Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kosovo o dva dni odložilo začiatok pokutovania vodičov so srbskými značkami

Kosovo odložilo v utorok o ďalších 48 hodín začiatok pokutovania vodičov, ktorí si na vozidlách ešte stále nevymenili srbské poznávacie značky za nové kosovské. O odklad tohto opatrenia Prištinu žiadali Spojené štáty aj Európska únia pre obavy, že takýto krok by mohol vyvolať etnické násilie, informuje agentúra Reuters.

Spor okolo evidenčných čísel vozidiel spôsobuje medzi oboma krajinami napätie už takmer dva roky. Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a zhruba 50-tisíc Srbov žijúcich na severe tejto bývalej srbskej provincie považuje za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu.

Napätie sa vyostrilo po tom, ako Priština v júni schválila zákon, podľa ktorého musia Srbi vymeniť staré evidenčné čísla – spred vojny z rokov 1998 až 1999, ktorá viedla k nezávislosti – za nové, vydávané kosovskými úradmi.

Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tejto legislatívnej normy až na 1. novembra. Kosovská vláda zároveň avizovala, že do 21. novembra bude srbských vodičov na ich novú povinnosť len upozorňovať. Po tomto termíne mala začať udeľovať pokuty.

Na protest proti predmetnému zákonu dali v priebehu novembra výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamastencov patriacich k srbskej menšine v Kosove.

Kosovský premiér Albin Kurti v noci na utorok na Twitteri ohlásil dvojdňový odklad začiatku pokutovania. "Prijímam žiadosť (amerického veľvyslanca) o 48-hodinový odklad… Teším sa, že počas nasledovných dvoch dní budem spolupracovať s USA a EÚ pri hľadaní riešenia (tejto situácie)," uviedol.

Kosovská polícia predtým informovala, že pokuty by sa mali začať udeľovať v utorok od 08.00 rána miestneho času. Odhadla pritom, že sa dotknú približne 10-tisíc vodičov.

Prištine sa s Belehradom v pondelok v Bruseli na mimoriadnych rokovaniach sprostredkovaných Európskou úniou nepodarilo uvedený spor vyriešiť dosiahnutím dohody. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell z neúspechu obvinil najmä Kosovo, ktoré podľa jeho slov neprijalo návrh EÚ na riešenie sporu. "Predstavili sme návrh, ktorý (srbský prezident) Vučič prijal, Kurti však nie," povedal šéf diplomacie EÚ.

Kurtiho kritizuje aj kosovská opozícia. Podľa jej slov totiž podkopáva vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré sú najbližším spojencom Prištiny. Samotný kosovský premiér uvádza, že väčší záujem, než o vyriešenie tohto sporu, má o dosiahnutie konečnej dohody so Srbskom, v rámci ktorej by Belehrad uznal Kosovo ako nezávislý štát.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v pondelok večer povedal, že Srbsko prestane vydávať alebo obnovovať platnosť poznávacích značiek pre severnú časť Kosova. Zároveň však vystríhal pred eskaláciou napätia. "Situácia je veľmi náročná; na pokraji konfliktu," povedal odvolávajúc sa na najnovšie informácie od tajných služieb.

NATO, ktoré má v rámci svojej mierovej misie v Kosove (KFOR) približne 3 700 príslušníkov, oznámilo, že v prípade ohrozenia bezpečnostnej situácie je pripravené zasiahnuť.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo dopravy a výstavby by mohlo v budúcnosti rozhodovať o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore

Ministerstvo dopravy a výstavby SR by mohlo v budúcnosti pôsobiť ako cenový orgán pre oblasť regulácie cien nájmu bytov.

Vyplýva to z predbežnej informácie k novele zákona o cenách, ktorú zverejnil rezort financií. Ako objasňuje, ministerstvo dopravy a výstavby je ako gestor bytovej politiky najkompetentnejšie rozhodovať o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore.

„Novela je reakciou na opakované vyjadrenie potreby zmeny určovania regulovaných cien nájmu bytov Ministerstvom dopravy a výstavby SR v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015, v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2020 a v koncepcii Bytová politika Slovenskej republiky do 2030," dodáva rezort financií. Predpokladaný termín začatia pripomienkového konania stanovil na prvý polrok budúceho roka.

(sita)

Minúta  |  

Rezort financií nesúhlasí so zmenou spôsobu výpočtu úľavy na dani z príjmov

Ministerstvo financií SR nesúhlasí so zmenou spôsobu výpočtu úľavy na dani z príjmov ako formy investičného stimulu, ktorú v návrhu novely zákona o regionálnej investičnej pomoci presadzuje rezort hospodárstva.

Ten chce dočasne vypustiť koeficient 0,5, ktorým sa násobí základ dane a predĺžiť obdobie, počas ktorého si prijímateľ investičnej pomoci môže úľavu na dani z príjmov uplatňovať. Ministerstvo hospodárstva argumentuje, že táto zmena umožní firmám väčšiu flexibilitu pri čerpaní tejto formy pomoci s ohľadom na nepredvídateľné okolnosti spôsobené energetickou krízou.

Rezort financií však v zásadnej pripomienke zrušenie koeficientu odmieta. Upozorňuje, že by to spôsobilo dočasný fiškálny výpadok na úrovni 15-tich miliónov eur, ktorý nie je rozpočtovo krytý. „V doložke vybraných vplyvov je ako hlavný dôvod navrhovaných zmien uvedená energetická kríza. Riešenie jej negatívnych vplyvov na podniky má za cieľ schéma štátnej pomoci, pričom v tomto prípade by išlo o dodatočnú nepriamu pomoc v podobe uvoľnenia podmienok. V predloženom materiáli chýba detailnejšia analýza, ktorá by poukazovala na potrebu zrušenia koeficientu, napríklad pre neschopnosť firiem čerpať celú daňovú úľavu v čase," zdôvodňuje ministerstvo svoju neochotu zrušiť koeficient.

Súčasné nastavenie, berúc do úvahy 10-ročný horizont a koeficient 0,5, je podľa neho dostačujúce. Na základe analýzy daňových priznaní je pritom priemerné čerpanie investičnej pomoci pod úrovňou koeficientu 0,5. „Z toho vyplýva, že nie všetky podniky už v súčasnosti využívajú tento nástroj v maximálnej možnej miere. Z pohľadu daňovej politiky nie je ideálne umožniť firme odpísať celú daňovú povinnosť z dôvodu neželanej optimalizácie daňovej povinnosti," pokračuje rezort financií. Navrhované nezapočítavanie najbližších zdaňovacích období je podľa neho neopodstatnene dlhé, keďže negatívne vplyvy energetickej krízy v podobe vysokých cien sú prognózované len na najbližšie dva roky.

Ministerstvo hospodárstva vypracovalo návrh novely zákona o regionálnej investičnej pomoci ako reakciu na energetickú krízu. Jej prostredníctvom navrhuje dočasne zmierniť niektoré podmienky a povinnosti investorov, ktorí získali investičnú pomoc. Rovnako plánuje postupovať aj v prípade nových investícií, keď sa firmy o pomoc ešte len uchádzajú alebo budú uchádzať. Nejde pritom o nové riešenie, obdobne štát reagoval aj v prípade pandémie COVID-19. Zmeny by mali platiť od apríla budúceho roku. Návrh sa pritom zameriava výlučne na zmiernenie niektorých podmienok na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiacich povinností z hmotného a časového hľadiska.

(sita)

Minúta  |  

Nemecká vláda chce aplikovať zastropovanie cien plynu už od januára

Nemecká vláda chce aplikovať zastropovanie cien plynu, ktoré má vstúpiť do platnosti v marci, retroaktívne už od začiatku budúceho roka. Informujú o tom správy agentúr DPA a Reuters.

Takzvaná cenová brzda na plyn (Gaspreisbremse) by mala pomôcť občanom a malým firmám aj v januári a vo februári. Doteraz sa počítalo s jej platnosťou od marca 2023 do jari 2024. Podľa vládneho zákona, ktorý mala k dispozícii agentúra DPA, by zákazníci mali spätne dostať pomoc stanovenú pre mesiac marec aj pre január a február.

Táto cenová brzda bude financovaná z balíka pomoci v objeme 200 miliárd eur, ktorý spolková vláda schválila v reakcii na prudký nárast cien energií vyvolaný energetickou krízou po ruskom nevyprovokovanom útoku na Ukrajinu. Podľa agentúry DPA vláda plánuje aj zastropovanie cien elektriny.

Obe komory parlamentu, Spolkový snem a Spolková rada, zatiaľ schválili decembrovú jednorazovú platbu, ktorá má koncovým odberateľom pomôcť s platbami za energie. Cenová brzda na plyn garantuje pre domácnosti a malé a stredné firmy na 80 percent ich doterajšej spotreby brutto cenu 12 centov za kilowatthodinu (kWh). Za zvyšných 20 percent budú zákazníci platiť zmluvnú cenu. Pre diaľkové dodávky tepla platí garantovaná brutto cena 9,5 centa.

(tasr)

Minúta  |  

Viceprezidentka USA navštívila ostrov v oblasti, ktorú si nárokuje Čína

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová v utorok navštívila filipínsky ostrov Palawan nachádzajúci sa v blízkosti vôd Juhočínskeho mora, v oblasti,na ktorú si robí nároky Čína.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej Harrisová takto prejavila podporu Filipínam ako dlhoročnému spojencovi Spojených štátov a postavila sa proti rastúcemu vplyvu Pekingu v danom regióne.

Harrisová je súčasne najvyšším predstaviteľom USA, aký kedy navštívil ostrov Palawan v Juhočínskom mori.

AFP vo svojej správe objasnila, že Peking si nárokuje suverenitu takmer nad celým Juhočínskym morom a ignoruje rozhodnutie medzinárodného súdu, že jeho nároky nemajú právny základ. O časti Juhočínskeho mora sa sporia aj Filipíny, Vietnam, Malajzia a Brunej.

Harrisová sa na Palawane stretla s miestnymi rybármi a príslušníkmi filipínskej pobrežnej stráže. Vo svojom príhovore zdôraznila nutnosť dodržiavať medzinárodné pravidlá a normy a rešpektovať rozhodnutie tribunálu podporovaného OSN, ktorým sa zamietajú nároky Číny na Juhočínske more.

Ubezpečila tiež, že "tvárou v tvár zastrašovaniu a nátlaku v Juhočínskom mori" majú Filipíny plnú podporu Spojených štátov.

Harrisovej cesta na Palawan sa uskutočnila deň po tom, čo v Manile rokovala s filipínskym prezidentom Ferdinandom Marcosom, pričom opätovne potvrdila záväzok Spojených štátov brániť Filipíny v prípade napadnutia ich plavidiel alebo lietadiel v Juhočínskom mori.

AFP pripomenula, že Washington má s Filipínami desaťročia trvajúcu bezpečnostnú alianciu, ktorá zahŕňa aj vzájomnú obrannú zmluvu a Dohodu o zintenzívnení obrannej spolupráce (EDCA) podpísanú v roku 2014.

EDCA umožňuje americkej armáde skladovať obranné vybavenie a zásoby na piatich filipínskych základniach. Umožňuje tiež americkým jednotkám, aby sa na týchto základniach uskutočňovali takzvané rotácie vojenského personálu.

EDCA bola pozastavená za vlády bývalého prezidenta Rodriga Duterteho. Spojené štáty a Filipíny však teraz vyjadrili podporu urýchleniu jej implementácie vzhľadom na čoraz razantnejšiu politiku Pekingu v regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Ľudia pre horšiu ekonomickú situáciu sporia o niečo menej

Súčasná komplikovaná ekonomická situácia má dopad na financie obyvateľov. Kým počas pandémie narástol podiel ľudí, ktorí si začali uvedomovať dôležitosť finančnej rezervy, v tomto roku jemne poklesla suma, ktorú si Slováci mesačne odkladajú. Rastúce ceny totiž ujedajú z príjmov čoraz vyšší podiel, no nie na každého je dopad rovnaký. Vyplýva to z prieskumu agentúry Imas pre Erste Group.

Až 84 percent Slovákov uviedlo, že je pre nich dôležité mať vytvorenú nejakú finančnú rezervu. Zatiaľ čo v rokoch 2018 až 2019 to boli asi tri štvrtiny Slovákov, po prepuknutí pandémie sa téma dôležitosti akéhosi finančného vankúša stala čoraz dôležitejšia a akútnejšia. Téma sporenia rezonuje najmä medzi mladými ľuďmi od 18 do 35 rokov. „Vo všeobecnosti sa pre finančné zdravie domácnosti odporúča mať vytvorenú rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Slováci čoraz častejšie prichádzajú na chuť investovaniu do akcií, dlhopisov, ale aj podielových fondov, ktoré využíva už 29 percent z nich. Za posledné štyri roky tento podiel narástol o osem percentuálnych bodov. Táto forma ukladania peňazí je najobľúbenejšia medzi mladými do 35 rokov, využíva ju asi každý tretí. Do popredia čoraz viac vystupujú aj kryptomeny, ktoré vlastní asi 13 percent mladých.

Naopak, u celkovej populácie obľuba stavebného sporenia a vkladných knižiek pokračuje v poklese. Najobľúbenejšími produktami však už tradične ostávajú sporiace účty, ktoré využívajú dve tretiny Slovákov, spolu so životným poistením, ktoré využíva polovica populácie.

Súčasná zvýšená inflácia obmedzuje aj sumu, ktorú si ľudia vedia odložiť. Potvrdzujú sa teda podľa Horňáka makroekonomické dáta ukazujúce pokles miery úspor. Zatiaľ čo v uplynulom roku dokázali Slováci v priemere odložiť 123 eur za mesiac, v tomto roku je to 117 eur. Rastúce ceny v obchodoch totiž podľa analytika uberajú čoraz väčší podiel z príjmov a na odloženie tak ostáva nižšia suma. Väčšina ľudí v mediánovom intervale si odkladá každý mesiac od 60 do sto eur.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.