Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úrad na ochranu osobných údajov uložil OĽaNO pokutu. Čo bol dôvod?

Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) uložil hnutiu OĽaNO v súvislosti s predvolebnou anketou pokutu 900 eur. Konanie je právoplatne ukončené. Uviedla to hovorkyňa úradu Ivana Draškovič.

Ako priblížila, úrad viedol v súvislosti s anketou konanie o ochrane osobných údajov vo veci podozrenia z neoprávneného spracúvania osobných údajov.

Začiatkom roka 2021 rozhodol ÚOOÚ o pokute pre OĽaNO, vládne hnutie sa vtedy odvolalo.

(tasr)

Minúta  |  

Česká verejnosť chce spoločnú ochranu EÚ pred pôsobením Ruska

Európska únia by podľa českej verejnosti mala postupovať spoločne a chrániť sa pred pôsobením Ruska. Vyplýva to z výsledkov prieskumu sociologického ústavu STEM pre Zastúpenie Európskej komisie v ČR.

Štáty by podľa výsledkov prieskumu mali pred pôsobením ruskej agresie postupovať spoločne v rámci EÚ; samostatný postup by preferovala pätina opýtaných Čechov. Tento postoj prevláda naprieč spoločnosťou bez ohľadu na hodnotenie Európskej únie ako takej.

Sedemdesiatdva percent opýtaných vníma ako garanta pred možnou agresiou zo strany Ruska Severoatlantickú alianciu, 56 percent vidí túto istotu v EÚ. Približne dve tretiny ľudí si myslí, že by štáty mali spolupracovať aj na vybavení a výcviku armád.

"Bezpečnostná oblasť všeobecne a postoj k Rusku konkrétne sa teraz ukazuje ako jeden z dôležitých znakov v pohľade na EÚ," povedal Martin Kratochvíl, analytik sociologického ústavu STEM.

Zároveň v spoločnosti podľa STEM neposilňuje podpora ústupkom voči ruskej strane, ktorá by mohla ohroziť európsku jednotu. "Veľmi prorusky orientovaných ľudí je v českej populácii dlhodobo len asi tri až štyri percentá a ich počet sa s pokračujúcou vojnou nezvyšuje," uviedol Kratochvíl.

Z prieskumu tiež vyplýva, že dve tretiny opýtaných by privítali spoločný postup EÚ v ochrane štátnych hraníc. Šesťdesiat percent ľudí by si želalo, aby Únia spoločne riešila otázky migrácie.

Reprezentatívny prieskum českej populácie realizoval sociologický ústav STEM v rámci projektu pre Zastúpenie Európskej komisie v ČR od 29. septembra do 10. októbra 2022. Zúčastnilo sa na ňom 1052 obyvateľov Česka starších ako 18 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan: Turecká armáda by mohla v Sýrii a Iraku spustiť aj pozemnú operáciu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok vyhlásil, že vojenská operácia tureckej armády na severe Sýrie a Iraku sa nemusí obmedziť len na údery zo vzduchu, ale budú sa viesť aj diskusie o zapojení pozemných jednotiek.

Ako informovala agentúra Reuters, Erdogan po návrate z cesty do Kataru pred novinármi povedal, že o prípadnom zapojení pozemných síl rozhodnú spoločne generálny štáb tureckej armády a turecké ministerstvo obrany.

Reuters pripomenul, že turecké vojenské lietadlá podnikli v nedeľu letecké útoky na základne kurdských militantov v Sýrii a Iraku, pričom zasiahli a zničili 89 cieľov, uviedlo turecké ministerstvo obrany.

Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR), ktoré prostredníctvom siete informátorov monitoruje dianie v Sýrii, si nočné nálety na severe a severovýchode Sýrie vyžiadali najmenej 31 obetí. Ich terčom boli najmä pozície sýrskych kurdských jednotiek.

Táto ofenzíva s kódovým označením Operácia Claw-Sword sa začala týždeň po výbuchu v centre Istanbulu, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a 81 bolo zranených. Ankara z tohto útoku viní kurdských ozbrojencov, ktorí však účasť na útoku popierajú.

Agentúra AFP dodala, že Erdoganovo varovanie pred možnou pozemnou ofenzívou prišlo po tom, ako v pondelok pri útoku zo sýrskeho územia zahynuli v tureckom pohraničnom meste Karkamiš najmenej traja ľudia vrátane dieťaťa.

Podľa guvernéra provincie Gaziantep na juhovýchode Turecka Davuta Güla bolo smerom na centrum mesta Karkamiš vypálených päť mínometných striel. Okrem obetí na životoch si ostreľovanie vyžiadalo aj šiestich zranených.

Turecké úrady tvrdia, že útok na ciele v meste Karkamiš spáchali milície spojené so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá od roku 1984 vedie ozbrojený boj za autonómiu a posilnenie práv pre Kurdov v Turecku. PKK je v Turecku považovaná za teroristickú organizáciu a je zakázaná.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman nesúhlasi so sankciami na vývoz ropných produktov vyrobených z ruskej ropy na Ukrajinu

Vývoz produktov vyrobených z ruskej ropy na Ukrajinu by nemal spadať pod sankcie Európskej únie. Pre Ukrajinu je import nafty a benzínov strategicky dôležitý a zákaz exportu týchto ropných produktov navyše spôsobuje problémy bratislavskej rafinérii Slovnaft. Na stredoeurópskej energetickej konferencii CEEC to v pondelok povedal minister hospodárstva Karel Hirman.

Minister zdôraznil, že pre Slovensko sú sankcie na výrobky z ruskej ropy veľmi citlivou témou, pretože Slovnaft je jedným z kľúčových hráčov na ropnom trhu v našom regióne. "Je veľký deficit dieselu, nielen v Rakúsku, Česku a Maďarsku, a bez nového režimu, ktorý by platil pre export ropných produktov, by vývoz na Ukrajinu nebol možný," povedal Hirman. "Keď bude mať Ukrajina záujem, tak budeme hľadať riešenie tohto sankčného režimu spoločne s Bruselom a našimi partnermi v EÚ," dodal.

Súčasná energetická kríza je podľa ministra predzvesťou konca éry fosílnych palív, no prechod na nové zdroje energie nebude jednoduchý. "Nemôžeme byť naivní a domnievať sa, že koniec éry fosílnych palív bude bezproblémový," povedal Hirman. Pripomenul, že jednou z príčin svetových konfliktov bol v minulosti aj boj o energetické zdroje. Prechod na nové zdroje v budúcnosti tentoraz negatívne pocítia štáty produkujúce ropu a plyn. Bude to problém z hľadiska ich štátneho rozpočtu a z hľadiska stability ich regiónov. Koniec éry fosílnych palív bude aj preto veľmi komplikovaný a bude to problém aj pre globálnu bezpečnosť.

Nasledujúca zima by mala byť podľa Hirmana pre Slovensko z pohľadu dodávok energií bezproblémová. V polovici novembra boli zásobníky na Slovensku naplnené plynom na 94 percent z celkovej kapacity 3,4 miliardy kubických metrov. Dokončením prepojenia s Poľskom má Slovensko prístup k dodávkam plynu zo severu, v súčasnosti využíva terminály na skvapalnený plyn v Stredozemnom mori. V zásobovaní elektrinou bude treba diverzifikovať dodávky jadrového paliva, ktoré v súčasnosti pochádza výhradne z Ruska.

Úvod konferencie prerušili aktivisti Greenpeace, ktorí priamo v sále, ale i blízkosti miesta konferencie, rozprestreli transparenty poukazujúce na to, že naozajstnú energetickú bezpečnosť, bezpečnú klímu a cenovo dostupnú energiu pre všetkých predstavuje jedine prechod na obnoviteľné zdroje energie.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó sa v Rusku opäť stretol s vedením Rosatomu. Veľvyslanec USA ho kritizuje

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa v pondelok v ruskom meste Soči stretol so šéfom štátnej korporácie pre jadrovú energetiku Rosatom Alexejom Lichačovom, s ktorým rokuje o rozšírení atómovej elektrárne v juhomaďarskom Paksi.

"Rozšírenie jadrovej elektrárne Paks je národným strategickým aj bezpečnostným záujmom Maďarska. Nie je náhoda, že po týždni dnes opäť sedíme za rokovacím stolom s Alexejom Lichačovom a s vedením Rosatomu," napísal Szijjártó.

Maďarský minister pripomenul, že pred týždňom v uzbeckom Samarkande zhodnotili s vedením Rosatomu krátkodobé a dlhodobé kroky, aby do konca desaťročia mohlo Maďarsko počítať s fungovaním dvoch nových blokov v Paksi. "Čo sa týka krátkodobého hľadiska, Atomexpo v Soči poskytuje príležitosť na ďalšiu previerku doterajších úloh a na určenie nových," dodal.

Veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman v rozhovore pre časopis Politico vyjadril obavy, že kým "rakety z Moskvy zasahujú ihriská v Kyjeve, maďarský minister zahraničných vecí lieta do Ruska, aby streamoval na Facebooku konferencie z centrály Gazpromu".

Szijjártó zareagoval videom na Facebooku, v ktorom zdôraznil, že kým pracuje ako minister zahraničných vecí Maďarska, môže mať na zreteli len maďarské národné záujmy. Podľa jeho slov by bolo správne nekomentovať v znamení vzájomnej úcty kroky toho druhého, približuje spravodajský server 24.hu.
Dohodu o spolupráci medzi Maďarskom a Ruskou federáciou o mierovom využívaní atómovej energie podpísali 14. januára 2014 pri Moskve za účasti predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána a ruského prezidenta Vladimira Putina.

Pôvodný termín dokončenia dostavby dvoch nových blokov elektrárne, ktorým bol rok 2023, sa v procese prijímania zákona o ruskom úvere a schvaľovania projektu Európskou úniou posunul na roky 2026–27. Projekt v hodnote 12 miliárd eur majú podľa pôvodných plánov financovať z 80 percent ruské štátne banky.

(tasr)

Minúta  |  

Zasadlo nové zastupiteľstvo v Trenčíne

TRENČÍN – V pondelok 21. novembra sa konalo ustanovujúce rokovanie mestského zastupiteľstva v Trenčíne. Aké je jeho nové zloženie a o čom všetkom poslanci rozhodli? To sa dozviete v zázname rokovania.

https://vimeo.com/773225366

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.