Preskočiť na obsah
Minúta  |  

BR OSN odsúdila minulotýždňové odpálenie severokórejskej rakety

Členovia Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) odsúdili v pondelok minulotýždňové odpálenie balistickej rakety, ktoré vykonala Severná Kórea. Nedokázali však v tejto veci prijať oficiálne stanovisko z dôvodu námietok Číny a Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na zdroje z prostredia diplomacie.

Piatkové odpálenie severokórejskej rakety, ktorá dopadla asi 200 kilometrov od japonského pobrežia, ostro odsúdilo 14 členských krajín BR OSN vrátane Spojených štátov, Británie či Indie. Severná Kórea v piatok odpálila zrejme svoju najnovšiu medzikontinentálnu balistickú raketu, ktorá má potenciál doletieť až na americkú pevninu, pripomína AFP.

,,Toto predstavuje vážnu eskaláciu a jednoznačnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť," uviedlo spomínaných 14 krajín v spoločnom vyhlásení po stretnutí BR OSN venovanom piatkovému odpalu.

Západní diplomati, ktorí si želali ostať v anonymite, však pre AFP v pondelok povedali, že Čína a Rusko požiadali, aby v pondelkovom vyjadrení neboli zahrnuté.

Spojené štáty tento mesiac obvinili Peking, že chráni Severnú Kóreu pred ďalšími trestami. Čína a Rusko totiž aj v máji vetovali snahu vedenú Spojenými štátmi o uvalenie ďalších sankcií na KĽDR v súvislosti s predchádzajúcim odďaľovaním rakiet.

,,KĽDR koná beztrestne v súvislosti s nečinnosťou Bezpečnostnej rady... Prizývame všetky členské krajiny, aby sa k nám pripojili pri odsúdení nezákonných odpalov balistických rakiet KĽDR a vyzvali na implementáciu už existujúcich rezolúcií BR OSN," prečítala zo spoločného vyhlásenia novinárom americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.

Severná Kórea odpálila tento rok viac rakiet ako kedykoľvek predtým. Predpokladá sa, že len tento mesiac odpálila 30 rakiet s rôznou dĺžkou doletu. Od roku 2006 prijala BR OSN niekoľko rezolúcii, v ktorých uvaľuje sankcie na Pchjongjang pre jeho jadrové aktivity a raketové testy, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda a lekárski odborári sa nedohodli, rokovania budú pokračovať v utorok

Vláda a Lekárske odborové združenie (LOZ) ani po pondelkovom desaťhodinovom rokovaní na Úrade vlády SR nedospeli k dohode. Rokovania budú pokračovať v utorok (22. 11.) od 10.00 h na Ministerstve zdravotníctva SR. Informoval o tom šéf odborárov Peter Visolajský.

,,Prebrali sme viacero bodov, niektoré body máme ešte prebrať na ministerstve zdravotníctva, napríklad reformu vzdelávania mladých lekárov," priblížil Visolajský. Nevedel, či sa rokovania zúčastní aj minister školstva Ján Horecký.

Zopakoval, že LOZ je ochotné urobiť isté ústupky v otázke platov lekárov. ,,Ústupok stále trvá, čakali by sme ho aj na druhej strane," skonštatoval. Lekárski odborári deklarujú, že majú veľkú snahu vyriešiť krízu v zdravotníctve ešte tento týždeň.

Naďalej však trvajú na navýšení platového koeficientu za roky praxe na 0,03-násobok priemernej mzdy. Minister financií Igor Matovič (OĽANO) podľa Visolajského na tento kompromis nepristúpil. Stále tiež žiadajú, aby vláda požiadavky pretavila do legislatívy do dvoch týždňov.

Odborári by sa chceli čo najskôr stretnúť aj s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO). ,,Predseda vlády by mohol túto situáciu vyriešiť a ukončiť. Takže budeme čakať aj na stretnutie s ním," doplnil šéf lekárskych odborárov.  

Naposledy rokovali odborári s vládou v stredu (16. 11.). Minister financií po rokovaní informoval o dodatočnej finálnej ponuke na zvýšenie platov lekárov v nemocniciach. LOZ je ochotné ponuku prijať, ak vláda zvýši koeficient za odpracované roky praxe všetkým lekárom.

(tasr)

Minúta  |  

Novak: Rusko neplánuje dodávať ropu krajinám, ktoré zavedú cenový strop

Rusko neplánuje dodávať ropu alebo ropné produkty krajinám, ktoré uplatnia cenový strop. Namiesto toho presmeruje svoje dodávky k ,,trhovo orientovaným partnerom alebo zníži produkciu". Uviedol to v pondelok ruský vicepremiér Alexander Novak. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Novak zopakoval stanovisko Moskvy pred tým, ako skupina G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) podľa očakávania túto stredu (23. 11.) oznámi, na akej úrovni stanovia cenový strop pre ruskú ropu.

Zavedenie stropu podporuje aj Európska únia (EÚ). V rámci neho zakáže spoločnostiam, ktoré poskytujú služby vrátane lodnej dopravy či poistenia, prepravu ruskej ropy kdekoľvek, pokiaľ sa nebude predávať za dohodnutú cenu alebo za menej.

EÚ plánuje zakázať dovoz ruskej námornej ropy od 5. decembra a nákup ropných produktov z tejto krajiny od 5. februára. USA a Británia uviedli, že na ropu, ktorá sa naloží pred 5. decembrom, keď zákaz nadobudne účinnosť, sa sankcie ešte nebudú vzťahovať, pokiaľ bude doručená do 19. januára.

Cenový strop povedie k poklesu investícií ,,a potenciálnemu deficitu v dodávkach ropy a akejkoľvek komodity, kde sa takýto mechanizmus bude uplatňovať," povedal Novak.

Rusko však môže mať problémy s hľadaním nových trhov pre svoju ropu po nadobudnutí platnosti tohto zákazu, tvrdí Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). Agentúra minulý týždeň vo svojej mesačnej správe uviedla, že Rusko môže do konca marca 2023 stratiť produkciu vo výške takmer 2 milióny barelov (1 barel = 159 litrov) denne v porovnaní s úrovňami pred vojnou na Ukrajine. A zredukovať svojej dodávky na trhy v priemere len na 9,6 milióna barelov/deň.

(tasr)

Minúta  |  

WHO upozorňuje na životunebezpečnú zimu pre milióny Ukrajincov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v pondelok upozornila, že počas prichádzajúcej zimy budú ohrozené životy miliónov Ukrajincov po tom, ako energetickú infraštruktúru tejto krajiny zasiahla séria ruských útokov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Jednoducho povedané, táto zima bude o prežití," povedal počas návštevy Kyjeva regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge. Pripomenul, že škody na ukrajinskej energetickej infraštruktúre spôsobené početnými raketovým útokmi už majú svoje následky na zdravotníctve a zdraví ľudí.

Kluge tiež povedal, že WHO od začiatku ruskej invázie vo februári zaznamenala viac než 700 útokov na zdravotnícke zariadenia na Ukrajine. Poukázal na ,,jasné porušenia" medzinárodného humanitárneho práva.

WHO podľa jeho slov očakáva, že dva až tri milióny ľudí opustia svoje domovy s cieľom hľadať teplo a bezpečie.

,,Budú čeliť špecifickým výzvam v oblasti zdravotníctva vrátane respiračných infekcií ako COVID-19, zápalu pľúc, chrípkových ochorení a vážneho rizika záškrtu a osýpok v nedostatočne zaočkovanej populácii," povedal Kluge.

(tasr)

Minúta  |  

Zaznelo primátorské: Sľubujem!

TRENČÍN – Do svojho štvrtého volebného obdobia za sebou dnes vstúpil trenčiansky primátor Richard Rybníček. Na ustanovujúcom rokovaní mestského zastupiteľstva zložil sľub spoločne s väčšinou z 25 mestských poslancov.

Poslanecký sľub dnes zložilo 22 poslancov, neprítomní Peter Hošták, Eva Struhárová a Ladislav Matejka tak urobia na najbližšom rokovaní zastupiteľstva. Viac ako dve tretiny poslaneckého zboru zostali v porovnaní s minulým volebným obdobím nezmenené, 17 doterajších poslancov svoje mandáty obhájilo a doplnilo ich 8 nováčikov. Z nich sú štyri ženy – Zuzana Bednárová, Martina Gabrhelová, Zuzana Mišáková a Naďa Lorencová, zvyšnými novicmi sú Ladislav Paška, Ľubomír Vavruš, Marián Bohuš a Drahoslav Bočák.

Výraznú prevahu v poslaneckom zbore má 19 nezávislých kandidátov, jedným poslaneckým mandátom disponuje Progresívne Slovensko, dvojčlenné zastúpenie má koalícia Sloboda a Solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie, Občianska konzervatívna strana a traja poslanci zastupujú Hlas-SD.

Richard Rybníček v úvode svojho slávnostného príhovoru poďakoval všetkým, ktorí v posledných rokoch pomáhali prekonať ťažké obdobie pandémie, ale nahliadol aj do budúcnosti. „Stojíme pred veľmi ťažkými rozhodnutiami, ktoré nebudú ani príjemné a nebudú sa vždy všetkým páčiť. Ale vždy to tak bolo a verím, že to tak zostane, že naše rozhodnutia sú v prospech obyvateľov mesta Trenčín a aby sme mesto posunuli dopredu,“ poznamenal Rybníček.

Členom mestského zastupiteľstva odkázal, že sa od prvých chvíľ bude s nimi snažiť hovoriť o všetkom otvorene a úprimne. „Nebude to žiadna prechádzka ružovým sadom, ale urobím všetko pre to, aby som sa od všetkých sporov dokázal vnútorne odosobniť a aby politické spory neboli spormi osobnými, ale len spormi myšlienok a argumentov,“ dodal Rybníček.

Minúta  |  

Európske ceny plynu rastú, keďže chladné počasie testuje disciplínu kontinentu

Ceny zemného plynu v Európe v pondelok vzrástli po ochladení na celom kontinente. Nižšie teploty sú zároveň prvou skúškou schopnosti Európy udržať dopyt v zime utlmený bez donedávna jej hlavného dodávateľa plynu, Ruska. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v budúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame do 17.15 h SEČ vzrástol o 2,6 percenta na 115,51 eura za megawatthodinu.

Ceny plynu si v predchádzajúcich dňoch našli akési dno vďaka donedávna teplejšiemu počasiu, ako bývalo v minulosti bežné pre túto ročnú dobu, keď sa začína vykurovacia sezóna. Mierny október znamenal, že nákupcovia mohli pokračovať v plnení zásobníkov na plyn dlhšie ako v predchádzajúcich rokoch.

Podľa údajov Gas Infrastructure Europe boli európske zásobníky cez víkend plné na 95 percent.

Obchodovanie na TTF zostalo aktívne aj napriek krokom Európskej komisie, ktorá sa snaží o zavedenie stropu na ceny plynu, aby pomohla udržať nižšie celkové účty za energie na kontinente počas nadchádzajúcej zimy.

Podľa analytikov zo spoločnosti Rystard Energy akýkoľvek krok k obmedzeniu cien plynu by mohol mať neplánované dôsledky pre bezpečnosť dodávok alebo pre snahy o zníženie spotreby. Argumentujú tiež, že sa môže ukázať nemožné kontrolovať ho, ak sa obchody, ktoré v súčasnosti prebiehajú na európskych burzách, presunú na mimoburzový trh.

Jedným z faktorov, ktorý stále podporuje ceny, je predlžovanie odstávky zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu vo Freeporte na pobreží Texasu po požiari toto leto. Freeport minulý týždeň posunul očakávaný dátum reštartu približne o mesiac, na polovicu decembra. Toto zariadenie sa zvyčajne podieľa takmer 4 percentami na globálnom trhu s LNG, ak je v prevádzke.

V pondelok sa objavila správa, ktorá odhalila, akej konkurencii bude Európa čeliť na globálnom trhu, ak bude chcieť na akékoľvek dlhšie obdobie nahradiť ruský plyn transportovaný potrubím v celom rozsahu dodávkami LNG. Emirát Katar, bohatý na plyn, podpísal totiž dlhodobý kontrakt na dodávky plynu čínskemu Sinopecu v rámci rozširovania jeho obrieho Severného poľa v Perzskom zálive. Dohoda o dodávkach 4 miliónov ton ročne po dobu 27 rokov je najväčšia, akú kedy Katar podpísal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.