Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Erdogan: Turecká armáda by mohla v Sýrii a Iraku spustiť aj pozemnú operáciu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok vyhlásil, že vojenská operácia tureckej armády na severe Sýrie a Iraku sa nemusí obmedziť len na údery zo vzduchu, ale budú sa viesť aj diskusie o zapojení pozemných jednotiek.

Ako informovala agentúra Reuters, Erdogan po návrate z cesty do Kataru pred novinármi povedal, že o prípadnom zapojení pozemných síl rozhodnú spoločne generálny štáb tureckej armády a turecké ministerstvo obrany.

Reuters pripomenul, že turecké vojenské lietadlá podnikli v nedeľu letecké útoky na základne kurdských militantov v Sýrii a Iraku, pričom zasiahli a zničili 89 cieľov, uviedlo turecké ministerstvo obrany.

Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR), ktoré prostredníctvom siete informátorov monitoruje dianie v Sýrii, si nočné nálety na severe a severovýchode Sýrie vyžiadali najmenej 31 obetí. Ich terčom boli najmä pozície sýrskych kurdských jednotiek.

Táto ofenzíva s kódovým označením Operácia Claw-Sword sa začala týždeň po výbuchu v centre Istanbulu, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a 81 bolo zranených. Ankara z tohto útoku viní kurdských ozbrojencov, ktorí však účasť na útoku popierajú.

Agentúra AFP dodala, že Erdoganovo varovanie pred možnou pozemnou ofenzívou prišlo po tom, ako v pondelok pri útoku zo sýrskeho územia zahynuli v tureckom pohraničnom meste Karkamiš najmenej traja ľudia vrátane dieťaťa.

Podľa guvernéra provincie Gaziantep na juhovýchode Turecka Davuta Güla bolo smerom na centrum mesta Karkamiš vypálených päť mínometných striel. Okrem obetí na životoch si ostreľovanie vyžiadalo aj šiestich zranených.

Turecké úrady tvrdia, že útok na ciele v meste Karkamiš spáchali milície spojené so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá od roku 1984 vedie ozbrojený boj za autonómiu a posilnenie práv pre Kurdov v Turecku. PKK je v Turecku považovaná za teroristickú organizáciu a je zakázaná.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman nesúhlasi so sankciami na vývoz ropných produktov vyrobených z ruskej ropy na Ukrajinu

Vývoz produktov vyrobených z ruskej ropy na Ukrajinu by nemal spadať pod sankcie Európskej únie. Pre Ukrajinu je import nafty a benzínov strategicky dôležitý a zákaz exportu týchto ropných produktov navyše spôsobuje problémy bratislavskej rafinérii Slovnaft. Na stredoeurópskej energetickej konferencii CEEC to v pondelok povedal minister hospodárstva Karel Hirman.

Minister zdôraznil, že pre Slovensko sú sankcie na výrobky z ruskej ropy veľmi citlivou témou, pretože Slovnaft je jedným z kľúčových hráčov na ropnom trhu v našom regióne. "Je veľký deficit dieselu, nielen v Rakúsku, Česku a Maďarsku, a bez nového režimu, ktorý by platil pre export ropných produktov, by vývoz na Ukrajinu nebol možný," povedal Hirman. "Keď bude mať Ukrajina záujem, tak budeme hľadať riešenie tohto sankčného režimu spoločne s Bruselom a našimi partnermi v EÚ," dodal.

Súčasná energetická kríza je podľa ministra predzvesťou konca éry fosílnych palív, no prechod na nové zdroje energie nebude jednoduchý. "Nemôžeme byť naivní a domnievať sa, že koniec éry fosílnych palív bude bezproblémový," povedal Hirman. Pripomenul, že jednou z príčin svetových konfliktov bol v minulosti aj boj o energetické zdroje. Prechod na nové zdroje v budúcnosti tentoraz negatívne pocítia štáty produkujúce ropu a plyn. Bude to problém z hľadiska ich štátneho rozpočtu a z hľadiska stability ich regiónov. Koniec éry fosílnych palív bude aj preto veľmi komplikovaný a bude to problém aj pre globálnu bezpečnosť.

Nasledujúca zima by mala byť podľa Hirmana pre Slovensko z pohľadu dodávok energií bezproblémová. V polovici novembra boli zásobníky na Slovensku naplnené plynom na 94 percent z celkovej kapacity 3,4 miliardy kubických metrov. Dokončením prepojenia s Poľskom má Slovensko prístup k dodávkam plynu zo severu, v súčasnosti využíva terminály na skvapalnený plyn v Stredozemnom mori. V zásobovaní elektrinou bude treba diverzifikovať dodávky jadrového paliva, ktoré v súčasnosti pochádza výhradne z Ruska.

Úvod konferencie prerušili aktivisti Greenpeace, ktorí priamo v sále, ale i blízkosti miesta konferencie, rozprestreli transparenty poukazujúce na to, že naozajstnú energetickú bezpečnosť, bezpečnú klímu a cenovo dostupnú energiu pre všetkých predstavuje jedine prechod na obnoviteľné zdroje energie.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó sa v Rusku opäť stretol s vedením Rosatomu. Veľvyslanec USA ho kritizuje

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa v pondelok v ruskom meste Soči stretol so šéfom štátnej korporácie pre jadrovú energetiku Rosatom Alexejom Lichačovom, s ktorým rokuje o rozšírení atómovej elektrárne v juhomaďarskom Paksi.

"Rozšírenie jadrovej elektrárne Paks je národným strategickým aj bezpečnostným záujmom Maďarska. Nie je náhoda, že po týždni dnes opäť sedíme za rokovacím stolom s Alexejom Lichačovom a s vedením Rosatomu," napísal Szijjártó.

Maďarský minister pripomenul, že pred týždňom v uzbeckom Samarkande zhodnotili s vedením Rosatomu krátkodobé a dlhodobé kroky, aby do konca desaťročia mohlo Maďarsko počítať s fungovaním dvoch nových blokov v Paksi. "Čo sa týka krátkodobého hľadiska, Atomexpo v Soči poskytuje príležitosť na ďalšiu previerku doterajších úloh a na určenie nových," dodal.

Veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman v rozhovore pre časopis Politico vyjadril obavy, že kým "rakety z Moskvy zasahujú ihriská v Kyjeve, maďarský minister zahraničných vecí lieta do Ruska, aby streamoval na Facebooku konferencie z centrály Gazpromu".

Szijjártó zareagoval videom na Facebooku, v ktorom zdôraznil, že kým pracuje ako minister zahraničných vecí Maďarska, môže mať na zreteli len maďarské národné záujmy. Podľa jeho slov by bolo správne nekomentovať v znamení vzájomnej úcty kroky toho druhého, približuje spravodajský server 24.hu.
Dohodu o spolupráci medzi Maďarskom a Ruskou federáciou o mierovom využívaní atómovej energie podpísali 14. januára 2014 pri Moskve za účasti predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána a ruského prezidenta Vladimira Putina.

Pôvodný termín dokončenia dostavby dvoch nových blokov elektrárne, ktorým bol rok 2023, sa v procese prijímania zákona o ruskom úvere a schvaľovania projektu Európskou úniou posunul na roky 2026–27. Projekt v hodnote 12 miliárd eur majú podľa pôvodných plánov financovať z 80 percent ruské štátne banky.

(tasr)

Minúta  |  

Zasadlo nové zastupiteľstvo v Trenčíne

TRENČÍN – V pondelok 21. novembra sa konalo ustanovujúce rokovanie mestského zastupiteľstva v Trenčíne. Aké je jeho nové zloženie a o čom všetkom poslanci rozhodli? To sa dozviete v zázname rokovania.

https://vimeo.com/773225366
Minúta  |  

Rusko bude pátrať po páchateľoch údajnej popravy ruských vojakov v Donbase

Rusko chce postaviť pred súd všetky osoby zodpovedné za údajnú, nedávno medializovanú popravu ruských vojakov vo východoukrajinskom Donbase. Podľa agentúry Reuters to v pondelok na brífingu v Moskve oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Experti však upozorňujú, že okolnosti celej udalosti sú stále nejasné.

Rusko minulý týždeň obvinilo Ukrajinu zo spáchania vojnového zločinu, ktorého sa údajne dopustili ukrajinskí vojaci popravou viac ako desať ruských vojnových zajatcov. Moskva súčasne obvinila Západ, že tento incident ignoruje.

Peskov v pondelok zdôraznil, že Rusko urobí všetko pre to, aby v rámci medzinárodných mechanizmov upozornilo na tento zločin a vzalo na zodpovednosť tie osoby, ktoré sa na ňom podieľali. Kremeľský hovorca dodal, že Rusko bude po páchateľoch pátrať aj vlastnými silami. "Musia byť nájdení a potrestaní," prízvukoval Peskov pred novinármi.

Medzičasom denník New York Times (NYT) napísal, že sa mu podarilo potvrdiť pravosť videí natočených v obci Makijivka v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a zachytávajúcich ruských vojakov zajatých ukrajinskou armádou. NYT zároveň zdôrazňuje, že zo zverejnených záberov nemožno zistiť okolnosti incidentu.

NYT porovnával zábery z videa so satelitnými snímkami, ktoré poskytla americká spoločnosť Maxar Technologies, a dospel k záveru, že video bolo natočené v obci Makijivka neďaleko mesta Svatove v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Novinári z redakcie NYT vysvetlili, že poloha dvora, domu, prístreškov a plotov natočených na videu sa zhodovali so satelitnými snímkami.

Britská stanica BBC, ktorá o článku NYT tiež informovala, objasnila, že 18. novembra sa na sociálnych sieťach objavili dve videá: prvé z nich obsahuje zábery, ako asi desať ruských vojakov opúšťa dom a so zdvihnutými rukami sa vzdáva príslušníkom ukrajinskej armády v maskovacích uniformách so žltými páskami. Na povel si ľahnú na zem. Video sa náhle preruší, keď do záberu vstúpi iná osoba, zrejme Rus, a zaznie zvuk podobný výstrelu.

Druhé video, natočené pravdepodobne z dronu, zachytáva telá vojakov v rovnakej uniforme, pri niektorých sú stopy krvi. Dr. Rohini Haarová, expertka z organizácie Physicians for Human Rights, ktorú NYT kontaktoval so žiadosťou o komentár, sa domnieva, že väčšina ľudí na videu "bola strelená do hlavy".

"Sú viditeľné kaluže krvi. To naznačuje, že ich tam jednoducho nechali mŕtvych. Zdá sa, že sa ich nikto nepokúsil odniesť alebo im pomôcť," dodala Haarová. Upozornila tiež, že zabitie alebo zranenie vojaka, ktorý predtým "zložil zbraň alebo už nemal ochranné prostriedky a dobrovoľne sa vzdal", možno považovať za vojnový zločin.

Expertka na problematiku vojnových zločinov Iva Vukušičová v rozhovore pre NYT poznamenala, že z videí sa nedá zistiť, či boli vojaci zabití počas prestrelky alebo zastrelení po tom, ako sa vzdali.
Vukušičová však upozornila, že ak jeden z ruských vojakov zaútočil na Ukrajincov pod zámienkou kapitulácie, potom porušil Ženevskú konvenciu.

Podobný názor prezentoval aj ukrajinský komisár pre ľudské práva Dmytro Lubinec, keď povedal, že ak ruskí vojaci (ako možno vyvodiť z videa) oznámili svoj úmysel vzdať sa do zajatia, ale potom jeden z nich spustil paľbu, odvetnú paľbu nemožno považovať za vojnový zločin.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Oľha Stefanyšinová v nedeľu avizovala, že ukrajinské úrady preveria, čo sa stalo. Dodala však, že krátke zostrihané videozáznamy nepovažuje za dôkaz tvrdení ruských úradov.
Stefanyšinová zdôraznila, že Ukrajina nemá záujem na poprave ruských zajatcov. Naopak, snaží sa zachovať životy čo najväčšieho počtu ruských zajatcov, aby ich potom mohla vymeniť za ukrajinských vojakov v ruskom zajatí.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva potvrdil, že vie o videách s údajnou popravou a bude sa nimi zaoberať.

Agentúru Reuters pripomenula, že obvinenia z vojnových zločinov – vrátane znásilnení, mučenia a popráv – boli po vypuknutí vojny vedenej Ruskom na Ukrajine vznášané rovnako voči Rusom aj proti Ukrajincom.
Vedúca misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová sa však v tejto súvislosti pre Reuters vyjadrila, že zlé zaobchádzanie s ukrajinskými väzňami zo strany Rusov sa javí ako "pomerne systematické", zatiaľ čo pre Ukrajinu to nie je systematický jav.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú z ostreľovania záporožskej elektrárne. Rossi: Zahrávate sa s ohňom

Rusko v pondelok vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s údajným "opakovaným ostreľovaním Záporožskej jadrovej elektrárne", z ktorého obvinilo Ukrajinu. Zároveň vyzvalo svetové mocnosti na zaistenie toho, aby Kyjev prestal s útokmi na túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, ktorú okupujú ruské sily.

Ukrajinská vláda naopak viní z nového ostreľovania elektrárne Rusko, informuje TASR s odvolaním sa na britský denník The Guardian.

Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) sa v nedeľu opäť stala terčom ostreľovania, čo vyvolalo odsúdenie zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Tá upozornila, že s takýmito útokmi je spojené riziko vzniku veľkej jadrovej katastrofy.

"Toto nemôže nebyť príčinou našich obáv," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Vyzývame všetky krajiny sveta, aby využili svoj vplyv na to, aby to ukrajinské ozbrojené sily prestali robiť," dodal.

Ukrajina, naopak, tvrdí, že elektráreň ostreľovalo Rusko, podotýka The Guardian s tým, že skutočnosť, kto bol za ostreľovanie ZAES zodpovedný, nebolo možné nezávisle overiť.

"Ktokoľvek je za tým, musí s tým okamžite prestať. Ako som už povedal predtým, hráte sa s ohňom!" uviedol generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. V záporožskej elektrárni sa v súčasnosti nachádza tím z MAAE, ktorého členovia videli niektoré z výbuchov z okna.

ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a pred inváziou produkovala približne jednu pätinu ukrajinskej elektrickej energie. Nachádza sa v nej šesť reaktorov chladených vodou, ktoré obsahujú urán-235. Reaktory elektrárne sú v súčasnosti vypnuté, ale existuje riziko, že jadrové palivo v elektrárni sa prehreje, ak budú prerušené dodávky energie, ktorá poháňa ochladzovací systém. Elektráreň bola pritom v dôsledku ostreľovania v posledných mesiacoch už viackrát nútená použiť záložné generátory.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.