Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Požiar skladu v Moskve si vyžiadal šesť obetí

Šesť obetí si vyžiadal rozsiahly požiar, ktorý vypukol v nedeľu večer na námestí Komsomoľskaja v centre ruskej metropoly Moskva. Informovali o tom agentúry DPA a AFP s odvolaním sa na ruské médiá.

Požiar vypukol v murovanom sklade nachádzajúcom sa neďaleko Leningradského nádražia. Lokalizovaný bol o 18.20 h miestneho času (16.20 h SEČ) a uhasený bol o 23.55 h miestneho času (21.55 h SEČ).

Podľa záchranných zložiek sa na likvidácii požiaru podieľalo viac ako 40 kusov techniky a vyše 120 ľudí, ako aj hasičský vlak.

V prípade bolo začaté trestné konanie. Vyšetrovací výbor Ruskej federácie uviedol, že k požiaru prispelo nesprávne skladovanie tovaru, porušenie pravidiel požiarnej bezpečnosti a poskytovanie služieb, ktoré nespĺňajú požiadavky na bezpečnosť spotrebiteľov.

V budove s celkovou rozlohou 2500 metrov štvorcových boli podľa agentúry TASS sklady nábytku, osvetlenia a kvetov.

(tasr)

Minúta  |  

Irán opäť útočil na severe Iraku na Kurdov

Irán uskutočnil v nedeľu neskoro večer — druhýkrát v priebehu týždňa — nové útoky na oblasti v irackom Kurdistane, kde pôsobia kurdské opozičné skupiny. Teherán ich obviňuje z podnecovania nepokojov v Iráne, ktoré prepukli pred vyše dvoma mesiacmi po smrti Kurdky Mahsy Amíníovej.

Protiteroristické ministerstvo irackého Kurdistanu bez ďalších podrobností uviedlo, že iránske revolučné gardy opäť bombardovali objekty patriace kurdským stranám.

Demokratická strana iránskeho Kurdistanu (PDK-I) uviedla, že Irán zaútočil na jej objekty raketami a samovražednými bezpilotnými lietadlami v dvoch mestách ležiacich neďaleko Arbílu, hlavného mesta irackého Kurdistanu.

"K týmto nevyberaným útokom dochádza v čase, keď teroristický režim Iránu nie je schopný zastaviť prebiehajúce demonštrácie v (iránskom) Kurdistane," uviedla PDK-I, najstaršia kurdská strana v Iráne.

Ústredné velenie armády USA (CENTCOM), ktoré riadi americké vojenské operácie na Blízkom východe, vo východnej Afrike a v Strednej Ázii, odsúdilo "nelegálne“ iránske útoky pri Arbíle.

"Takéto nevyberané a nelegálne útoky ohrozujú civilistov, porušujú suverenitu Iraku a ohrozujú tvrdo vybojovanú bezpečnosť a stabilitu Iraku a Blízkeho východu," konštatuje sa vo vyhlásení veliteľ CENTCOM-u generála Michaela Kurillu.

O útokoch "iránskych rakiet a dronov“ na objekty troch  iránskych opozičných stranám v irackom Kurdistane informovala v pondelok aj iracká štátna agentúra INA.

Irán podnikol koncom septembra útoky, pri ktorých zahynulo v irackom Kurdistane viac ako desať ľudí.

V irackom Kurdistane sídli niekoľko iránskych kurdských opozičných skupín, ktoré v minulosti viedli ozbrojený boj proti vláde v Teheráne.

(tasr)

Minúta  |  

Tokajev je podľa prieskumov jasným víťazom prezidentských volieb v Kazachstane

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev po predčasných prezidentských voľbách, ktoré sa v nedeľu konali v tejto stredoázijskej krajine, s najväčšou pravdepodobnosťou zostane vo funkcii hlavy štátu. Vyplýva to z prvých odhadov, ktoré boli vykonané pre štátne médiá.

Tokajev (69) podľa prieskumov získal 82,5 percenta hlasov, čo mu zaručuje hladké a všeobecne očakávané víťazstvo. Žiadny z piatich ďalších schválených kandidátov nemá podľa tlačovej agentúry AFP šancu ohroziť ho; druhého v poradí podporilo iba 5,2 percenta voličov. K urnám mohlo prísť 12 miliónov ľudí

Voľby sa konali niekoľko mesiacov po tom, ako tragické nepokoje podnietili historickú zmenu v tejto postsovietskej republike bohatej na nerastné suroviny a nachádzajúcej sa na križovatke dôležitých obchodných trás.

Kazachstan upadol do chaosu počas januárových protestov proti vysokým životným nákladom, ktoré si vyžiadali 238 mŕtvych. Tokajev pristúpil k tvrdému potlačeniu demonštrácií. Kazachstan sa odvtedy stabilizoval, ale napätie pretrváva. Tokajev vyhlásil, že sa usiluje získať "nový mandát dôvery od ľudí".

Tokajev si podľa tlačovej agentúry DPA vo svojom druhom volebnom období upevní moc. Nedávne ústavné zmeny predĺžili mandát kazašskej hlavy štátu z piatich na sedem rokov. Tokajev v roku 2019 zosadil svojho autoritárskeho predchodcu Nursultana Nazarbajeva, ktorý vládol Kazachstanu 28 rokov.

Iba niekoľko dní pred začiatkom volieb bezpečnostné zložky zatkli sedem ľudí podozrivých z plánovania podnecovania nepokojov počas prezidentských volieb. Pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) kritizovali, že Kazachstan nesplnil volebné odporúčania vrátane "podmienok spôsobilosti a registrácie kandidátov".

(tasr)

Minúta  |  

G7 požaduje prísnejšie sankcie voči Severnej Kórei za odpaľovanie rakiet

Ministri zahraničných vecí skupiny G7 v nedeľu odsúdili "bezohľadné" odpálenie ďalšej medzikontinentálnej balistickej strely zo strany Severnej Kórey a vyzvali Bezpečnostnú radu OSN, aby podnikla ďalšie "dôležité" kroky na zastavenie týchto testov rakiet.

Opakované vypúšťanie rakiet Severnou Kóreou podľa šéfov diplomacií siedmich najrozvinutejších ekonomík sveta "napriek výzvam medzinárodného spoločenstva na mier a stabilitu ďalej destabilizuje región".

G7, ktorá zahŕňa Kanadu, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Britániu a USA, preto požaduje "jednotnú a ráznu reakciu medzinárodného spoločenstva", ktorej súčasťou majú byť aj "ďalšie významné opatrenia" prijaté Bezpečnostnou radou OSN.

Skupina G7 vo vyhlásení tiež zopakovala požiadavku, že severokórejský jadrový program musí byť preukázateľne ukončený a KĽDR "nikdy nebude mať štatút štátu vlastniaceho jadrové zbrane".

K vyhláseniu G7 sa pridal aj zástupca Európskej únie

 Predpokladá sa, že KĽDR v novembri vypálila 30 rakiet krátkeho, stredného a dlhého doletu. Zatiaľ posledná skúška sa uskutočnila v piatok, keď Pchjongjang odpálil medzikontinentálnu balistickú raketu, ktorá dopadla do japonských vôd západne od ostrova Hokkaido.

Severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA uviedla, že išlo o najnovší variant rakety Hwasong-17, ktorú označila za "najsilnejšiu strategickú zbraň na svete". Odpálenie sledoval aj severokórejský vodca Kim Čong-un so svojou dcérou.

(tasr)

Minúta  |  

Musíme odstrániť nerovnosti, vraví Joe Biden po streľbe v gej bare

Američania "nemôžu a nesmú tolerovať nenávisť", vyhlásil v nedeľu americký prezident Joe Biden, len niekoľko hodín po tom, ako pri masovej streľbe v nočnom klube komunity LGBTQ v štáte Colorado zahynulo najmenej päť ľudí a 18 osôb utrpelo zranenia.

Biden uviedol, že motív útoku zatiaľ nie je jasný, napriek tomu však odsúdil násilie páchané v uplynulých rokoch na komunite LGBTQ, najmä na transrodových ženách rôznej farby pleti.      

"Miesta, ktoré majú byť bezpečným priestorom prijatia a osláv, by sa nikdy nemali zmeniť na miesta teroru a násilia. Napriek tomu sa to stáva príliš často. Musíme odstrániť nerovnosti, ktoré prispievajú k násiliu voči príslušníkom komunity LGBTQI+," uviedol Biden vo vyhlásení.      

Coloradský guvernér Jared Polis, ktorý sa v roku 2018 stal prvým guvernérom USA otvorene sa hlásiacim k svojej homosexualite, označil nedeľňajšiu streľbu za "strašnú, odpornú a zničujúcu". Dodal, že "Colorado stojí pri našej komunite LGTBQ a všetkých, ktorých táto tragédia zasiahla".      

Ozbrojenca sa podarilo zastaviť dvom "hrdinom", oznámila miestna polícia, ktorá identifikovala podozrivého ako 22-ročného Andersona Lee Aldricha. K streľbe v podniku Club Q došlo krátko pred polnocou miestneho času. Muž začal puškou strieľať na ľudí ihneď po príchode do podniku.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev popiera, že zabil ruských vojnových zajatcov

Komisár ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Dmytro Lubinec v nedeľu poprel, že tamojšie vládne jednotky zabili ruských vojnových zajatcov. Podľa jeho slov sa ukrajinskí vojaci bránili pred Rusmi, ktorí predstierali kapituláciu.

Na ruských sociálnych sieťach sa totiž tento týždeň objavili videá, ktoré údajne ukazujú telá ruských vojakov zabitých po tom, ako sa vzdali ukrajinským jednotkám.      

Podľa Lubinca "úryvky" z videozáznamu ukazujú, že Rusi "pomocou zinscenovaného zajatia spáchali vojnový zločin tým, že spustili paľbu na ukrajinské ozbrojené sily". To znamená, že týchto vojakov "nemožno považovať za vojnových zajatcov", tvrdí ombudsman. "Tí, ktorí chcú využiť ochranu medzinárodného práva na zabíjanie, musia byť potrestaní," dodal.      

Na jednom z inkriminovaných videí je vidno, ako sa vojaci zjavne vzdávajú niekoľkým príslušníkom armády v maskovaní a so žltými páskami na rukách. Vzdávajúci sa vojaci si líhajú na zem na dvore plnom trosiek. Video sa náhle preruší, keď sa ozve streľba. Ďalší záznam nakrútený zhora ukazuje telá približne desiatich ľudí obklopené zjavnými krvavými škvrnami.      

Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že videá ukazujú "úmyselnú a metodickú vraždu viac ako desiatich umiernených ruských vojakov" a vyzvalo na vyšetrenie týchto "vojnových zločinov". Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová odsúdila "nemilosrdnú streľbu do neozbrojených ruských" vojnových zajatcov a vyzvala, aby "medzinárodné organizácie odsúdili a dôkladne vyšetrili tento šokujúci zločin".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.