Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rezort financií nesúhlasí so zmenou spôsobu výpočtu úľavy na dani z príjmov

Ministerstvo financií SR nesúhlasí so zmenou spôsobu výpočtu úľavy na dani z príjmov ako formy investičného stimulu, ktorú v návrhu novely zákona o regionálnej investičnej pomoci presadzuje rezort hospodárstva.

Ten chce dočasne vypustiť koeficient 0,5, ktorým sa násobí základ dane a predĺžiť obdobie, počas ktorého si prijímateľ investičnej pomoci môže úľavu na dani z príjmov uplatňovať. Ministerstvo hospodárstva argumentuje, že táto zmena umožní firmám väčšiu flexibilitu pri čerpaní tejto formy pomoci s ohľadom na nepredvídateľné okolnosti spôsobené energetickou krízou.

Rezort financií však v zásadnej pripomienke zrušenie koeficientu odmieta. Upozorňuje, že by to spôsobilo dočasný fiškálny výpadok na úrovni 15-tich miliónov eur, ktorý nie je rozpočtovo krytý. „V doložke vybraných vplyvov je ako hlavný dôvod navrhovaných zmien uvedená energetická kríza. Riešenie jej negatívnych vplyvov na podniky má za cieľ schéma štátnej pomoci, pričom v tomto prípade by išlo o dodatočnú nepriamu pomoc v podobe uvoľnenia podmienok. V predloženom materiáli chýba detailnejšia analýza, ktorá by poukazovala na potrebu zrušenia koeficientu, napríklad pre neschopnosť firiem čerpať celú daňovú úľavu v čase," zdôvodňuje ministerstvo svoju neochotu zrušiť koeficient.

Súčasné nastavenie, berúc do úvahy 10-ročný horizont a koeficient 0,5, je podľa neho dostačujúce. Na základe analýzy daňových priznaní je pritom priemerné čerpanie investičnej pomoci pod úrovňou koeficientu 0,5. „Z toho vyplýva, že nie všetky podniky už v súčasnosti využívajú tento nástroj v maximálnej možnej miere. Z pohľadu daňovej politiky nie je ideálne umožniť firme odpísať celú daňovú povinnosť z dôvodu neželanej optimalizácie daňovej povinnosti," pokračuje rezort financií. Navrhované nezapočítavanie najbližších zdaňovacích období je podľa neho neopodstatnene dlhé, keďže negatívne vplyvy energetickej krízy v podobe vysokých cien sú prognózované len na najbližšie dva roky.

Ministerstvo hospodárstva vypracovalo návrh novely zákona o regionálnej investičnej pomoci ako reakciu na energetickú krízu. Jej prostredníctvom navrhuje dočasne zmierniť niektoré podmienky a povinnosti investorov, ktorí získali investičnú pomoc. Rovnako plánuje postupovať aj v prípade nových investícií, keď sa firmy o pomoc ešte len uchádzajú alebo budú uchádzať. Nejde pritom o nové riešenie, obdobne štát reagoval aj v prípade pandémie COVID-19. Zmeny by mali platiť od apríla budúceho roku. Návrh sa pritom zameriava výlučne na zmiernenie niektorých podmienok na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiacich povinností z hmotného a časového hľadiska.

(sita)

Minúta  |  

Nemecká vláda chce aplikovať zastropovanie cien plynu už od januára

Nemecká vláda chce aplikovať zastropovanie cien plynu, ktoré má vstúpiť do platnosti v marci, retroaktívne už od začiatku budúceho roka. Informujú o tom správy agentúr DPA a Reuters.

Takzvaná cenová brzda na plyn (Gaspreisbremse) by mala pomôcť občanom a malým firmám aj v januári a vo februári. Doteraz sa počítalo s jej platnosťou od marca 2023 do jari 2024. Podľa vládneho zákona, ktorý mala k dispozícii agentúra DPA, by zákazníci mali spätne dostať pomoc stanovenú pre mesiac marec aj pre január a február.

Táto cenová brzda bude financovaná z balíka pomoci v objeme 200 miliárd eur, ktorý spolková vláda schválila v reakcii na prudký nárast cien energií vyvolaný energetickou krízou po ruskom nevyprovokovanom útoku na Ukrajinu. Podľa agentúry DPA vláda plánuje aj zastropovanie cien elektriny.

Obe komory parlamentu, Spolkový snem a Spolková rada, zatiaľ schválili decembrovú jednorazovú platbu, ktorá má koncovým odberateľom pomôcť s platbami za energie. Cenová brzda na plyn garantuje pre domácnosti a malé a stredné firmy na 80 percent ich doterajšej spotreby brutto cenu 12 centov za kilowatthodinu (kWh). Za zvyšných 20 percent budú zákazníci platiť zmluvnú cenu. Pre diaľkové dodávky tepla platí garantovaná brutto cena 9,5 centa.

(tasr)

Minúta  |  

Viceprezidentka USA navštívila ostrov v oblasti, ktorú si nárokuje Čína

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová v utorok navštívila filipínsky ostrov Palawan nachádzajúci sa v blízkosti vôd Juhočínskeho mora, v oblasti,na ktorú si robí nároky Čína.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej Harrisová takto prejavila podporu Filipínam ako dlhoročnému spojencovi Spojených štátov a postavila sa proti rastúcemu vplyvu Pekingu v danom regióne.

Harrisová je súčasne najvyšším predstaviteľom USA, aký kedy navštívil ostrov Palawan v Juhočínskom mori.

AFP vo svojej správe objasnila, že Peking si nárokuje suverenitu takmer nad celým Juhočínskym morom a ignoruje rozhodnutie medzinárodného súdu, že jeho nároky nemajú právny základ. O časti Juhočínskeho mora sa sporia aj Filipíny, Vietnam, Malajzia a Brunej.

Harrisová sa na Palawane stretla s miestnymi rybármi a príslušníkmi filipínskej pobrežnej stráže. Vo svojom príhovore zdôraznila nutnosť dodržiavať medzinárodné pravidlá a normy a rešpektovať rozhodnutie tribunálu podporovaného OSN, ktorým sa zamietajú nároky Číny na Juhočínske more.

Ubezpečila tiež, že "tvárou v tvár zastrašovaniu a nátlaku v Juhočínskom mori" majú Filipíny plnú podporu Spojených štátov.

Harrisovej cesta na Palawan sa uskutočnila deň po tom, čo v Manile rokovala s filipínskym prezidentom Ferdinandom Marcosom, pričom opätovne potvrdila záväzok Spojených štátov brániť Filipíny v prípade napadnutia ich plavidiel alebo lietadiel v Juhočínskom mori.

AFP pripomenula, že Washington má s Filipínami desaťročia trvajúcu bezpečnostnú alianciu, ktorá zahŕňa aj vzájomnú obrannú zmluvu a Dohodu o zintenzívnení obrannej spolupráce (EDCA) podpísanú v roku 2014.

EDCA umožňuje americkej armáde skladovať obranné vybavenie a zásoby na piatich filipínskych základniach. Umožňuje tiež americkým jednotkám, aby sa na týchto základniach uskutočňovali takzvané rotácie vojenského personálu.

EDCA bola pozastavená za vlády bývalého prezidenta Rodriga Duterteho. Spojené štáty a Filipíny však teraz vyjadrili podporu urýchleniu jej implementácie vzhľadom na čoraz razantnejšiu politiku Pekingu v regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Ľudia pre horšiu ekonomickú situáciu sporia o niečo menej

Súčasná komplikovaná ekonomická situácia má dopad na financie obyvateľov. Kým počas pandémie narástol podiel ľudí, ktorí si začali uvedomovať dôležitosť finančnej rezervy, v tomto roku jemne poklesla suma, ktorú si Slováci mesačne odkladajú. Rastúce ceny totiž ujedajú z príjmov čoraz vyšší podiel, no nie na každého je dopad rovnaký. Vyplýva to z prieskumu agentúry Imas pre Erste Group.

Až 84 percent Slovákov uviedlo, že je pre nich dôležité mať vytvorenú nejakú finančnú rezervu. Zatiaľ čo v rokoch 2018 až 2019 to boli asi tri štvrtiny Slovákov, po prepuknutí pandémie sa téma dôležitosti akéhosi finančného vankúša stala čoraz dôležitejšia a akútnejšia. Téma sporenia rezonuje najmä medzi mladými ľuďmi od 18 do 35 rokov. „Vo všeobecnosti sa pre finančné zdravie domácnosti odporúča mať vytvorenú rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Slováci čoraz častejšie prichádzajú na chuť investovaniu do akcií, dlhopisov, ale aj podielových fondov, ktoré využíva už 29 percent z nich. Za posledné štyri roky tento podiel narástol o osem percentuálnych bodov. Táto forma ukladania peňazí je najobľúbenejšia medzi mladými do 35 rokov, využíva ju asi každý tretí. Do popredia čoraz viac vystupujú aj kryptomeny, ktoré vlastní asi 13 percent mladých.

Naopak, u celkovej populácie obľuba stavebného sporenia a vkladných knižiek pokračuje v poklese. Najobľúbenejšími produktami však už tradične ostávajú sporiace účty, ktoré využívajú dve tretiny Slovákov, spolu so životným poistením, ktoré využíva polovica populácie.

Súčasná zvýšená inflácia obmedzuje aj sumu, ktorú si ľudia vedia odložiť. Potvrdzujú sa teda podľa Horňáka makroekonomické dáta ukazujúce pokles miery úspor. Zatiaľ čo v uplynulom roku dokázali Slováci v priemere odložiť 123 eur za mesiac, v tomto roku je to 117 eur. Rastúce ceny v obchodoch totiž podľa analytika uberajú čoraz väčší podiel z príjmov a na odloženie tak ostáva nižšia suma. Väčšina ľudí v mediánovom intervale si odkladá každý mesiac od 60 do sto eur.

(sita)

Minúta  |  

V kláštornom komplexe v Kyjeve spievali pieseň Matka Rus. Kremeľ kritizuje zásah ukrajinských policajtov

AKTUALIZOVANÉ Ukrajinské bezpečnostné zložky vykonávajú počas utorka raziu na území pravoslávneho kláštora Kyjevsko-pečerská lavra v Kyjeve. Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) vo svojom vyhlásení uviedla, že ide o zásah proti nebezpečným aktivitám ruských tajných služieb na Ukrajine.

Ako s odvolaním sa na SBU informovala britská stanica BBC, cieľom operácie je zabrániť využitiu kláštora ako bunky "ruského sveta".

Podľa BBC razie v areáli a objektoch kláštora vykonávajú príslušníci SBU, Národnej polície a Národnej gardy. Preverujú oznámenia, že priestory patriace ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa využívajú ako skrýše sabotážnych a prieskumných skupín a cudzích občanov či na skladovanie zbraní, objasnila SBU vo svojom vyhlásení.

BBC vo svojom spravodajstve podotkla, že SBU začala pred týždňom viesť vyšetrovanie prípadu spojeného so spevom piesne Matka Rus v jednom z chrámov kláštora.

"Počas bohoslužby zazneli v chráme tézy propagandistického charakteru, ktoré vychvaľovali 'ruský svet'," uviedla vtedy SBU vo svojom vyhlásení. Pre podozrenie, že tým došlo k schvaľovaniu agresie Ruska voči Ukrajine, bolo v kauze začaté trestné konanie.

Vedenie kláštora v súvislosti s tým informovalo, že kňaz, ktorý danú bohoslužbu slúžil, dostal od predstavených zákaz viesť liturgiu a modlitby.

Kyjevsko-pečerská lavra bola pred rokmi štátom prevedená do vlastníctva ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) patriacej pod moskovský patriarchát, ktorý teraz podporuje vojenskú agresiu rozpútanú na území Ukrajiny ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Autokefálna, čiže nezávislá pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) pod vedením metropolitu Epifanija, bola ustanovená v roku 2019 s podporou ekumenického patriarchátu v Konštantínopole.

Moskovský patriarchát a jeho dcérska UPC nechcú akceptovať autokefáliu ukrajinského pravoslávia.

Metropolita Epifanij, naopak, v marci tohto roku – krátko po začatí invázie Ruska na Ukrajinu – vyzval duchovných a veriacich ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu na zlúčenie pravoslávnych cirkevných štruktúr na Ukrajine.

Dôvodil, že koncept geopolitickej vízie "ruského sveta" priniesol Ukrajine veľké utrpenie, preto sa "s touto krvou poškvrnenou šovinistickou ideológiou treba navždy rozísť".

Kyjevsko-pečerská lavra je zasvätená Zosnutiu presvätej Bohorodičky. Patrí k najvýraznejším architektonickým stavbám Kyjeva a od roku 1990 je spolu s Chrámom svätej Sofie (Svätej Múdrosti) zapísaná do zoznamu UNESCO.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil neskôr policajnú prehliadku v kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra za ďalší článok v "reťazci vojenských akcií" Ukrajiny proti ruskému pravosláviu. Tvrdil tiež, že Ukrajina je už dlho vo vojne s ruskou pravoslávnou cirkvou.

Tlačová agentúra AFP pripomenula, že Kyjevsko-pečerská lavra bola pred rokmi prevedená štátom do vlastníctva ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) patriacej pod moskovský patriarchát. Ten teraz podporuje vojenskú agresiu rozpútanú na území Ukrajiny ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Hovorca ruskej pravoslávnej cirkvi Vladimir Legojda odsúdil tieto prehliadky v kláštore ako "akt zastrašovania" ukrajinských veriacich. "Modlíme sa za našich spoluveriacich..., ktorí sa stávajú obeťami bezprávia, a vyzývame všetkých súcitných ľudí, aby urobili, čo je v ich silách, aby zastavili toto prenasledovanie," uviedol Legojda na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Vysoký nárast životných nákladov vyvolal vlnu úzkostí z platenia účtov

Vzhľadom na rýchlo rastúce životné náklady začala pri rozhodovaní, kde minieme svoje peniaze, zohrávať hlavnú rolu cena. A to aj na úkor ekologickej a sociálnej udržateľnosti.

Dvaja z troch Európanov tvrdia, že by radi nakupovali udržateľnejšie tovary a služby, ale rastúce životné náklady im to sťažujú. Šesť z desiatich Európanov mení spôsob, akým míňajú peniaze a rovnako veľký podiel tvrdí, že vinou inflácie a rastúcich životných nákladov už nedokážu zaplatiť vyššiu cenu za udržateľné výrobky. Rovnaké výsledky zaznamenali aj za Slovensko. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Intrum, na ktorom sa zúčastnilo vyše 24-tisíc Európanov, z toho tisíc Slovákov.

V európskom priemere viac ako polovica opýtaných uviedla, že v nasledujúcom roku plánujú viac nakupovať v diskontných predajniach, pričom v Rumunsku a Dánsku je to až 70 percent. Tento trend je typický aj pre všetky severské krajiny. A hoci sú vo všeobecnosti ich obyvatelia považovaní za najšťastnejších, ťažké dopady inflácie pociťujú aj tam. Na Slovensku tendenciu nakupovania v diskontoch potvrdila takmer polovica respondentov.

„Kríza životných nákladov pochopiteľne spôsobila, že spotrebitelia, ktorí majú problém vyjsť s peniazmi, hľadajú zľavy a majú menej priestoru na míňanie na prémiové či udržateľné tovary a služby. To môže priniesť ďalšie výzvy pre vlády, podniky a mimovládne organizácie, ktoré sa snažia podporovať udržateľnú spotrebu a ekologický prístup,“ skonštatoval výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.