Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Za desať mesiacov sa vrátilo 70 percent zálohovaných nápojových obalov

Zálohovanie nápojových obalov dosiahlo za desať mesiacov 70-percetnú návratnosť. Aktuálne je registrovaných takmer 3-tisíc odberných miest. TASR o tom informovala riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému Lucia Morvai.

Pre prvý rok zálohovania bola zákonom stanovená povinnosť dosiahnuť návratnosť zálohovaných obalov aspoň 60 percent. "Zálohovanie nápojových obalov sa na Slovensku ujalo rýchlejšie, než predpokladali prvotné analýzy. Slovensku sa darí vyzbierať rekordné množstvo nápojových obalov, rozširovať odbernú sieť a znížiť množstvo voľne pohodeného odpadu," skonštatovala Morvai.

Správca podľa Morvai pripravuje aj riešenia vrátenia obalov na alternatívnych miestach. "Veľkým úspechom je spustenie dobrovoľného odberného miesta na čerpacej stanici a v nasledujúcom roku pribudnú ďalšie," poznamenala.

Morvai tvrdí, že slovenský zálohový systém inšpiruje aj ďalšie krajiny. Napríklad Malta využila na spustenie svojho zálohového systému IT riešenie vytvorené pre slovenské zálohovanie. "Zálohové systémy sa neustále rozvíjajú, výmena skúseností a prijímanie inovatívnych riešení je základom úspechu na ceste k úplnej cirkulácii nápojových obalov," podotkla.

Zálohovanie funguje na Slovensku od 1. januára. Zálohujú sa všetky jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu s objemom od 0,1 do troch litrov. Výnimku tvoria obaly od mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu. Cieľom zálohovania je dosiahnuť 90-percentnú návratnosť predaných nápojových obalov do roku 2025, recyklovať ich a využiť pri výrobe nových plastových fliaš a plechoviek.

(tasr)

Minúta  |  

Irán začal v podzemnom zariadení pri Fordú obohacovať urán na 60 percent

Irán začal vo svojom podzemnom zariadení pri obci Fordú obohacovať urán na 60 percent. V utorok o tom informovali iránske médiá, podľa ktorých ide o odvetné opatrenie v reakcii na požiadavku Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na väčšiu spoluprácu zo strany Teheránu.

Islamská republika už urán obohacuje na 60 percent aj v iných zariadeniach, čo je síce pod úrovňou 90 percent potrebných na výrobu atómovej bomby, ale omnoho viac, než je odsúhlasená úroveň 3,67 percenta v rámci dohody so svetovými mocnosťami z roku 2015.

Rada guvernérov MAAE schválila vo štvrtok rezolúciu, ktorá kritizuje Irán za nedostatočnú kooperáciu s touto dozornou agentúrou OSN. Predmetný návrh rezolúcie predložili Rade guvernérov – vrcholnému orgánu MAAE – Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko. Spomedzi 35 členských krajín návrh podporilo 26, päť sa zdržalo hlasovania a dve sa na hlasovaní nezúčastnili. Proti boli len Rusko a Čína.

Teherán na túto rezolúciu reagoval vyhlásením, v ktorom sa vyhrážal obmedzením spolupráce s MAAE. Iránska tlačová agentúra SNN tiež oznámila, že Irán vybuduje vo Fordú a v Natanze nové centrifúgy na očisťovanie uránu.

Dozorná agentúra OSN už dlhší čas neúspešne žiada Teherán o zodpovedanie otázok týkajúcich sa nálezu nedeklarovaného jadrového materiálu v troch iránskych lokalitách. MAAE očakáva od Iránu dôveryhodné vysvetlenia vrátane umožnenia prístupu do týchto lokalít a odberu vzoriek.

Agentúra Reuters pripomína, že Spojené štáty odstúpili od jadrovej dohody s Iránom v roku 2018 v čase úradu prezidenta Donalda Trumpa a znovu naň uvalili sankcie. Irán potom viedol priame rozhovory so zvyšnými stranami dohody, ale rokovania sa v marci dostali do slepej uličky.

(tasr)

Minúta  |  

Pri Kréte sa ocitla v núdzi loď so stovkami nelegálnych migrantov

Grécka pobrežná stráž v utorok v oblasti juhozápadne od Kréty spustila operáciu na záchranu rybárskej lode so 400 až 500 nelegálnymi migrantmi na palube. Operácia sa uskutočňuje za veľmi silného vetra, uviedla pre agentúru AFP hovorkyňa pobrežnej stráže.

Pobrežná stráž prijala tiesňové volanie krátko po polnoci. Pomoc prevádzačskej lodi v núdzi už počas noci poskytovalo aj niekoľko lodí plaviacich sa v okolí.

Kvôli posilneným hliadkam gréckej pobrežnej stráže a Európskej agentúry pre dohľad nad hranicami (Frontex) v Egejskom mori teraz pašeráci nelegálnych migrantov častejšie využívajú dlhšiu a nebezpečnejšiu cestu na juh od Kréty.

Grécko, Taliansko a Španielsko patria medzi krajiny, ktoré nelegálni migranti odchádzajúci z Afriky a Blízkeho východu berú ako vstupnú bránu do EÚ. Grécka pobrežná stráž uviedla, že za prvých osem mesiacov roka zachránila približne 1 500 migrantov, pričom za celý vlaňajší rok ich bolo zhruba 600.

Pokusy nelegálnych migrantov dostať sa do Európy na jeseň a v zime, keď je Stredozemné more rozbúrené a vanie silný vietor, sú veľkým rizikom. O to viac, že lode používané pašerákmi sú často v zlom technickom stave, poznamenala AFP.

Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) od začiatku roka 2022 vo východnom Stredomorí doteraz zahynulo alebo sa stratilo 299 nelegálnych migrantov. Za celý vlaňajší rok eviduje IOM 111 takýchto prípadov v tejto časti Stredomoria.

(tasr)

Minúta  |  

Peking zaznamenal rekordný prírastok nových prípadov covidu

Čínska metropola Peking zaznamenala v utorok rekordný počet nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2. Mesto preto prijalo sériu opatrení, ktoré majú šírenie tohto ochorenia spomaliť – zatvorilo viacero reštaurácií a nariadilo prácu z domu a on-line vyučovanie.

V Pekingu sa počet nových prípadov nákazy v utorok vyšplhal na viac ako 1 400, čo pre čínske hlavné mesto predstavuje najvyššie číslo od začiatku pandémie.

Miestne úrady tiež oznámili, že v Pekingu počas víkendu zomreli na covid traja starší obyvatelia. Ide o prvé úmrtia na toto ochorenie od mája.

Predstavitelia mesta sa snažia vyhnúť plošnému lockdownu, zatvorili však niektoré budovy a pred vstupom do väčšiny verejných priestorov zaviedli povinnosť preukázať sa negatívnym testom na koronavírus nie starším ako 24 hodín.

Odporučili tiež obyvateľom mesta, aby sa cez víkend vyhli cestovaniu a ak je to možné, zostali doma. Zatvorili aj mnohé turistické pamiatky, fitnescentrá či parky a zrušili aj podujatia s veľkým počtom návštevníkov, napríklad koncerty.

Agentúra AFP pripomína, že Čína na začiatku novembra uvoľnila niektoré protipandemické opatrenia, medzi inými i skrátenie povinnej karantény pre ľudí prichádzajúcich zo zahraničia. Toto rozhodnutie však neznamená, že by Čína upustila od svojej stratégie nulovej tolerancie covidu, čo v krajine zhoršilo ekonomickú situáciu a vyvolalo vlnu nevôle.

(tasr)

Minúta  |  

Británia dodáva Ukrajine vylepšený model laserom navádzanej strely Brimstone

Británia poskytne ukrajinskej armáde vylepšený model laserom navádzanej strely Brimstone, ktorá má v porovnaní s predchádzajúcou verziou dvojnásobný dolet. Na svojom webe o tom informoval denník Daily Telegraph, na ktorý sa odvolala britská stanica BBC.

Rakety Brimstone 2 sú zvyčajne odpaľované zo stíhačiek, ale ukrajinské jednotky používajú ako odpaľovaciu platformu upravené nákladné autá.

Spojené kráľovstvo prvýkrát odovzdalo Ukrajine rakety Brimstone prvej generácie asi pred šiestimi mesiacmi. Videozáznam, ktorý teraz zverejnilo britské letectvo, však ukazuje pokročilejší model, ktorý sa pripravuje na prepravu na základni v anglickom grófstve Oxfordshire.

Rakety, z ktorých každá stojí okolo 175-tisíc libier (201 987 eur), sú určené predovšetkým na zasiahnutie pozemných cieľov, vrátane vozidiel pohybujúcich sa veľkou rýchlosťou.

Brimstone si pomocou vysokofrekvenčného radaru dokáže vybrať najvhodnejší z predprogramovaného zoznamu cieľov, pričom nezasiahne civilné vozidlá ani menej dôležitú vojenskú techniku.

Vzhľadom na laserové navádzanie a vysokú presnosť môžu byť rakety tohto typu odpaľované v husto obývaných oblastiach, čo znižuje pravdepodobnosť civilných obetí.

Zbrane tohto typu sa v posledných mesiacoch hlavnou mierou zaslúžili o spomalenie alebo aj zastavenie postupu ruskej armády na Ukrajine.

Britský premiér Rishi Sunak počas víkendovej návštevy Kyjeva oznámil pridelenie ďalšieho balíka vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 50 miliónov libier, pripomenul Daily Telegraph.

Podľa tohto zdroja dodávky rakiet Brimstone zrejme nie sú súčasťou tohto balíka, ktorý zahŕňa skôr zásielky zbraní a munície pre jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany na boj proti dronom Šáhid-136 dodávaných ruskej armáde z Iránu.

(tasr)

Minúta  |  

Nedostatok sestier na Slovensku podľa komory sestier spôsobilo zhoršovanie ich pracovných podmienok

Nedostatok sestier na Slovensku nespôsobila zmena vzdelávania, ale dlhodobý nezáujem o situáciu sestier a pôrodných asistentiek a neustále zhoršovanie ich pracovných podmienok. V tlačovej správe to tvrdí Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).

Komora tak reaguje na dlhodobý tlak na zníženie nárokov na vzdelávanie sestier s údajným cieľom nahradiť sestry menej vzdelanou pracovnou silou, ako opatrenie na doplnenie katastrofálneho nedostatku sestier.

„Tento tlak nevyvíjajú iba zamestnávatelia v zdravotníctve, ale aj politici, ktorí idú poruke populistickým, neodborným a ničím nepodloženým tvrdeniam niektorých zástupcov stredných zdravotníckych škôl," uviedla SKSaPA. Komora tvrdí, že disponuje niekoľkými prieskumami o tom, aké sú motivačné a demotivačné faktory pre prácu v našom zdravotníctve.

„Poniektorí odborníci, ako aj politici, sa zrejme pozabudli, že žijeme v 21. storočí, kde svetové trendy poukazujú na dôležitú úlohu vzdelaných sestier v starostlivosti o zdravie populácie," zdôraznila komora. Sestry dnes podľa SKSaPA preberajú na seba dôležité úlohy naprieč celým zdravotníckym systémom, majú iné vzdelanie, iné kompetencie, môžu v mnohých oblastiach rozhodovať samostatne a preberajú na seba čoraz viac zodpovednosti.

Aj napriek týmto atakom ošetrovateľstvo na Slovensku podľa komory napreduje. „Skvalitňuje sa vzdelávanie sestier, napriek mnohým prekážkam sa snažíme priblížiť kompetenciami našim zahraničným kolegyniam a kolegom, realizujeme ošetrovateľský výskum, vzdelávame nové kolegyne a kolegov, aplikujeme do praxe dôkazy dobrej praxe, sme samostatní a autonómni poskytovatelia ošetrovateľskej starostlivosti, čo je tiež jeden z motivačných faktorov," dodáva SKSaPA.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.