Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf NATO varoval pred oslabovaním podpory pre Ukrajinu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v pondelok varoval pred oslabovaním podpory pre Ukrajinu, ktorá od konca februára čelí ruskej vojenskej invázii, informuje správa agentúry DPA.

Ako Stoltenberg povedal poslancom z krajín NATO, ktorí sa zišli v španielskej metropole Madrid, on vie, že podpora Ukrajiny bude niečo stáť a že veľa ľudí už trpí rastúcimi nákladmi na energie a potraviny.

"Cena, ktorú platíme ako spojenci v NATO, sa však meria v peniazoch, kým Ukrajinci platia cenu, ktorá sa meria krvou. A ak umožníme (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi vyhrať, všetci budeme musieť zaplatiť oveľa vyššiu cenu," upozornil Stoltenberg.

"A to bude mať priame dôsledky pre našu bezpečnosť. Svet sa stane nebezpečnejším a my zraniteľnejšími," dodal s tým, že "musíme byť pripravení podporovať Ukrajinu aj na dlhé trate".
Stoltenberg vystúpil s prejavom na Parlamentnom zhromaždení NATO, kde poslanci z 30 krajín Aliancie diskutujú o otázkach bezpečnostnej a obrannej politiky, píše DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Lengvarský: Snažíme sa v prípade nedohody pripraviť na plán B

Ústredný krízový štáb sa v pondelok zaoberal možnosťami štátu po prípadnej nedohode lekárov s vládou, ktorá by znamenala odchod lekárov z nemocníc. Po zasadnutí o tom informovali minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

"Snažíme sa v prípade nedohody pripraviť na tzv. plán B. Verím, že ďalšie zasadnutie nebude nutné," skonštatoval Lengvarský. Pripomenul, že na úrade vlády v pondelok pokračujú ďalšie rokovania s odborármi za účasti ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). V prípade potreby budú prizvaní zástupcovia rezortu zdravotníctva, aby mohlo v krátkej dobe prísť k podpisu memoranda a neboli potrebné ďalšie kroky.

Minister vnútra deklaroval, že v prípade potreby je pripravený zvolať ďalšie zasadnutie ústredného krízového štábu.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, ktoré navrhli na zlepšenie situácie v sektore. V pondelok na Úrade vlády SR pokračujú rokovania Lekárskeho odborového združenia a vlády.

Lekárske odborové združenie (LOZ) trvá na splnení všetkých ôsmich požiadaviek na riešenie situácie v zdravotníctve, kompromis naďalej ponúka v platovej otázke. Uviedlo to počas pondelkového rokovania na úrade vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Energetická sebestačnosť EÚ je podľa 76 percent Čechov nutnosťou

Za nutnosť považuje 76 percent opýtaných Čechov dosiahnutie energetickej sebestačnosti v Európe v súvislosti s bezpečnosťou. Dve tretiny požadujú rozširovanie obnoviteľných zdrojov. Vyplýva to z prieskumu sociologického ústavu STEM pre Zastúpenie Európskej komisie v ČR.

"Medzi úlohy z oblasti energetiky na niekoľko budúcich rokov je rozširovanie obnoviteľných zdrojov na druhom mieste, hneď po sebestačnosti. Až potom nasleduje podpora zatepľovania domácností alebo jadra," vysvetlila analytička projektu České záujmy v EÚ Helena Truchlá.

Na poslednom mieste je opatrenie v podobe zachovania uhoľných elektrární. Jeho podporovateľov však pribudlo z 29 na 44 percent v porovnaní s tohtoročným februárom. "Je zrejmé, že si Česi z dôvodu ekonomických obáv chcú ponechať v zálohe viac alternatívnych zdrojov elektriny. V dlhodobom výhľade ale verejnosť ťažbu a spaľovanie uhlia nepodporuje," spresnila Truchlá.

Viac než polovica spoločnosti je podľa prieskumu naklonená tomu, aby sa nákup zásob zemného plynu koordinoval celoeurópsky. Celkovo sa však situácia v energetike stáva pre verejnosť neprehľadná. "Aj preto teraz z vysokých cien energií Česi obviňujú prakticky všetkých vrátane dodávateľov, Európskej únie, Ruska a miestnej vlády," povedal analytik sociologického ústavu STEM Martin Kratochvíl.

Energetická kríza sa tiež odráža v očakávaniach Čechov od predsedníctva v Rade EÚ. Za najdôležitejšiu prioritu považuje 89 percent opýtaných práve riešenie sociálnych dosahov zdražovania energií.

Dôsledkom trvajúcej krízy je podľa prieskumu tiež presvedčenie občanov, že by EÚ mala znižovať mieru závislosti od dodávateľov surovín a technológií. Tento postoj podporuje 70 percent opýtaných.

"Európska únia by v tomto rozhodne nemala zaspať. Po Rusku predstavuje Čína už teraz ďalšiu potenciálnu ekonomickú aj geopolitickú hrozbu. Pre všetky členské štáty bez ohľadu na veľkosť je strategicky výhodné zaujať spoločný pevný postoj," dodala Truchlá.

Reprezentatívny prieskum českej populácie realizoval sociologický ústav STEM v rámci projektu pre Zastúpenie Európskej komisie v ČR od 29. septembra do 10. októbra 2022. Zúčastnilo sa na ňom 1 052 obyvateľov Česka starších ako 18 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Japonsko zvažuje zmenu systému kontrol jadrových reaktorov

Japonský úrad pre jadrový dozor zvažuje revíziu systému hodnotenia bezpečnosti jadrových zariadení, ktorá by umožnila prevádzku ich reaktorov aj po dosiahnutí 60-ročného limitu. Tento zámer však vyvolal zmiešané reakcie japonskej verejnosti, konštatovala agentúra AP.

AP vysvetlila, že príslušná komisia úradu pre jadrový dozor na žiadosť ministerstva hospodárstva a priemyslu vypracovala plán na zrušenie 60-ročného limitu na prevádzku atómových reaktorov.

Túto prax chce nahradiť systémom, v ktorom by sa po 30 rokoch prevádzky reaktora prehodnocovalo povolenie na jeho ďalšiu činnosť každých desať rokov. Išlo by o zásadnú zmenu oproti súčasnému 40-ročnému limitu s možným jednorazovým predĺžením až na 20 rokov.

Toto pravidlo bolo pritom prijaté v rámci nových bezpečnostných noriem schválených po katastrofe jadrovej elektrárne Fukušima v roku 2011.

Nový návrh plánu ešte musí byť oficiálne schválený, poznamenala AP. Komisár úradu pre jadrový dozor Šinsuke Jamanaka poprel kritiku časti verejnosti, že ním vedený dozorný orgán podľahol tlaku vlády snažiacej sa o predĺženie prevádzkovej životnosti reaktorov.

Jamanaka vo svojej reakcii takýto lobing vylúčil a zdôraznil, že jeho úrad nemá "v úmysle robiť žiadne kompromisy" pri svojich prísnych bezpečnostných kontrolách. Spresnil, že jeho agentúra zmenu neiniciovala, reagovala len na žiadosť vlády s cieľom zaistiť bezpečnosť atómových reaktorov.

Japonský premiér Fumio Kišida v auguste povedal, že Japonsko musí zvážiť všetky možnosti svojho sektoru energetiky (vrátane jadrovej) aby podporilo svoju "zelenú transformáciu", ktorej cieľom je obmedziť emisie skleníkových plynov a zabezpečiť stabilné dodávky energie. Japonsko sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Agentúra AP podotkla, že obavy o bezpečnosť zariadení využívajúcich atómovú energiu v Japonsku prudko vzrástli po katastrofe vo Fukušime. Tamojšia vláda však presadzuje návrat k jadrovej energii, a to v dôsledku obáv z nedostatku energonosičov po invázii ruskej armády na Ukrajinu a pre globálny tlak na zníženie skleníkových plynov.

V rámci posunu svojej vlády smerom k väčšiemu využívaniu jadrovej energie premiér Kišida požiadal vládny dozorný úrad, aby do konca tohto roka rozhodol o návrhu na vývoj a výstavbu nových inovatívnych reaktorov, ako sú malé modulárne jadrové reaktory. Zároveň sa obrátil na predstaviteľov tejto časti energetického sektoru a expertov, aby zvážili možnosti predĺženia prevádzkovej životnosti starnúcich reaktorov.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšina Európanov verí, že vakcíny sú dôležité, účinné a bezpečné, tvrdí správa eurokomisie

Európska komisia (EK) v pondelok zverejnila správu za rok 2022 o stave dôvery v očkovanie v Európskej únii. V poradí tretia správa tohto druhu naznačila, že veľká väčšina obyvateľov eurobloku súhlasí s tým, že vakcíny sú dôležité, účinné a bezpečné.

Správa o dôvere v očkovanie je súčasťou opatrení nadväzujúcich na odporúčanie členských krajín z roku 2018 o posilnenej spolupráci proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním.

V úvode správy sa uvádza, že očkovanie je jeden z najdôležitejších vedeckých pokrokov 21. storočia, keďže vakcíny v dobe pred koronavírusovou pandémiou pomohli zabrániť štyrom až piatim miliónom úmrtí ročne na celom svete. Rýchly vývoj a zavádzanie vakcín proti covidu zachránil ďalšie životy a ukázal sa ako dôležitý nástroj v boji proti pandémii, zvrátil negatívny vývoj v zdravotnej oblasti a zmiernil zlé ekonomické výsledky.

Podľa uvedenej správy v rámci 27-člennej Európskej únie až 81,5 percenta respondentov súhlasí s tým, že vakcíny sú dôležité, 85,6 percenta súhlasí, že sú účinné, a 82,3 percenta verí, že sú bezpečné. Prvé dve správy pochádzajú z rokov 2018 a 2020.

Po výkyvoch zaznamenaných počas pandémie koronavírusu sa vnímanie o očkovaní vrátilo na úroveň z roku 2018. Napriek tomu rozdiely medzi krajinami a typmi vakcín pretrvávajú. Najvyššia dôvera v očkovanie je v Portugalsku a Španielsku a najnižšia na Slovensku a v Lotyšsku. Prudký pokles dôvery v očkovanie je najpozoruhodnejší vo východnej a v strednej Európe, Pobaltí a Holandsku.

Porovnanie dôvery verejnosti medzi staršími ako 65-ročnými a 18 až 34-ročnými ukazuje rastúci nedostatok dôvery v očkovanie. Európania vo veku od 18 do 34 rokov medzi rokmi 2018 a 2022 začali vakcínam dôverovať menej.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová v tejto súvislosti uviedla, že pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, aké dôležité sú vakcíny, ktoré zachránili odhadom 20 miliónov životov v prvom roku po ich povolení. "To je dôkazom našej silnej spolupráce s výskumníkmi, vedcami, výrobcami, národnými orgánmi a našimi globálnymi partnermi," skonštatovala.

Podľa nej správa Európskej komisie upozornila na rýchlosť, akou sa môže dôvera v očkovanie meniť, a na množstvo faktorov, ktoré ju môžu ovplyvniť. Dodala, že je potrebné poučiť sa z pandémie a spájať sily, čo lepšie pomôže pochopiť prekážky a odstráni existujúce medzery v oblasti očkovania.

Prieskum bol vykonaný v období od marca do augusta 2022 v 27 členských štátoch EÚ na vzorke 25 143 respondentov a 3 012 zdravotníckych pracovníkov.

Eurokomisia vo svojom odporúčaní predstavila zoznam aktivít na zvýšenie očkovania. V rámci iniciatívy proti dezinformáciám o očkovaní, ktorá je súčasťou programu EU4Health, spúšťa EK komunikačnú kampaň o výhodách celoživotného očkovania proti ochoreniu COVID-19, sezónnej chrípke a HPV pod názvom Zjednotení v ochrane (United In Protection).

(tasr)

Minúta  |  

Lekárski odborári trvajú na splnení ôsmich požiadaviek, naďalej ponúka kompromis pri platoch

Lekárske odborové združenie (LOZ) trvá na splnení všetkých ôsmich požiadaviek na riešenie situácie v zdravotníctve, kompromis naďalej ponúka v platovej otázke. Jeho zástupcovia o tom informovali počas pondelkového rokovania na Úrade vlády SR, ktoré má pokračovať o 14.00.

Rokovanie sa podľa šéfa odborárov Petra Visolajského "zaseklo" pri prvom bode memoranda. "Teda v tom, kde žiadame poriadok vo financovaní nemocníc, zamedzenie zadlžovania nemocníc a riešenie dlhu nemocníc," priblížil. LOZ kritizuje, že vládni predstavitelia unisono verejne komunikujú, že na všetkých siedmich bodoch, okrem platovej otázky, je zhoda.

Tvrdí, že formulácie k prvému bodu, ktoré mali odkomunikované s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO), sú pre ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) nové. "Tri hodiny počúvame od ministra financií, ako je problém v prvom bode," povedal Visolajský.

Naposledy rokovali odborári s vládou v stredu (16. 11.), k dohode nedošlo. Minister financií po rokovaní informoval o dodatočnej finálnej ponuke na zvýšenie platov lekárov v nemocniciach. LOZ je ochotné ponuku prijať, ak vláda zvýši koeficient za odpracované roky praxe všetkým lekárom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.