Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Japonsko zvažuje zmenu systému kontrol jadrových reaktorov

Japonský úrad pre jadrový dozor zvažuje revíziu systému hodnotenia bezpečnosti jadrových zariadení, ktorá by umožnila prevádzku ich reaktorov aj po dosiahnutí 60-ročného limitu. Tento zámer však vyvolal zmiešané reakcie japonskej verejnosti, konštatovala agentúra AP.

AP vysvetlila, že príslušná komisia úradu pre jadrový dozor na žiadosť ministerstva hospodárstva a priemyslu vypracovala plán na zrušenie 60-ročného limitu na prevádzku atómových reaktorov.

Túto prax chce nahradiť systémom, v ktorom by sa po 30 rokoch prevádzky reaktora prehodnocovalo povolenie na jeho ďalšiu činnosť každých desať rokov. Išlo by o zásadnú zmenu oproti súčasnému 40-ročnému limitu s možným jednorazovým predĺžením až na 20 rokov.

Toto pravidlo bolo pritom prijaté v rámci nových bezpečnostných noriem schválených po katastrofe jadrovej elektrárne Fukušima v roku 2011.

Nový návrh plánu ešte musí byť oficiálne schválený, poznamenala AP. Komisár úradu pre jadrový dozor Šinsuke Jamanaka poprel kritiku časti verejnosti, že ním vedený dozorný orgán podľahol tlaku vlády snažiacej sa o predĺženie prevádzkovej životnosti reaktorov.

Jamanaka vo svojej reakcii takýto lobing vylúčil a zdôraznil, že jeho úrad nemá "v úmysle robiť žiadne kompromisy" pri svojich prísnych bezpečnostných kontrolách. Spresnil, že jeho agentúra zmenu neiniciovala, reagovala len na žiadosť vlády s cieľom zaistiť bezpečnosť atómových reaktorov.

Japonský premiér Fumio Kišida v auguste povedal, že Japonsko musí zvážiť všetky možnosti svojho sektoru energetiky (vrátane jadrovej) aby podporilo svoju "zelenú transformáciu", ktorej cieľom je obmedziť emisie skleníkových plynov a zabezpečiť stabilné dodávky energie. Japonsko sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Agentúra AP podotkla, že obavy o bezpečnosť zariadení využívajúcich atómovú energiu v Japonsku prudko vzrástli po katastrofe vo Fukušime. Tamojšia vláda však presadzuje návrat k jadrovej energii, a to v dôsledku obáv z nedostatku energonosičov po invázii ruskej armády na Ukrajinu a pre globálny tlak na zníženie skleníkových plynov.

V rámci posunu svojej vlády smerom k väčšiemu využívaniu jadrovej energie premiér Kišida požiadal vládny dozorný úrad, aby do konca tohto roka rozhodol o návrhu na vývoj a výstavbu nových inovatívnych reaktorov, ako sú malé modulárne jadrové reaktory. Zároveň sa obrátil na predstaviteľov tejto časti energetického sektoru a expertov, aby zvážili možnosti predĺženia prevádzkovej životnosti starnúcich reaktorov.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšina Európanov verí, že vakcíny sú dôležité, účinné a bezpečné, tvrdí správa eurokomisie

Európska komisia (EK) v pondelok zverejnila správu za rok 2022 o stave dôvery v očkovanie v Európskej únii. V poradí tretia správa tohto druhu naznačila, že veľká väčšina obyvateľov eurobloku súhlasí s tým, že vakcíny sú dôležité, účinné a bezpečné.

Správa o dôvere v očkovanie je súčasťou opatrení nadväzujúcich na odporúčanie členských krajín z roku 2018 o posilnenej spolupráci proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním.

V úvode správy sa uvádza, že očkovanie je jeden z najdôležitejších vedeckých pokrokov 21. storočia, keďže vakcíny v dobe pred koronavírusovou pandémiou pomohli zabrániť štyrom až piatim miliónom úmrtí ročne na celom svete. Rýchly vývoj a zavádzanie vakcín proti covidu zachránil ďalšie životy a ukázal sa ako dôležitý nástroj v boji proti pandémii, zvrátil negatívny vývoj v zdravotnej oblasti a zmiernil zlé ekonomické výsledky.

Podľa uvedenej správy v rámci 27-člennej Európskej únie až 81,5 percenta respondentov súhlasí s tým, že vakcíny sú dôležité, 85,6 percenta súhlasí, že sú účinné, a 82,3 percenta verí, že sú bezpečné. Prvé dve správy pochádzajú z rokov 2018 a 2020.

Po výkyvoch zaznamenaných počas pandémie koronavírusu sa vnímanie o očkovaní vrátilo na úroveň z roku 2018. Napriek tomu rozdiely medzi krajinami a typmi vakcín pretrvávajú. Najvyššia dôvera v očkovanie je v Portugalsku a Španielsku a najnižšia na Slovensku a v Lotyšsku. Prudký pokles dôvery v očkovanie je najpozoruhodnejší vo východnej a v strednej Európe, Pobaltí a Holandsku.

Porovnanie dôvery verejnosti medzi staršími ako 65-ročnými a 18 až 34-ročnými ukazuje rastúci nedostatok dôvery v očkovanie. Európania vo veku od 18 do 34 rokov medzi rokmi 2018 a 2022 začali vakcínam dôverovať menej.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová v tejto súvislosti uviedla, že pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, aké dôležité sú vakcíny, ktoré zachránili odhadom 20 miliónov životov v prvom roku po ich povolení. "To je dôkazom našej silnej spolupráce s výskumníkmi, vedcami, výrobcami, národnými orgánmi a našimi globálnymi partnermi," skonštatovala.

Podľa nej správa Európskej komisie upozornila na rýchlosť, akou sa môže dôvera v očkovanie meniť, a na množstvo faktorov, ktoré ju môžu ovplyvniť. Dodala, že je potrebné poučiť sa z pandémie a spájať sily, čo lepšie pomôže pochopiť prekážky a odstráni existujúce medzery v oblasti očkovania.

Prieskum bol vykonaný v období od marca do augusta 2022 v 27 členských štátoch EÚ na vzorke 25 143 respondentov a 3 012 zdravotníckych pracovníkov.

Eurokomisia vo svojom odporúčaní predstavila zoznam aktivít na zvýšenie očkovania. V rámci iniciatívy proti dezinformáciám o očkovaní, ktorá je súčasťou programu EU4Health, spúšťa EK komunikačnú kampaň o výhodách celoživotného očkovania proti ochoreniu COVID-19, sezónnej chrípke a HPV pod názvom Zjednotení v ochrane (United In Protection).

(tasr)

Minúta  |  

Lekárski odborári trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, naďalej ponúka kompromis pri platoch

Lekárske odborové združenie (LOZ) trvá na splnení všetkých ôsmich požiadaviek na riešenie situácie v zdravotníctve, kompromis naďalej ponúka v platovej otázke. Jeho zástupcovia o tom informovali počas pondelkového rokovania na Úrade vlády SR, ktoré má pokračovať o 14.00.

Rokovanie sa podľa šéfa odborárov Petra Visolajského "zaseklo" pri prvom bode memoranda. "Teda v tom, kde žiadame poriadok vo financovaní nemocníc, zamedzenie zadlžovania nemocníc a riešenie dlhu nemocníc," priblížil. LOZ kritizuje, že vládni predstavitelia unisono verejne komunikujú, že na všetkých siedmich bodoch, okrem platovej otázky, je zhoda.

Tvrdí, že formulácie k prvému bodu, ktoré mali odkomunikované s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO), sú pre ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) nové. "Tri hodiny počúvame od ministra financií, ako je problém v prvom bode," povedal Visolajský.

Naposledy rokovali odborári s vládou v stredu (16. 11.), k dohode nedošlo. Minister financií po rokovaní informoval o dodatočnej finálnej ponuke na zvýšenie platov lekárov v nemocniciach. LOZ je ochotné ponuku prijať, ak vláda zvýši koeficient za odpracované roky praxe všetkým lekárom.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská prokuratúra tvrdí, že objavila v Chersone štyri ruské "mučiarne"

Ukrajinská generálna prokuratúra v pondelok vyhlásila, že identifikovala štyri lokality v juhoukrajinskom meste Cherson, ktoré Rusko pred stiahnutím svojich jednotiek využívalo na mučenie zadržiavaných osôb.

Úrad generálnej prokuratúry vo vyhlásení uviedol, že jeho predstavitelia našli a prešetrili "štyri priestory", kde ruské jednotky "nelegálne zadržiavali ľudí a brutálne ich mučili".

Tieto "mučiarne" prevádzkovali "pseudo-policajné orgány", ktoré v Chersone zriadili ruské okupačné sily. V štyroch skúmaných lokalitách sa našli zvyšky gumených obuškov, drevená "pálka" či zariadenie, ktoré okupanti využívali na mučenie civilistov elektrickým prúdom, uviedla ukrajinská prokuratúra.

Ukrajinské orgány činné v trestnom konaní pokračujú v zhromažďovaní dôkazov o "zločinoch", ktorých sa v Chersone dopúšťala ruská armáda," uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry. Rusi podľa nej v meste zanechali aj spisy dokumentujúce fungovanie miestnych zadržiavacích centier.

Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili moskovské jednotky. Ukrajinská armáda opätovne ovládla Cherson 11. novembra po tom, ako sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper.

Ukrajinské úrady už minulý týždeň uviedli, že v meste Cherson objavili dôkazy o rozsiahlom mučení Ukrajincov, ku ktorému tam dochádzalo počas osem mesiacov trvajúcej ruskej okupácie.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec uviedol, že v oslobodenom Chersone "mučiarne", kde Rusi podrobovali mučeniu desiatky Ukrajincov, ktorým dávali elektrické šoky, bili ich kovovými rúrami a napokon zabíjali. Lubinec sa podľa vlastných slov rozprával s mužom, ktorý bol v takejto mučiarni držaný 45 dní.

Agentúra AFP uviedla, že aj jej tím mal minulý týždeň možnosť hovoriť s jedným obyvateľom Chersonu, ktorý bol podľa vlastných slov celé týždne zadržiavaný, bitý a mučený elektrošokmi, ktorým ho podrobovali Rusi a nimi podporovaní príslušníci separatistických síl.

(tasr)

Minúta  |  

Úrad na ochranu osobných údajov uložil OĽaNO pokutu. Čo bol dôvod?

Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) uložil hnutiu OĽaNO v súvislosti s predvolebnou anketou pokutu 900 eur. Konanie je právoplatne ukončené. Uviedla to hovorkyňa úradu Ivana Draškovič.

Ako priblížila, úrad viedol v súvislosti s anketou konanie o ochrane osobných údajov vo veci podozrenia z neoprávneného spracúvania osobných údajov.

Začiatkom roka 2021 rozhodol ÚOOÚ o pokute pre OĽaNO, vládne hnutie sa vtedy odvolalo.

(tasr)

Minúta  |  

Česká verejnosť chce spoločnú ochranu EÚ pred pôsobením Ruska

Európska únia by podľa českej verejnosti mala postupovať spoločne a chrániť sa pred pôsobením Ruska. Vyplýva to z výsledkov prieskumu sociologického ústavu STEM pre Zastúpenie Európskej komisie v ČR.

Štáty by podľa výsledkov prieskumu mali pred pôsobením ruskej agresie postupovať spoločne v rámci EÚ; samostatný postup by preferovala pätina opýtaných Čechov. Tento postoj prevláda naprieč spoločnosťou bez ohľadu na hodnotenie Európskej únie ako takej.

Sedemdesiatdva percent opýtaných vníma ako garanta pred možnou agresiou zo strany Ruska Severoatlantickú alianciu, 56 percent vidí túto istotu v EÚ. Približne dve tretiny ľudí si myslí, že by štáty mali spolupracovať aj na vybavení a výcviku armád.

"Bezpečnostná oblasť všeobecne a postoj k Rusku konkrétne sa teraz ukazuje ako jeden z dôležitých znakov v pohľade na EÚ," povedal Martin Kratochvíl, analytik sociologického ústavu STEM.

Zároveň v spoločnosti podľa STEM neposilňuje podpora ústupkom voči ruskej strane, ktorá by mohla ohroziť európsku jednotu. "Veľmi prorusky orientovaných ľudí je v českej populácii dlhodobo len asi tri až štyri percentá a ich počet sa s pokračujúcou vojnou nezvyšuje," uviedol Kratochvíl.

Z prieskumu tiež vyplýva, že dve tretiny opýtaných by privítali spoločný postup EÚ v ochrane štátnych hraníc. Šesťdesiat percent ľudí by si želalo, aby Únia spoločne riešila otázky migrácie.

Reprezentatívny prieskum českej populácie realizoval sociologický ústav STEM v rámci projektu pre Zastúpenie Európskej komisie v ČR od 29. septembra do 10. októbra 2022. Zúčastnilo sa na ňom 1052 obyvateľov Česka starších ako 18 rokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.