Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán sa zúčastní na samite V4 v Košiciach

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa zúčastní na schôdzke premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorá sa bude konať vo štvrtok v Košiciach. Pre agentúru MTI to uviedol v pondelok Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

O odložení či zrušení tohto programu sa vôbec neuvažovalo, zdôraznil Havasi v súvislosti so skutočnosťou, že samit predsedov parlamentov tohto zoskupenia, ktorý bol tiež plánovaný na tento týždeň, bol odložený.

Český premiér Petr Fiala oznámil, že pocestuje na samit premiérov V4, čím dal najavo, že nezdieľa pozíciu lídrov zákonodarného zboru, ktorí uvedenú schôdzku predsedov parlamentov V4 bojkotovali.

Predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki v súvislosti s košickým stretnutím uviedol, že Poľsko spolu s Českom a Slovenskom na ňom požiada Maďarsko, aby urýchlene ratifikovalo vstup Fínska a Švédska do NATO.

"V4 je dôležitým zoskupením aj v súčasnosti, ale jeho dynamika sa zmenila," povedal minulý piatok Orbán na rokovaní tzv. Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) v Budapešti, píše MTI.

(tasr)

Minúta  |  

Visolajský: Chceme upokojiť emócie a konštruktívne rokovať s vládou

Lekárske odborové združenie (LOZ) chce upokojiť emócie a konštruktívne rokovať s vládou. Bolo by najradšej, keby sa situácia v zdravotníctve vyriešila už v pondelok. Vyhlásil to šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský pred rokovaním na Úrade vlády SR.

"Ideme si vypočuť odpoveď. Zatiaľ nás verejné vyjadrenia premiéra a ministra financií sklamali, napriek tomu chceme schladiť emócie, dnes prísť a konštruktívne rokovať. Naša ponuka výrazne ustúpiť v mzdách je pod podmienkou, že sa bude plniť ostatných sedem požiadaviek," povedal Visolajský.

Rokovaniam by podľa neho prospelo, keby na nich bolo viac vládnych predstaviteľov, "pretože nie všetky veci sa dajú riešiť s ministrom financií alebo ministrom zdravotníctva". "Hlavne sedem ostatných bodov žiadame od vlády a tam by premiér mal byť prítomný," dodal.

Vláda a LOZ v pondelok od 10.00 rokuje na Úrade vlády SR za účasti ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) a zástupcov lekárskych odborárov. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa na rokovaní z dôvodu pracovnej cesty v Holandsku nezúčastní.

Naposledy rokovali odborári s vládou v stredu (16. 11.), k dohode nedošlo. Minister financií po rokovaní informoval o dodatočnej ponuke na zvýšenie platov lekárov v nemocniciach. LOZ v sobotu (19. 11.) informovalo, že je ochotné ponuku prijať, ak vláda zvýši koeficient za odpracované roky praxe všetkým lekárom a predstaví riešenia ostatných siedmich požiadaviek. Vláda reagovala, že trvá na pôvodnej ponuke, ktorá je finálna. Líder koaličného hnutia Sme rodina Boris Kollár avizuje, že ak dajú tisíce lekárov výpovede, odíde z vlády. Matovič prosí lekárov, aby zostali pri pacientoch v nemocniciach.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli na zlepšenie situácie v sektore.

(tasr)

Minúta  |  

Republika podala trestné oznámenie na vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja

Hnutie Republika podalo dnes na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie na vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Ako informuje predseda Republiky Milan Uhrík, dôvodom má byť uzatvorenie pochybných zmlúv o externom právnom poradenstve.

„Lunter si z krajských peňazí objednal poradenstvo za 280 eur za hodinu u bratislavskej firmy, ktorá zastupuje aj Čaputovú… Celkovo Lunterovci odliali z rozpočtu kraja na nejaké neurčité ‚právne poradenstvo‘ až 1,25 milióna eur. Externé poradenstvo za veci, ktoré malo mať na starosti ich sedemčlenné právne oddelenie na úrade,“ popisuje Uhrík s tým, že státisíce eur vyplatili zvláštnym firmám prostredníctvom 30-tich zmlúv – „uzatvorených bez verejného obstarávania, evidentne v rozpore so zákonom aj s vyhláškami“.

Ako ešte v októbri pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková, bratislavskej spoločnosti TaylorWessing župa zaplatila od decembra 2018 viac ako 511-tisíc eur a hronskožiarskej advokátke Lívii Šouc Kosťovej od roku 2017 viac ako 186-tisíc eur.

Kraj platil menšie čiastky za právnické služby aj iným externým subjektom. Krajská samospráva argumentovala tým, že hlavnou náplňou činností interného právneho oddelenia je zabezpečenie zmluvnej právnej agendy. Na druhej strane externé právne kancelárie zabezpečujú zastupovanie BBSK pred súdmi a inými orgánmi.

(sita)

Minúta  |  

NATO: Stoltenberg označil dopad rakety do Poľska za "nehodu"

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg uviedol, že v prípade minulotýždňového dopadu rakety na územie Poľska išlo zrejme o nehodu, a nie o ruský útok na NATO. Vyšetrovanie v prípade však pokračuje, povedal Stoltenberg v nedeľu pre kanadskú televíznu sieť CBC.

Explózia spôsobená pravdepodobne "zatúlanou" strelou ukrajinskej protivzdušnej obrany pripravila minulý týždeň v utorok v zariadení určenom na sušenie obilia v obci Przewodów blízko hraníc Poľska s Ukrajinou o život dvoch poľských občanov. Miesto incidentu skúmajú poľskí i americkí vyšetrovatelia.

"Nemáme náznaky, že by bol incident spred niekoľkých dní v Poľsku výsledkom zámerného útoku na Poľsko – vieme však, že celý incident bol výsledkom zámerného či mnohých zámerných útokov Ruska na Ukrajinu," podotkol Stoltenberg. "V ten istý deň vystrelili množstvo rakiet a dronov proti Ukrajine a incident v Poľsku bol toho priamym dôsledkom," dodal.

Šéf NATO ďalej povedal, že "v konečnom dôsledku je to Rusko, kto nesie zodpovednosť za to, čo sa stalo v Poľsku, keďže ono začalo túto nezmyselnú vojnu proti Ukrajine," cituje PAP.

(tasr)

Minúta  |  

V kauze vraždy Kuciaka sa čítajú forenzné správy vypracované Europolom

Na pôde Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku dnes pokračuje hlavné pojednávanie v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorá je spojená aj s prípadom prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

Súd vykonáva listinné dôkazy, konkrétne takzvané forenzné správy vypracované príslušníkmi medzinárodnej policajnej organizácie Europol. Tá sa spolu so slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní podieľala na vyšetrovaní vraždy novinára. Z obžalovaných je dnes na pojednávaní prítomný len Marian Kočner, zvyšní dali súhlas na konanie v neprítomnosti.

V predmetnej veci je ešte vytýčených osem termínov hlavného pojednávania do januára 2023. Najbližšie má byť 12. decembra. Z vyjadrenia obhajoby pre médiá vyplýva, že súd už vypočul všetkých svedkov navrhnutých prokuratúrou. Obhajcovia ešte navrhli ďalších svedkov, či budú vypočutí je však na rozhodnutí súdu. Nie je pritom vylúčené, že by sa súdny proces mohol skončiť na prelome januára a februára budúceho roku.

Najvyšší súd (NS) SR v júni 2021 zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020 v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Senát zároveň vrátil konanie na ŠTS, ktorý má opätovne prejednať obžalobu voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuszsovej Predseda senátu NS SR Peter Paluda v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri oslobodení Mariana Kočnera a Aleny Zsuszsovej v časti týkajúcej sa vraždy Kuciaka konal predčasne. Niektoré navrhované dôkazy nevykonal a o iných ani nerozhodol. ŠTS tak prípad opätovne prejednáva od apríla tohto roka.

Súd zároveň k obnovenému procesu pripojil obžalobu v prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. V tejto veci čelia obžalobe okrem Mariana Kočnera a Aleny Zsuszsovej aj Dušan Kracina a bosniansky občan Darko Dragič Tomáš Szabó, ktorý je v prípade vraždy Kuciaka právoplatne odsúdený na 25 rokov väzenia, v kauze prípravy vrážd priznal vinu a bol vylúčený na samostatné konanie.

(sita)

Minúta  |  

Miera nezamestnanosti presahuje 15 percent už len v troch okresoch, v siedmich je pod tromi percentami

Okres Rimavská Sobota zostal aj v októbri okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. Medzimesačne pritom vzrástla o 0,12 percentuálneho bodu na 18,99 percenta.

Druhú najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti mal minulý mesiac okres Kežmarok, a to 16,72 percenta. Oproti septembru išlo o pokles o 0,28 percentuálneho bodu. Do trojice okresov s najvyššou nezamestnanosťou sa zaradil okres Revúca. V tomto okrese sa miera evidovanej nezamestnanosti zvýšila o 0,13 percentuálneho bodu na 16,24 percenta. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Miera evidovanej nezamestnanosti v minulom mesiaci klesla v 59 okresoch, vzrástla v 19 okresoch a v jednom okrese sa jej výška nezmenila. Nezamestnanosť pritom najviac medzimesačne stúpla v okrese Medzilaborce, a to o 0,36 percentuálneho bodu. Najviac sa nezamestnanosť oproti septembru tohto roka znížila v okrese Senec, a to o 0,86 percentuálneho bodu. Najnižšia miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku bola na konci minulého mesiaca v okrese Ilava. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych osôb bolo v tomto okrese 2,33 percenta disponibilných nezamestnaných, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce. Mieru evidovanej nezamestnanosti pod tromi percentami vykázalo ďalších šesť okresov. V okrese Bratislava V miera evidovanej nezamestnanosti minulý mesiac dosiahla 2,43 percenta, v okrese Trenčín 2,49 percenta a v okrese Nitra 2,57 percenta.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v októbri klesla o 0,16 percentuálneho bodu na 5,9 percenta. Medziročne išlo o pokles o 0,89 percentuálneho bodu. Ako v tlačovej správe uviedlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, prvýkrát po 2,5 roku sa znížila pod hranicu šiestich percent. Prvýkrát od marca 2020 sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala pod 10-percentnú hranicu vo všetkých krajoch Slovenska.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.