Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OECD: Rast svetovej ekonomiky sa v roku 2023 spomalí, najviac utrpí Európa

Svetová ekonomika by sa v budúcom roku mala vyhnúť recesii, avšak najväčšia energetická kríza od 70. rokov minulého storočia spôsobí výrazné spomalenie rastu, pričom najviac utrpí Európa. Uviedla to v utorok v najnovšej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Svetová ekonomika by mala podľa OECD dosiahnuť v tomto roku 3,1-percentný rast, v budúcom roku však počíta s výrazným spomalením na 2,2 percenta. Situácia by sa mala opäť zlepšiť v roku 2024, v ktorom OECD očakáva rast o 2,7 percenta.

"Na základe nášho základného scenára by ku globálnej recesii dôjsť nemalo, v budúcom roku však očakávame výrazné spomalenie rastu svetovej ekonomiky, ako aj vysokú, aj keď postupne sa zmierňujúcu infláciu vo viacerých krajinách," povedal hlavný ekonóm OECD Alvaro Santos Pereira.

Podľa OECD bude vývoj jednotlivých ekonomík rôzny, pričom najväčšiu záťaž ponesie Európa, ktorá v najväčšej miere dopláca na vojnu na Ukrajine. OECD odhaduje, že napríklad ekonomika eurozóny vzrastie v budúcom roku o 0,5 percenta oproti tohtoročnému odhadovanému rastu na úrovni 3,3 percenta. V roku 2024 organizácia predpokladá čiastočné zotavenie a rast o 1,4 percenta. Napriek nepriaznivému vývoju je odhad OECD lepší než v septembri, keď organizácia počítala s rastom ekonomiky eurozóny tento rok o 3,1 percenta a v budúcom roku iba o 0,3 percenta.

Najväčšia ekonomika eurozóny, Nemecko, by podľa odhadov OECD malo v budúcom roku zaznamenať pokles hospodárstva 0,3 percenta. Aj v tomto prípade je však nový odhad lepší. V septembri OECD počítala s poklesom nemeckej ekonomiky v budúcom roku až o 0,7 percenta.

V samotnej Európe sa ekonomika bude podľa OECD vyvíjať rôznorodo. Napríklad ekonomika Francúzska, ktoré nie je také závislé od dovozu ruských energií, by mala v roku 2023 vzrásť o 0,6 percenta. Ekonomika Talianska by mala vzrásť o 0,2 percenta, čo znamená, že v niektorých kvartáloch OECD nevylučuje pokles.
Mimo eurozóny napríklad ekonomika Británie na budúci rok podľa OECD klesne, a to o 0,4 percenta. V tomto prípade organizácia svoj odhad výrazne zhoršila, keďže ešte v septembri počítala s miernym rastom o 0,2 percenta.

V prípade Spojených štátov očakáva OECD v tomto roku rast o 1,8 percenta a v budúcom roku spomalenie na 0,5 percenta. V roku 2024 sa rast hospodárstva opäť zrýchli, a to na jedno percento. Aj pri USA organizácia pôvodnú prognózu zlepšila. V septembri očakávala tento rok rast o iba 1,5 percenta. Budúcoročný odhad OECD nemenila.

Čína, ktorá nie je členom OECD, je jednou z mála veľkých ekonomík, pri ktorých OECD počíta na budúci rok so zrýchlením tempa rastu. Zatiaľ čo tento rok počíta OECD s rastom čínskeho hospodárstva o 3,3 percenta, na budúci rok by sa mal zrýchliť na 4,6 percenta. V roku 2024 odhaduje OECD mierne spomalenie rastu na 4,1 percenta. V septembrovej prognóze organizácia očakávala tohtoročný rast čínskej ekonomiky na úrovni 3,2 percenta a v budúcom roku na úrovni 4,7 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Soul: Dievča, čo s Kimom sledovalo raketovú skúšku, bola jeho druhorodená dcéra

Juhokórejská tajná služba (NIS) sa údajne domnieva, že dievča, ktoré sprevádzalo severokórejského vodcu Kim Čong-una pri poslednom teste medzikontinentálnej balistickej strely, je jeho druhorodené dieťa, dcéra.

Podľa agentúry Jonhap tento predpoklad zverejnil poslanec juhokórejského parlamentu Ju Sang-bom po zasadnutí výboru pre tajné služby.

Samotná NIS uviedla, že nemôže potvrdiť dané výroky. Agentúra Reuters pripomenula, že NIS zvyčajne nepotvrdzuje ani nevyvracia medializovaný obsah svojich neverejných brífingov v parlamente.

Agentúra AP podotkla, že Severná Kórea existenciu Kimových detí v podstate nikdy nepotvrdila. NIS špekuluje, že Kim uzavrel manželstvo s Ri Sol-džu v roku 2009 a majú dve dcéry a syna. Deti sa im narodili v rokoch 2010, 2013 a 2017.

Podľa NIS Kima, keď bol minulý týždeň svedkom celého procesu odpálenia medzikontinentálnej balistickej strely ICBM Hwasong-17, sprevádzala dcéra menom Kim Čchu-e, ktorá má okolo desať rokov. NIS sa domnieva, že ide o Kimovo druhorodené dieťa, pričom vzhľad dievčaťa zodpovedá informáciám, že je vyššia a robustnejšia než jej rovesníčky.

Podľa niektorých zdrojov Kimovo prvé dieťa je syn a tretie je dcéra. Kim (38) je treťou generáciou svojej rodiny, ktorá vedie Severnú Kóreu od roku 1948. Moci sa chopil koncom roku 2011, po smrti svojho otca Kim Čong-ila.

Kim a jeho otec boli v správach médií prvýkrát spomenutí, keď sa stali dospelými. Vzhľadom na to bolo "odhalenie" dcéry pre pozorovateľov prekvapením.

NIS predpokladá, že Kim chcel takto ukázať svoje odhodlanie zaistiť bezpečnosť budúcich generácií. Iné zdroje špekulujú, či Kim bude svoju dcéru vodiť aj na iné veľké verejné podujatia, čo by mohlo naznačovať, že o nej uvažuje ako o svojej nástupkyni.

Čon Su-džin, juhokórejská autorka knihy o severokórejských líderkách, však podľa Reutersu uviedla, že šanca, že severokórejské elity prijmú Kimovu dcéru ako vládkyňu, je takmer nulová. KĽDR "nie je pripravená privítať vodcu iného pohlavia," povedala. "(Kim) len predvádza šou, že je milujúcim otcom, nielen brutálnym diktátorom, ktorý odpaľuje rakety," dodala.

Iní analytici však tvrdia, že napriek hlboko patriarchálnej spoločnosti v Severnej Kórei pohlavie nemusí Kimovu dcéru alebo inú ženu diskvalifikovať na to, aby sa chopila moci.

Editor analytického webu North Korea Leadership Watch Michael Madden však súčasne upozorňuje, že ak u Kima nenastane náhly zdravotný problém, ktorý by viedol k jeho nespôsobilosti alebo smrti, má dosť času, kým bude musieť uvažovať o svojom nástupcovi. Vzniká takto aj priestor na to, aby "sa politická kultúra Severnej Kórey zmenila a vytvorila podmienky pre ženskú nástupkyňu," povedal Madden.

Rachel Minyoung Leeová z analytického webu 38 North tiež argumentuje, že v Kimovom okolí sa vyskytuje niekoľko vplvyných žien vrátane jeho sestry Kim Jo-džong a vôbec prvej ministerky zahraničných vecí KĽDR Čche Son-hui.

"Kim Čong-un patrí k inej generácii ako jeho starý otec a jeho otec a v niektorých ohľadoch sa zdá byť vnímavejší voči zmenám ako jeho predkovia," vysvetlila Rachel Minyoung Leeová.

Severná Kórea je hlboko izolovaná od svetovej geopolitiky a za svoje zbrojné programy, ktoré zahŕňajú jadrové bomby, je pod sankciami OSN, pripomenul Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Cena bitcoinu padla na dvojročné minimum

Cena bitcoinu v utorok padla na dvojročné minimum. Negatívny vplyv na kryptoaktíva má naďalej kolaps veľkej kryptoburzy FTX. Celková hodnota trhu kryptomien tento rok už klesla o 1,4 bilióna dolárov(1,37 bilióna eur).

Cena bitcoinu sa podľa údajov CoinDesk znížila na 15 480 dolárov, čo bolo najmenej od 11. novembra 2020. Okolo 11.20 sa najväčšia a najznámejšia kryptomena obchodovala po 15 714,70 dolára.

Celý kryptomenový trh tento rok už stratil viac než 1,4 bilióna dolárov. Odvetvia trápi viacero problémov, ako sú kolaps viacerých projektov či nedostatok likvidity. Tie ešte prehĺbil krach veľkej burzy FTX. Výrazne sa pod problémy kryptomien podpísalo sprísňovanie menovej politiky, ktoré má negatívny vplyv na rizikový apetít investorov.

Druhá najväčšia kryptomena ethereum v utorok predpoludním strácala 3,5 percenta a obchodovala sa po 1 089,42 dolára.

https://standard.sk/280398/pad-kryptoburzy-ftx-nie-je-o-bitcoine/

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra AP prepustila novinára, ktorý písal o dopade ruských rakiet v Poľsku

Tlačová agentúra Associated Press (AP) prepustila novinára, ktorý vo svojej správe napísal, že rakety, ktoré dopadli na územie východného Poľska, patrili Rusku.

Ako pripomenul denník The Washington Post (WP), zmienená správa bola v servise AP zverejnená večer 15. novembra. Jej autor sa odvolal na zdroje americkej rozviedky. Agentúra AP neskôr túto správu stiahla.

K výbuchu v poľskej obci Przewodów došlo 15. novembra, keď ruské jednotky opäť spustili masívne ostreľovanie územia Ukrajiny. Incident, pri ktorom prišli o život dvaja ľudia, vyvolal aj v radoch členských štátov NATO obavy z ďalšej eskalácie konfliktu na Ukrajine.

Poľsko je totiž členom NATO a prípadný útok zo strany Ruska na jeho územie by mohol vyvolať vojenskú reakciu Západu – v súlade s ustanoveniami o vzájomnej obrane.

AP o deň neskôr vydala správu s opravnou poznámkou. Uviedla, že jej anonymný zdroj sa mýlil a že "následné správy ukázali, že rakety boli ruskej výroby a s najväčšou pravdepodobnosťou ich odpálila Ukrajina na obranu pred ruským útokom". Redakcia AP následne začala interné vyšetrovanie.

Novinárom prepusteným agentúrou AP je podľa WP 35-ročný James LaPorta. Ide údajne o bývalého príslušníka námornej pechoty, ktorý slúžil v Afganistane. Do AP nastúpil v apríli 2020. Niekoľko rokov pred tým pôsobil ako reportér na voľnej nohe. Pre AP pokrýval vojenské záležitosti a otázky národnej bezpečnosti.

Správy o svojom prepustení z práce v AP odmietol LaPorta komentovať, dodal denník WP, ktorému však túto informáciu potvrdili zamestnanci AP. Podľa nich prepusteniu predchádzalo interné prešetrovanie, ktoré konštatovalo porušenie interných predpisov, a to aj v súvislosti s používaním anonymných zdrojov.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojich vystúpeniach označil Rusko za plne zodpovedné za výbuch v poľskej dedine susediacej s Ukrajinou, a to bez ohľadu na to, ktorá krajina raketu odpálila. Podobne sa vyjadril aj americký prezident Joe Biden, uviedla na svojom webe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

(tasr)

Minúta  |  

Na ministerstve zdravotníctva pokračujú rokovania s lekárskymi odborármi

Na Ministerstve zdravotníctva SR pokračujú v utorok rokovania s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Rieši sa avizovaná téma reformy vzdelávania lekárov. Šéf odborárov Peter Visolajský pred rokovaním potvrdil, že prišli s vlastným návrhom.

"Na reformu vzdelávania lekárov sme nachystali už znenie zákonných úprav. Ministerstvo to nespravilo, spravili sme to my," uviedol Visolajský s tým, že ich stačí schváliť v parlamente.

Nerozumie ultimátu zo strany vlády k otázke platov. "Nerozumiem, v čom je ultimátum, keď dnes ideme riešiť otázky vzdelávania," skonštatoval Visolajský. Tvrdí tiež, že takéto kroky situácii neprospievajú a "rozbíjajú" snahu o konštruktívny dialóg. "Výsledkom takýchto útokov je nárast napätia medzi lekármi a návrhy ďalších výpovedí. Ako príklad môžeme uviesť nových 32 výpovedí lekárov v Prešove," priblížil. LOZ podľa neho trvá na ústupkoch v otázke platov, ktoré predstavilo cez víkend.

"Včera sme dostali ústny prísľub, že sumou približne 300 miliónov eur oddlžia štátne nemocnice. Keď sa na to dali zrazu nájsť peniaze, nerozumieme, prečo je problém nájsť 40 miliónov eur na personálnu stabilizáciu nemocníc," poznamenal šéf odborárov. Neodpovedal, či sú ochotní ustúpiť ešte viac a prijať finálnu ponuku vlády.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) verí, že s odborármi majú spoločný cieľ, aby si slovenské zdravotníctvo plnilo svoju funkciu. Teda aby liečilo, zachraňovalo zdravie i životy ľudí a aby sa vytvárali dobré a spravodlivé podmienky pre zdravotníkov. "My vás nielen počúvame, ale snažíme sa aj pomôcť. Mnohé zmeny sme naštartovali, presadili, iné si však vyžadujú čas," vyhlásil na sociálnej sieti s tým, že rozumie frustrácii a vyčerpanosti lekárov po pandémii a rokoch neriešenia problémov zdravotníctva.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) po pondelkovom (21. 11.) rokovaní s LOZ informoval, že v otázke platov stále nie je dohoda a lekárski odborári majú do utorka do 12.00 povedať, či ustúpia v platových požiadavkách.

Na rokovania s LOZ prišli Heger a Matovič osobne, prítomný je i minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Rokujú o obsahu memoranda.

V rokovaniach na Ministerstve zdravotníctva SR pokračujú po tom, ako pondelkových (21. 11.) desať hodín diskusie neprinieslo dohodu.

(tasr)

Minúta  |  

Súd: EÚ nemôže vyhostiť vážne chorého cudzinca, ak vo vlasti nemá vhodnú liečbu

Štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je vážne chorý, nemožno vyhostiť z krajiny EÚ, rozhodol v utorok Súdny dvor EÚ. Rozsudok sa týka prípadov, v ktorých by vyhosteným osobám hrozilo, že po návrate do vlasti nebudú mať zaistenú vhodnú liečbu.

Súdna inštancia EÚ tak rozhodla v rámci sporu s účasťou ruského štátneho príslušníka, ktorý v šestnástich rokoch ochorel na zriedkavú formu rakoviny krvi a ktorý sa v súčasnosti lieči v Holandsku. Jeho liečba pozostáva aj z podávania konopy na analgetické účely, ktorej používanie v Rusku nie je povolené.

Tento ruský občan podal niekoľko žiadostí o azyl v Holandsku, z ktorých posledná bola zamietnutá v roku 2020. Proti rozhodnutiu o svojom vyhostení podal žalobu na súde v Haagu. Domnieva sa, že mu musí byť vydané povolenie na pobyt alebo priznaný aspoň odklad vyhostenia z dôvodu, že liečba na báze liečebnej konopy, ktorú v Holandsku dostáva, je pre neho taká zásadná, že v prípade jej prerušenia by už nemohol viesť dôstojný život.

Súd v Haagu sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či právo Únie bráni tomu, aby bolo v takomto prípade prijaté rozhodnutie o návrate alebo opatrenie na vyhostenie.

Súdny dvor dospel k záveru, že únijné právo bráni tomu, aby členský štát EÚ prijal rozhodnutie o návrate alebo vyhostení neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý trpí vážnou chorobou. Týka sa to prípadov, keď existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že v prípade navrátenia do vlasti bude takýto cudzinec vystavený riziku rýchleho, výrazného a nezvratného zvýšenia bolesti spôsobenej jeho chorobou, a to z dôvodu nedostupnosti vhodnej zdravotnej starostlivosti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.