Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Slovensku sa môže v noci tvoriť hmla aj poľadovica

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na webe.

Meteorológovia varujú pred nočnou hmlou na celom území Slovenska. V pondelok (21. 11.) nadránom sa tiež v niektorých oblastiach môže tvoriť poľadovica.

Výstraha prvého stupňa pred hmlou s dohľadnosťou 50 až 200 metrov platí vo všetkých krajoch od 23.00 h do pondelka 11.00 h. "Znížená dohľadnosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre dopravné aktivity," upozornil SHMÚ. S poľadovicou treba počítať v Bratislavskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji, a to od 3.00 do 9.00 h.  

Uplynulé dni priniesli na viaceré miesta Slovenska prvé sneženie začínajúcej zimy. Počas víkendu zaznamenali meteorológovia snehové zrážky najmä v severnej polovici krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

V USA zadržali možného strelca v gej bare

Ozbrojenca, ktorý v nedeľu v nočnom gej klube v meste Colorado Springs v americkom štáte Colorado smrteľne zranil najmenej piatich ľudí, sa podarilo zadržať.

Oznámila to miestna polícia, ktorá identifikovala podozrivého ako 22-ročného Andersona Lee Aldricha.      

K streľbe v podniku Club Q, v ktorom sa stretávajú členovia LGBTI+ komunity, došlo krátko pred polnocou miestneho času.      

Muž ozbrojený puškou začal podľa polície strieľať na ľudí okamžite po príchode do podniku. "Najmenej dvaja hrdinovia v klube sa útočníkovi postavili, bojovali s ním a zabránili mu tak v ďalšom zabíjaní a ubližovaní iným," povedal na tlačovej konferencii policajný šéf Adrián Vásquez. Polícia uviedla, že pri streľbe utrpelo zranenia ďalších 18 ľudí s tým, že bližšie nešpecifikovaný počet zranených je naďalej v kritickom stave. Polícia v klube našla najmenej jednu ďalšiu strelnú zbraň.            

V reakcii na streľbu uviedol Club Q na sociálnej sieti Facebook, že "je otrasený z nezmyselného útoku na našu komunitu". "Ďakujeme za rýchlu reakciu našim hrdinským zákazníkom, ktorí premohli ozbrojeného muža a ukončili tento nenávistný útok," píše klub. 

(tasr)

Minúta  |  

Taliansko chce zvýšiť výdavky na pomoc pri platbe cien energií

Taliansko plánuje zvýšenie výdavkov v budúcoročnom rozpočte zhruba o 30 miliárd eur. Väčšina z tejto sumy by mala ísť na zmiernenie dôsledkov vysokých cien energií.

Vláda okrem toho odloží niektoré zo svojich štedrých predvolebných sľubov.

Práve pokračujúca energetická kríza spôsobuje, že vládne strany nebudú môcť splniť mnohé predvolebné sľuby, ktorých súčasťou bolo aj výrazné zníženie daní. "Nebudeme môcť urobiť všetko naraz. Takéto pokusy v minulosti končili katastrofou," povedal minister priemyslu Adolfo Urso pre nedeľné vydanie denníka La Stampa.      

Premiérka Giorgia Meloniová už skôr uviedla, že približne dve tretiny dodatočných výdavkov pôjdu na pomoc podnikom a domácnostiam, aby zvládli vysoké ceny plynu a elektrickej energie. Sú to ďalšie financie k 75 miliardám eur, ktoré Taliansko vyčlenilo na riešenie energetickej krízy od začiatku tohto roka.      

Vláda začiatkom novembra revidovala odhad rozpočtového deficitu na rok 2023. Zatiaľ čo predchádzajúci kabinet Maria Draghiho očakával schodok rozpočtu v budúcom roku na úrovni 3,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), súčasná vláda počíta so schodkom 4,5 % HDP. Ministri však dodali, že k rozpočtu pristupovali uvážlivo a nemali by v ňom byť rozpočtové chyby, ktoré v Británii stáli premiérske kreslo Liz Trussovú.      

Vláda napríklad odložila štedrú reformu dôchodkového systému.  Navyše, rozpočet bude síce zahrnovať určité zníženie daňovej záťaže pre pracujúcich, rozsiahle škrty na daniach z príjmu však vláda nateraz vylúčila. Časť výdavkov chce vykryť dodatočnými pôžičkami, ďalšie zhruba 3 miliardy eur však plánuje získať z dane z nadmerných ziskov energetických firiem.

(tasr)

Minúta  |  

Čína hlási prvé úmrtie na COVID-19 po polroku

Čína zaznamenala po prvé úmrtie za uplynulých šesť mesiacov súvisiace s nákazou koronavírusom, ktorý sa po prvý raz objavil v tamojšom Wuhane,

Počet nových prípadov nákazy v Číne opäť stúpa aj napriek politike tzv. nulovej tolerancie covidu.      

Úrady v Pekingu v nedeľu oznámili úmrtie 87-ročného muža nakazeného koronavírusom. V čínskom hlavnom meste bolo v nedeľu zaznamenaných 621 nových prípadov koronavírusu prenesených lokálne.      

Čínsky zdravotnícky úrad pritom v nedeľu evidoval v celej krajine vyše 24 000 nových lokálnych prípadov nákazy, ktoré boli hlásené za uplynulých 24 hodín. Tento počet prípadov nákazy koronavírusom je nízky v porovnaní s inými krajinami, no Čína ich v posledných mesiacov hlásila len veľmi málo, pričom úmrtie súvisiace s ochorením COVID-19 zaznamenala predtým naposledy v máji.      

K nárastu počtu prípadov prišlo len krátko po tom, ako v Pekingu ohlásili jedno z najrozsiahlejších uvoľňovaní protipandemických opatrení, v rámci ktorého bola napríklad skrátená povinná karanténa pre osoby prichádzajúce zo zahraničia.          

Ale ani toto rozsiahle uvoľňovanie opatrení neznamená, že by Čína prehodnotila svoju politiku tzv. nulovej tolerancie covidu, ktorá výrazne zaťažila čínsku ekonomiku a vyvolala aj protesty. Čína sa v rámci tejto politiky snaží potlačiť pandémiu rušením letov a neustálym zavádzaním nútenej karantény či hromadným testovaním.

(tasr, bop)

Minúta  |  

Poľsko požiada Maďarsko o skoré odobrenie vstupu Švédska a Fínska do NATO

Poľsko spolu so Slovenskom a Českou republikou požiadajú Maďarsko, aby urýchlene ratifikovalo prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. V nedeľu to uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki po stretnutí s fínskou premiérkou Sannou Marinovou v Helsinkách.

"O pár dní sa v rámci formátu Vyšehradskej štvorky (V4) stretávam s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Som si istý, že spolu s našimi priateľmi zo Slovenska a Českej republiky Viktora Orbána požiadame o urýchlenú ratifikáciu vstupu Švédska a Fínska (do NATO), pretože je to rozhodujúce pre východné krídlo nášho regiónu," povedal Morawiecki.      

Fínsko a Švédsko v polovici mája oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa odchýlili od politiky neutrality. Ich začlenenie do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobilo Maďarsko a Turecko.

(tasr)

Minúta  |  

Pri tureckých útokoch zahynulo na severe Sýrie najmenej 31 osôb

Najmenej 31 ľudí zahynulo na severe Sýrie zväčša na pozíciách kurdských militantov v dôsledku leteckých útokov, ktoré podniklo Turecko. Oznámilo to Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) sídliace v Británii.

Takmer 25 útokov zasiahlo sýrske guvernoráty Rakka a Hasaka a provinciu Aleppo na severe Sýrie, pri ktorých zahynulo 18 príslušníkov Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi, 12 príslušníkov sýrskej armády a jeden novinár, uvádza SOHR.      

Kurdské úrady na severovýchode Sýrie udávajú, že pri útokoch zahynulo 29 ľudí vrátane 11 civilistov, 15 príslušníkov spojeneckej sýrskej armády či dvoch kurdských bojovníkov.      

Turecko uviedlo, že útoky, ktoré podniklo v noci na nedeľu, boli mierené na základne Strany kurdských pracujúcich (PKK) – Turecko, EÚ a USA ju zaradili na zoznam teroristických organizácií – na severe Sýrie a Iraku. Práve odtiaľ PKK podľa Ankary podniká "teroristické útoky" na turecké územie.      

Turecko pritom tieto útoky podniklo týždeň po tom, čo centrom Istanbulu otriasol výbuch, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a vyše 80 ich utrpelo zranenia. Turecko z tohto útoku pritom viní práve kurdských militantov, ktorí však účasť na útoku popierajú.      

Nedeľňajšie útoky boli mierené predovšetkým na severosýrske mesto Ajn al-Arab (Kobané) ležiace pri tureckých hraniciach a jeho priľahlé okolie. "Tieto útoky tureckých okupantov nezostanú bez odpovede. V pravom čase a na pravom mieste budeme rozhodne a efektívne reagovať," uviedli vo vyhlásení Sýrske demokratické sily (SDF).         

(tasr)   

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.