzku prijať výdavkové limity po tom, ako bol schválený príslušný zákon. Doteraz sa však ministerstvo financií nedohodlo s RRZ na metodike ich výpočtu a nepoužilo ich ani v návrhu rozpočtu na budúci rok. Za to nás komisia kritizuje, hrozia preto problémy s čerpaním peňazí z plánu obnovy.

(tasr)

Minúta  |  

Záporožskú elektráreň opäť ostreľujú, hlásia silné výbuchy

K silným výbuchom prišlo v sobotu večer a v nedeľu ráno v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Oznámil to v nedeľu šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, podľa ktorého prišlo zrejme v okolí elektrárne k obnoveniu ostreľovania.

"Tieto správy... sú extrémne znepokojivé. Pri tejto veľkej jadrovej elektrárni prišlo k výbuchom, čo je absolútne neakceptovateľné," uviedol Grossi vo vyhlásení. Zároveň dodal, že škody, ktoré vznikli na budovách, systémoch a vybavení elektrárne, zatiaľ nie sú kritické.      

Z ostreľovania elektrárne sa v nedeľu opäť navzájom obviňovali ruská i ukrajinská strana.  "Ktokoľvek, kto je za tým, musí okamžite prestať. Ako som už povedal predtým, hráte sa s ohňom!," uviedol Grossi. V záporožskej elektrárni sa v súčasnosti nachádza tím z MAAE, ktorého členovia videli niektoré z výbuchov z okna.      

ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a pred inváziou produkovala približne jednu pätinu ukrajinskej elektrickej energie. Nachádza sa v nej šesť reaktorov chladených vodou, ktoré obsahujú urán-235. Reaktory elektrárne sú v súčasnosti vypnuté, avšak existuje riziko, že jadrové palivo v elektrárni sa prehreje, ak budú prerušené dodávky energie, ktorá poháňa ochladzovací systém. Elektráreň bola pritom v dôsledku ostreľovania už viackrát nútená použiť záložné generátory.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.