Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko bude pátrať po páchateľoch údajnej popravy ruských vojakov v Donbase

Rusko chce postaviť pred súd všetky osoby zodpovedné za údajnú, nedávno medializovanú popravu ruských vojakov vo východoukrajinskom Donbase. Podľa agentúry Reuters to v pondelok na brífingu v Moskve oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Experti však upozorňujú, že okolnosti celej udalosti sú stále nejasné.

Rusko minulý týždeň obvinilo Ukrajinu zo spáchania vojnového zločinu, ktorého sa údajne dopustili ukrajinskí vojaci popravou viac ako desať ruských vojnových zajatcov. Moskva súčasne obvinila Západ, že tento incident ignoruje.

Peskov v pondelok zdôraznil, že Rusko urobí všetko pre to, aby v rámci medzinárodných mechanizmov upozornilo na tento zločin a vzalo na zodpovednosť tie osoby, ktoré sa na ňom podieľali. Kremeľský hovorca dodal, že Rusko bude po páchateľoch pátrať aj vlastnými silami. "Musia byť nájdení a potrestaní," prízvukoval Peskov pred novinármi.

Medzičasom denník New York Times (NYT) napísal, že sa mu podarilo potvrdiť pravosť videí natočených v obci Makijivka v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a zachytávajúcich ruských vojakov zajatých ukrajinskou armádou. NYT zároveň zdôrazňuje, že zo zverejnených záberov nemožno zistiť okolnosti incidentu.

NYT porovnával zábery z videa so satelitnými snímkami, ktoré poskytla americká spoločnosť Maxar Technologies, a dospel k záveru, že video bolo natočené v obci Makijivka neďaleko mesta Svatove v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Novinári z redakcie NYT vysvetlili, že poloha dvora, domu, prístreškov a plotov natočených na videu sa zhodovali so satelitnými snímkami.

Britská stanica BBC, ktorá o článku NYT tiež informovala, objasnila, že 18. novembra sa na sociálnych sieťach objavili dve videá: prvé z nich obsahuje zábery, ako asi desať ruských vojakov opúšťa dom a so zdvihnutými rukami sa vzdáva príslušníkom ukrajinskej armády v maskovacích uniformách so žltými páskami. Na povel si ľahnú na zem. Video sa náhle preruší, keď do záberu vstúpi iná osoba, zrejme Rus, a zaznie zvuk podobný výstrelu.

Druhé video, natočené pravdepodobne z dronu, zachytáva telá vojakov v rovnakej uniforme, pri niektorých sú stopy krvi. Dr. Rohini Haarová, expertka z organizácie Physicians for Human Rights, ktorú NYT kontaktoval so žiadosťou o komentár, sa domnieva, že väčšina ľudí na videu "bola strelená do hlavy".

"Sú viditeľné kaluže krvi. To naznačuje, že ich tam jednoducho nechali mŕtvych. Zdá sa, že sa ich nikto nepokúsil odniesť alebo im pomôcť," dodala Haarová. Upozornila tiež, že zabitie alebo zranenie vojaka, ktorý predtým "zložil zbraň alebo už nemal ochranné prostriedky a dobrovoľne sa vzdal", možno považovať za vojnový zločin.

Expertka na problematiku vojnových zločinov Iva Vukušičová v rozhovore pre NYT poznamenala, že z videí sa nedá zistiť, či boli vojaci zabití počas prestrelky alebo zastrelení po tom, ako sa vzdali.
Vukušičová však upozornila, že ak jeden z ruských vojakov zaútočil na Ukrajincov pod zámienkou kapitulácie, potom porušil Ženevskú konvenciu.

Podobný názor prezentoval aj ukrajinský komisár pre ľudské práva Dmytro Lubinec, keď povedal, že ak ruskí vojaci (ako možno vyvodiť z videa) oznámili svoj úmysel vzdať sa do zajatia, ale potom jeden z nich spustil paľbu, odvetnú paľbu nemožno považovať za vojnový zločin.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Oľha Stefanyšinová v nedeľu avizovala, že ukrajinské úrady preveria, čo sa stalo. Dodala však, že krátke zostrihané videozáznamy nepovažuje za dôkaz tvrdení ruských úradov.
Stefanyšinová zdôraznila, že Ukrajina nemá záujem na poprave ruských zajatcov. Naopak, snaží sa zachovať životy čo najväčšieho počtu ruských zajatcov, aby ich potom mohla vymeniť za ukrajinských vojakov v ruskom zajatí.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva potvrdil, že vie o videách s údajnou popravou a bude sa nimi zaoberať.

Agentúru Reuters pripomenula, že obvinenia z vojnových zločinov – vrátane znásilnení, mučenia a popráv – boli po vypuknutí vojny vedenej Ruskom na Ukrajine vznášané rovnako voči Rusom aj proti Ukrajincom.
Vedúca misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová sa však v tejto súvislosti pre Reuters vyjadrila, že zlé zaobchádzanie s ukrajinskými väzňami zo strany Rusov sa javí ako "pomerne systematické", zatiaľ čo pre Ukrajinu to nie je systematický jav.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú z ostreľovania záporožskej elektrárne. Rossi: Zahrávate sa s ohňom

Rusko v pondelok vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s údajným "opakovaným ostreľovaním Záporožskej jadrovej elektrárne", z ktorého obvinilo Ukrajinu. Zároveň vyzvalo svetové mocnosti na zaistenie toho, aby Kyjev prestal s útokmi na túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, ktorú okupujú ruské sily.

Ukrajinská vláda naopak viní z nového ostreľovania elektrárne Rusko, informuje TASR s odvolaním sa na britský denník The Guardian.

Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) sa v nedeľu opäť stala terčom ostreľovania, čo vyvolalo odsúdenie zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Tá upozornila, že s takýmito útokmi je spojené riziko vzniku veľkej jadrovej katastrofy.

"Toto nemôže nebyť príčinou našich obáv," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Vyzývame všetky krajiny sveta, aby využili svoj vplyv na to, aby to ukrajinské ozbrojené sily prestali robiť," dodal.

Ukrajina, naopak, tvrdí, že elektráreň ostreľovalo Rusko, podotýka The Guardian s tým, že skutočnosť, kto bol za ostreľovanie ZAES zodpovedný, nebolo možné nezávisle overiť.

"Ktokoľvek je za tým, musí s tým okamžite prestať. Ako som už povedal predtým, hráte sa s ohňom!" uviedol generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. V záporožskej elektrárni sa v súčasnosti nachádza tím z MAAE, ktorého členovia videli niektoré z výbuchov z okna.

ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a pred inváziou produkovala približne jednu pätinu ukrajinskej elektrickej energie. Nachádza sa v nej šesť reaktorov chladených vodou, ktoré obsahujú urán-235. Reaktory elektrárne sú v súčasnosti vypnuté, ale existuje riziko, že jadrové palivo v elektrárni sa prehreje, ak budú prerušené dodávky energie, ktorá poháňa ochladzovací systém. Elektráreň bola pritom v dôsledku ostreľovania v posledných mesiacoch už viackrát nútená použiť záložné generátory.

(tasr)

Minúta  |  

Katar podpísal s čínskym Sinopecom 27-ročný kontrakt na dodávky LNG

Katarská spoločnosť QatarEnergy podpísala 27-ročný kontrakt na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) pre čínsky koncern Sinopec. Je to najdlhší kontrakt, aký bol zatiaľ v oblasti LNG podpísaný, k čomu prispievajú súčasné prudké výkyvy na trhu. Tie nútia kupcov hľadať dlhodobé kontrakty.

Po invázii Ruska na Ukrajinu koncom februára a následných sankciách západných štátov voči ruskému energetickému sektoru sa konkurencia na trhu s LNG prudko zvýšila. Jednou z krajín, ktorá sa v dôsledku energetickej krízy dostala do popredia, je Katar, ktorý je už teraz najväčším exportérom LNG na svete.

Kľúčovým projektom na zvýšenie dodávok v budúcich rokoch je ťažba z ložiska North Field (Severné pole). To je súčasťou najväčšieho ložiska plynu na svete, o ktoré sa Katar delí s Iránom. Ten svoju časť ložiska nazýva Južný Pars. Kontrakt so Sinopecom znamená prvú dohodu o dodávkach pre North Field East, čo je prvá fáza v rámci celého projektu North Field.

"Dnešok predstavuje významný míľnik pre prvú dohodu o predaji a kúpe (SPA) pre projekt North Field East," povedal pre Reuters šéf QatarEnergy Saad al-Kábí, poukazujúc na 27-ročný kontrakt so Sinopecom. Ako dodal, s čínskou firmou majú dlhodobé vzťahy a kontrakt predstavuje posunutie tejto spolupráce na novú úroveň, keďže bude platiť do roku 2050. Zároveň uviedol, že Katar pokračuje v rokovaniach aj s ďalšími záujemcami, medzi ktorých patria tak ďalšie čínske podniky, ako aj európske firmy. "Myslím si, že nedávne výkyvy na trhu prinútili kupcov pochopiť význam dlhodobých dodávok," povedal šéf QatarEnergy.

Katar v lete podpísal s piatimi ropnými spoločnosťami dohodu o expanzii North Field East, prvej a väčšej fázy LNG projektu North Field. Kontrakt podpísal s firmami Eni, Exxon Mobil, TotalEnergies, Shell a ConocoPhillips. Neskôr podpísal dohodu s tromi firmami pre druhú fázu expanzie, ktorá je známa ako North Field South.

(tasr)

Minúta  |  

Horecký odcestoval na zasadnutie Rady ESA, SR sa na ňom zúčastňuje prvýkrát

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký s delegáciou odcestovali na zasadnutie Rady Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktoré sa koná v týchto dňoch v Paríži. Slovensko sa na ňom zúčastňuje vôbec prvýkrát v histórii.

Cieľom zasadnutia je určenie ďalšieho smerovania agentúry a schválenie financovania misií ESA počas najbližších troch rokov. Informovali o tom z odboru komunikácie a marketingu rezortu školstva.

Zasadnutie Rady ESA za účasti ministrov členských a pridružených štátov a vysokých predstaviteľov pozorovateľov sa uskutočňuje raz za tri roky. SR sa oficiálne stala pridruženým členom ESA 13. októbra.

"Je to veľmi významný deň. Stačí, keď sa pozrieme okolo seba a vidíme, že riadnymi členmi ESA je už 22 členských krajín. Medzi nimi sú aj Česká republika, Estónsko, Rumunsko, Poľsko či Maďarsko. To, že Slovensko bude najbližších sedem rokov asociovaným členom, je preto veľmi významný a dobiehajúci krok," povedal Horecký. Podľa neho nesmieme v tomto segmente zaostať. "Jednoducho je to oblasť s najväčšou perspektívou a najvyššou pridanou hodnotou," doplnil.

SR spolupracuje s ESA od roku 2010 a dlhodobo preukazuje záujem o vesmírne aktivity a pochopenie ich významu a dôležitosti pre ďalší rozvoj vesmírneho ekosystému a budovania vesmírnej infraštruktúry na Slovensku. V súčasnosti je na Slovensku približne 40 firiem, ktoré sa venujú oblasti vývoja a výskumu vesmíru a vesmírnych technológií.

"Máme v úmysle začať pracovať na zriadení inkubátora na startupy, aby sa počet firiem rozšíril a aby tie, ktoré sa už dnes venujú vesmírnemu priemyslu, dostali väčší priestor na uchádzanie sa o výzvy zo strany ESA. Bolo by to pre Slovensko zadosťučinenie, keby sme sa po rokoch stali riadnym členom ESA a mohli tak participovať na technologicky najšpičkovejších a inovatívnych programoch, ktoré jednoducho potrebujeme dostať do nášho národného hospodárstva, ale taktiež ako posilňujúci faktor pre ďalší rozvoj vedy a výskumu na Slovensku," uviedol šéf rezortu školstva. Zároveň poukázal aj na vysokú návratnosť investovaných financií.

V slovenskej delegácii je okrem ministra školstva aj štátny tajomník rezortu školstva pre vedu, výskum a vysoké školstvo Michal Fedák či vedúci priemyselnej zložky Slovenskej vesmírnej kancelárie Michal Brichta.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ údajne neplánuje vyhlásiť druhé kolo mobilizácie

Rusko neplánuje vyhlásiť ďalšie kolo mobilizácie obyvateľstva do bojov na Ukrajine, uviedol v pondelok Kremeľ.

Na otázku o ďalšom kole mobilizácie hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že "nemôže hovoriť za ministerstvo obrany, ale v Kremli sa o tom nediskutuje".

Ruský prezident Vladimir Putin v septembri vyhlásil čiastočnú mobilizáciu ruských obyvateľov. Ruský minister obrany Sergej Šojgu na konci októbra oznámil, že mobilizácia v Rusku bola zavŕšená, keďže na základe septembrového výnosu v rámci nej do armády povolali približne za mesiac 300-tisíc záložníkov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ďalšie krajiny Západu však vyjadrili pochybnosti o ukončení mobilizácie a domnievajú sa, že povolávanie záložníkov do armády v skutočnosti stále beží. Podporuje to i fakt, že nebol vydaný oficiálny prezidentský dekrét o ukončení mobilizácie.

(tasr)

Minúta  |  

Referendum: Strany môžu do štvrtka delegovať členov do volebných komisií

Politické strany zastúpené v parlamente môžu do štvrtka (24. 11.) delegovať jedného člena a náhradníka do volebných komisií v súvislosti s januárovým referendom. Právo na delegovanie člena a náhradníka má tiež petičný výbor za referendum. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Ministerstva vnútra (MV) SR.

Nominovať treba člena a náhradníka do okrskovej volebnej komisie, do okrskovej volebnej komisie utvorenej pre osobitný volebný okrsok a do okresnej volebnej komisie. Člen okrskovej volebnej komisie nemusí mať trvalý pobyt v obci, v ktorej vykonáva túto funkciu. Členovia okrskovej volebnej komisie musia pri výkone funkcie zachovávať nestrannosť.

Ministerstvo upozorňuje, že právo delegovať člena majú tie strany, ktoré získali zastúpenie v Národnej rade SR na základe výsledkov parlamentných volieb v roku 2020. Ide o strany SaS, Sme rodina, Za ľudí, OĽaNO, Smer-SD a ĽSNS.

Referendum bude 21. januára 2023. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.